TEST Volvo XC40 T5 AWD – Škaredé káčatko
- Od Miloš & Laco
Pamätáte si na ten ošiaľ, keď sme boli v roku 2014 vystavení masívnej mediálnej masáži ohľadom prichádzajúcej novinky XC90? Všetci sme sa na ten model tešili, slintali sme nad jeho prednou maskou a charakteristickými svetlami. Keď sme si mysleli, že už to lepšie snáď ani nemôže byť, objavil sa sedan S90 (alebo pekné kombi V90). Rovnako aj zmenšenina veľkého brata XC60 nie je na zahodenie. A tak sa pomaly dostávame v matrioškovej postupnosti k modelu XC40.
XC40 by som nateraz rád nazval škaredým káčatkom. Predbežne si na čelo ešte neťukajte, ja sa vám to pokúsim vysvetliť. Neskôr. Na jednej strane sú už na prvý pohľad vizuálne príbuzenské väzby na väčších bratov jasne definované, primárne cez typickú prednú masku, ktorej dominujú dnes už legendárne LED kladivá vo svetlometoch.
Na druhej strane, čím dlhšie sa pozeráte na vozidlo, cítite, že je iné. Je hranatejšie, karosárske plochy, na ktorých sa dizajnéri mohli vyzúriť sú menšie, teda aj prehľadnejšie. Možno iba zadnú časť by som nazval až zbytočne jednoduchou, absentuje tu dostatočne nápaditá pestrosť. V konečnom dôsledku však tvar tohto modelu odkazuje jasne, že má svoju jedinečnú identitu a nie je iba zmenšeninou (teda kópiou) ostatných modelov.
Prefíkane zvolené robustnejšie tvary karosérie šikovne maskujú kompaktnejšiu dĺžku 4425 mm (o 263 mm je kratšie ako XC60). Svetlá výška 211 mm ochráni hranu nárazníka z paketu R-Design pred väčšinou obrubníkov. Áno, aj tá čierna kontrastná strecha je z toho istého paketu. Rovnako aj fešné 18-palcové disky (s pneumatikami 235/55 R18), lichobežníkové koncovky výfukov a iné serepetičky. Summa summarum, moje ústa hovoria, že toto je jedno pekné kompaktné SUV.
Po otvorení dverí vám udrie do očí oranžový koberec na podlahe, použitý aj ako výplň dverí. Mojej žene sa páči, aj v dome má rada koberce a rada ich vysáva. Ale po takom dobrom výdatnom daždi naše deti pred vstupom do domu rázne upozorní, nech sa vyzujú, aby nebolo všetko od blata. Túto istú procedúru sme aplikovali aj na toto Volvo po daždivom víkende. Je to rituál, ktorý rozhodne nie je bežný pri trochu terénnejších vozidlách. Ale má svoje čaro a dobre funguje v krčme ako funny historka.
Aj vďaka kobercu, ale aj jedinečnej Volvo schéme interiéru, ktorá je teraz podobná v celej modelovej rade, sa v tomto priestore ľudia cítia útulne. Miesta je tu pre štyri dospelé osoby dostatok. Ani nákup sa nebude sťažovať, keď si bude lebediť v batožinovom priestore s objemom 460 l. Pri pripájaní sa na hlavnú cestu trochu zavadzia vo výhľade širší B-stĺpik, ale v zásade vás stráži elektronika, ktorá si kontroluje, či sa vedľa nenachádza nejaké iné vozidlo (prvok bezpečnostného systému IntelliSafe).
Jednu vec má však z nejakého tajného dôvodu Volvo lepšiu ako ostatní. Registrujem to už dlhšiu dobu, rozhodne sa to netýka len tejto generácie vozov. S adaptívnym tempomatom aplikovaným vo Volvách sa mi žije jednoducho lepšie ako s inými. Niektoré systémy pod určitú rýchlosť vypnú, oznámia to pípnutím a vy ak to pípnutie nedešifrujete správne, tak vás vaše auto kľudne natlačí do kufra vozidla pred vami. Niektoré to zvládnu na nulovú rýchlosť, ale potom musíte stlačiť inicializačne plynový pedál, aby ste sa rozbehli. Do nejakého krátkeho časového úseku to Volvo urobí za vás a v tom je veľké čaro. Mestská zápcha sa predsa len trochu lepšie zdoláva s takýmto pomocníkom.
Pre tú skupinu ľudí, ktorí na naftu ako pohonnú hmotu nedajú dopustiť a popritom hlásajú, že aféru “dieselgate” spustili sionisti ako pomstu za bohvie čo, tak najvyššiu benzínovú motorizáciu T5 budú z princípu zatracovať. Nevedia však, o čo prichádzajú. Ja som pri nej prišiel o hlučný ranný klepot studeného dízla a vibrácie v kabíne. Čo vám budem hovoriť, nechýbalo mi to. Áno, isteže, učarovalo mi aj 247 koní vyladených z 2.0-litrového benzínový štvorvalca (s turbodúchadlom), ale hlavne tá kultivovanosť sa proste do mesta tak nejak hodí.
Osemstupňová automatická prevodovka síce dovoľuje radiť malými plastovými pádlami pod volantom, ale to by bolo v podstate popretie pohonnej filozofie, takúto potrebu som nemal. Keď je v aute automat, tak ho tam niekto chcel, lebo je to príjemné pohodlné. Tak nech to tak ostane. Možno jeden prípad použitia by sa našiel, volajme to pri “športovej jazde”, ale zase ja vravím, každé vozidlo má svoj účel, na športovanie sú športové autá, bodka. Ak to ale chcete počuť, pri prudkom stlačení pedálu si chvíľku počkáte, kým podradí ústrojenstvo o niekoľko stupňov a až potom vyrazí dopredu. Teda späť k veci, s kompaktným SUV sa chodí rozvážne, nie chuligánsky.
Naftový fanúšik to ešte stále nevzdal a určite to na vás skúsi so spotrebou. Moja konečná priemerná spotreba po teste bola 8,8 l/100 km. Testovanie nie je primárne simuláciou bežnej prevádzky, je to skôr o hľadaní limitov vozidla. V tomto kontexte je to dobrá hodnota (pohotovostná hmotnosť vozidla začína pri 1646 kg).
Pri jazde cítiť, že posed je vyššie, teda je tu trochu toho klasického hompáľania sa, čo je bežné v takýchto typoch vozidla, samotný podvozok je však príjemne “comfortný” (v móde COMFORT, ostatné sú trápne a zbytočné – ECO a DYNAMIC). Po skúsenostiach s mestskou prevádzkou a následnými parkovacími manévrami som došiel k názoru, že rozmery, ktorými disponuje XC40 sú ideálne. Trochu som možno na začiatku filozoficky bojoval, že aký význam má zmenšiť XC60, po čase som presne tento našiel.
A dobre že spomínam XC60, musím totiž dokončiť myšlienku nastolenú na začiatku. Ten väčší model je krajší. Môžem byť trochu extrémnejší a prízvukovať, že aj ten ešte väčší model je krajší, ale to by bolo už mimo. Rovnako ako v rozprávke Hansa Christiana Andersena chvíľku trvalo, kým okolie i samotné škaredé káčatko pochopilo, že nie je káčatko ale pekná labuť. Čo tým chcem povedať je, že XC40 nie je peknou kópiou modelu XC60, je niečo iné – pekné imidžové mestské SUV, ktoré netreba porovnávať s bratmi. A tuším tým aj chcelo byť. Nič viac, nič menej.
