Rád by som nostalgicky napísal, že mám ešte v živej pamäti, ako som pred šiestimi rokmi prvýkrát testoval elektromobil, a to Volkswagen e-Golf prvej generácie. Ale pamätám si z neho pramálo. Jediné, čo sa mi vynára, je, že kvôli jeho reálnemu dojazdu približne 140 kilometrov som musel oprášiť základné princípy aritmetiky. A to ma štvalo. Musel som si vždy pracne zistiť, aká dlhá je trasa, kam idem, verzus aký mám momentálny dojazd. Nechcem povedať, že ma to znechutilo natoľko, že sa mi nechcelo cestovať, ale teda veľmi sa mi nechcelo.
Po prebratí Mazdy MX-30, ktoré vďaka jej vábivému exteriéru prebiehalo výrazne psychicky pokojnešie, som trochu precitol. Na displeji v kolonke dojazd svietila hodnota 167 kilometrov. Okrem neblahej spomienky na e-Golf vlastne o nič dramatické nešlo. Rok 2021 nie je (nečakane a logicky) rokom 2015, elektromobilita a jej infraštruktúra sa rádovo posunula vo vývoji. A vlastne, v najhoršom prípade mám záložný plán – elektrickú zásuvku doma.
Toľko k spomienkam s filozofickým nádychom a späť do súčasnosti. Mazda MX-30 je pekná, to je základ, od ktorého sa vieme odraziť. Testovací model bol dokonca v špeciálnej edícii k 100. výročiu založenia automobilky. Netreba to však až tak prežívať, nejaká plaketka tu, nejaký nápis tam, ale na druhej strane, je to spestrenie a pestrosť máme všetci radi no a tej je tu habadej. Už len samotná karoséria je okrem šedých “crossover” plastov odetá primárne do bielej, strechu má však vínovo červenú a na C-stĺpiku sa nachádza dizajnový strieborný pásik.
Veľmi kvitujem, že celá forma automobilu je jedinečná, nie je to vizuálny derivát existujúceho modelu. Je to jedinečný funky elektromobil do mesta, tak nech je to sakra vidieť. Takto je to správne. Predná maska, pri absencii potreby poriadneho chladenia, nie je vybavená gigantickou chladiacou mriežkou. Výsledná línia je čistá a úzka, plynule prechádzajúca do svetlometov. Zaujímavo, s dodatkom elegantne, sú vyriešené zadné dvere. Vyklápajú sa protichodne k predným, čo sme tu dlho nemali. Tu však musím podotknúť, že synovi náramne vadilo, že si nevie dvere pri vystupovaní vzadu otvoriť sám, ale musia sa najskôr otvoriť predné. Mne to nevadilo, na koho stranu sa v tomto spore prikloníte, je výsostne na vás.
Hipsterské “eko” vnútro sa nesie v duchu recyklovateľných materiálov, čo je teraz výsostne trendy. Zázračne to celé elegantne ladí, korkové doplnky dverí a stredového tunela sú veľmi vkusne zakomponované. Je dobré, že aj nad interiérom sa vznáša duch jedinečnosti, Mazda sa snažila svoj prvý elektromobil stvoriť ako výkladnú skriňu dizajnu a inovácií. V kontraste s funkčnou jednoduchosťou.
Tá je zjavná aj pri absencii jazdných režimov. Ja vravím, že našťastie, neznášam sadnúť si do auta a rozmýšľať a nastavovať, čo sa mi práve hodí a čo nie. Demokracia je tu škodlivá, šofér sa potom utápa v nastaveniach. Tu sa nenastaví nič, nasadne sa a ide sa, do lesa… . Teda tam práve nie, z pohľadu pohonu je to predokolka, ale napriek instatnému krútiacemu momentu 265 Nm (maximálny výkon je 105 kW) som nemal pocit straty trakcie ani pri razantných výjazdoch. Pri posudzovaní jazdných vlastností som vlastne nemusel ani nič robiť. Keďže pred mojím testom mal kvôli fotografiám Mazdu na starosti náš fotograf Miloš (zakladateľ známeho projektu Okresky), ktorý je zároveň veľkým kritikom jazdných vlastností moderných áut, dal mi veľmi jednoznačný a úderný report: “Počuj, toto jazdí naozaj dobre.” Týmto je povedané všetko.
Trochu zámerne sa vyhýbam, napriek zameraniu automobilu, jeho elektromobilným atribútom. Ono to je trochu ošemetné. Mala by to byť jeho silná stránka, ale aj je, aj nie je. Pod podlahou sa ukrýva 35,5 kWh batéria, ktorá mne vydržala, poviem to bez bázne a hany, niečo jemne cez 160 km pri takej relatívne skromnej jazde. Pre boháčov, ktorí majú svoje vilky s garážou v mestských častiach, je to neškodná informácia. Pre nás ostatných, ktorí to majú predsa len dlhšie za prácou a k tomu sú ich rodičia v úplne inom kraji, je to informácia škodnejšia. Na klasickej nabíjacej stanici DC (50 kW) pri prázdnej batérii strávite vyše hodiny. Niekedy je to príjemná hodinka, niekedy menej.
Toto nie je bežný automobil. Prirovnal by som ho obrazne k drahému silnému športiaku so zadným náhonom. Je to na prvý pohľad divné prirovnanie, ale vyčkajte. Tento športiak si kúpite, lebo máte radi športiaky. A jasné, máte na to zdroje. Potom ho budete používať špecificky na určitý účel. Nebudete reptať, že v zime sa mu šmýka zadok, že na nerovnostiach je to nepohodlné, blbo sa do toho nastupuje, má to veľkú spotrebu a malý dojazd. Kupujete si ho preto, lebo presne toto chcete, je to v súlade s vašou filozofiou. Rovnako je to aj s týmto vtipne nedokonale dokonalým elektromobilom.
Zarytý fanúšik elektromobilov, bývajúci v meste, pohybujúci sa väčšinou po meste, ocení dostupnejšie parkovanie, okopútajúci dizajn, celkovú auru niečoho jedinečného, oproti väčšinovému vozovému parku. A pre tých ostatných sú tu fantastické rodinné crossovery typu Škoda Karoq a podobnej hávede. Amen.
