Volvo V60 T6 – Hot Hatch je pre deti, chlapi jazdia na…
- Od Laco
Isteže, tento nadpis je pritiahnutý za vlasy ako twíty Donalda Trumpa, keďže som vlastník 260-koňového hot hatchu nemôžem ani tvrdiť, že k nim nemám vrelý vzťah. Ale je to stále “iba” silná predokolka v 5-dverovej karosérii. Rozmerovo je to nižšia stredná trieda, takže miesta je tak akurát, v tomto smere sú tu jednoducho rezervy. Jazdí to síce zaujímavo, ale čistokrvný športiak to aj tak nie je.
Ale predstavme si nasledovný scenár; zrazu sa rodina rozrastie, svokra sa napchá do domu, alebo sa psy rozmnožia a tieto javy treba logisticky riešiť. Nižšia stredná trieda zrazu nestačí. Určitú skupinu ľudstva v tomto momente premôže megalomanský inštinkt a kúpia si veľké SUV. Týmto počinom si naplnia svoje potreby, ale úspešne zabijú všetky pokusy o dynamickejšiu a záživnú jazdu, ktorej sa veselo oddávali v časoch, keď jazdili na hothatchoch. Alebo nemusia a ako nato im ukáže tá druhá skupina (no možno tretia alebo štvrtá), ktorá si kúpi silné benzínové kombi. Aby to ex-užívatelia hothatchov ľahšie strávili, nazvime tieto vozy novotvarom hot wagon.
S rýchlymi kombíčkami sme sa doteraz stretli hlavne v nižšej strednej triede. Či to bol Seat Leon ST Cupra, prípadne niečo iné od Volkswagenu alebo Fordu, stále sú to relatívne kompaktnejšie vozidlá. V prémiovom segmente to vrie rovnako, aj tu sa nájdu premotorované kombi dostavníky. Tomuto trendu sa nevyhlo ani Volvo, fanúšik rýchlosti spozornie vždy, keď počuje slovo Polestar. Pamätníci si isto pamätajú šialené kombi Volvo 850 R, ktoré malo aj svoj pretekársky derivát v britskom šampionáte cestných vozidiel BTCC.
A ako sem zapadá model, na kufri ktorého je označenie T6 namiesto Polestar? No jednoducho, podľa môjho názoru ho absencia daného označenia nediskvalifikuje k tomu, aby som ho nemohol označiť ako hot. Má dve koncovky výfuku, takže to najdôležitejšie spĺňa. Dobre, na tomto vtipe sa nesmejete, rozumiem, nemáte pätnásť. Tak inak. Objemovo skromný, dvojlitrový motorček má dvoch pomocníkov. Pána Kompresora a pána Turbodúchadla. Jeden pomáha v nižších otáčkach, druhý vo vyšších, miestami sa dopĺňajú. Výsledkom tejto kombinácie je pekný a hutný záťah od nižších otáčok, ktorý nepoľavuje ani v tých vyšších. Za maximálny výkon 310 koní a krútiaci moment 400 Nm sa vôbec nehanbia, ba naopak, dávajú tieto parametre vodičovi pocítiť. V písanej podobe to znamená, že 0-100 km/h dosahuje za 5,8 s. Maximálna rýchlosť je obmedzená na 250 km/h.
Dynamika je dobrým základom, ale pre náročnejších je tu hlavne podvozok. Taký ten dobrý. Teraz sa chvíľku zahrám na Jeremyho Clarksona, ktorý vysvetľuje niečo zložité a James May nie je po ruke: “Na prednej náprave sú nejaké geometrické útvary, liko, lykožrúty, ehm lichobežníky a na zadnej uff. Niekde na YOUTUBE to volali Integral Axle with Transverse. Proste táto záhadná mágia funguje.”
Od vozidla s pohotovostnou hmotnosťou 1 754 kg (so stupňom výbavy sa zvyšuje) som napriek uvedeným technickým fičúram nečakal, že mi poskytne uspokojenie aj na kľukatej ceste. Nejaké zásluhy v tejto veci pripisujem aj pohonu všetkých kolies, ale pozitívnu rolu v tomto isto zohráva aj nižšie ťažisko auta, ktoré je dané príplatkovým športovým podvozkom (je tvrdší, ale hlavne znížený o 12 mm oproti štandardu). Vedľa zaparkovaného Fordu Focus Kombi mojej manželky pôsobilo Volvo viditeľne nižšie, čo je vzhľadom na triedu auta prekvapenie (jeho výška je 1 415 mm).
Silueta profilu vozidla sa tak nesie v dynamickom duchu, je nízka a placatá – presne taká, akú milujeme pri rýdzo športových mašinkách. Volvá poslednej doby majú svoj ľahko identifikovateľný dizajnový jazyk, až nekonfliktne pekný, nepolarizuje ľudí. Typické predné kladivá (svetlomety) a zadné svetlá zapustené v stĺpikoch sú už, hádam, registrovanou značkou, ktorá tu ešte chvíľku s nami bude. Nech len je, takto je to dobré.
Skutočný Volvo fanúšik však do tohto momentu najskôr nechápavo krúti hlavou, že čo sa tu deje: “Volvo je prémiový borec s dôrazom na bezpečnú a pohodlnú jazdu, koho tu preboha trápi nejaký prejazd horským priesmykom na plný plyn?” Netreba prepadať panike, je tu luxus, je tu všetko. Béžové čalúnenie sedadiel Moritz Sport s obligátnymi malými švédskymi vlajočkami, ktoré harmonicky kontrastuje s hliníkovým dekorom interiéru Iron One, je prvým náznakom na upokojenie nespokojných, pokračuje to s audiom Harman/Kardon Premium Sound a zastavíme sa pri 9-palcovom displeji centrálneho infotainmentu.
Doteraz som bol milý, ale ako hovorí virálny klasik: “Čo je veľa, to je málo!” Všetci odpadávajú z rôznych obrovských obrazoviek, ktoré sa, samozrejme, ovládajú mastnými prstami po čerstvej konzumácií tlačenky. Nie, nie, ešte raz nie. Vyzerá to hnusne, ovláda sa to hnusne a nebezpečne, čo je trochu paradoxné s bezpečnostnou politikou Volva, ale týka sa to aj ostatných automobiliek. Takéto ovládanie je najlepšie riešiť dedikovanými ovládacími prvkami. Úspešné aplikácie existujú, ale nebudem ich menovať, musel by som mená konkurenčných modelov cenzurovať. Uvediem len jeden príklad, ďalej sa už nebudem nad touto, možno pre niekoho maličkosťou, rozčuľovať.
Keďže je teraz zima, pri štarte vozidla mám prednastavené zohrievanie sedadiel a volantu na tri maximálne dieliky. Po čase to však začne ovplyvňovať mužskú plodnosť, takže si to chcem znížiť na jeden dielik. Viete koľko klikov musím urobiť, aby som to docielil? Päť klikov a ďalšie štyri packania na displej mi znížia vyhrievanie volantu na rovnakú úroveň (to je spolu deväť). Táto situácia nastane, prirodzene, počas jazdy, keď cítim, že je to už potrebné.
Aká je predstava Volva? Mám zastaviť na odpočívadle a tam si to v kľude nastaviť? V tomto prípade mi to však kombík mocne uľahčuje, lebo stupeň autonómneho riadenia (Pilot Assist II) so všetkými bezpečnostnými modulmi (IntelliSafe) to ovládanie relatívne bez stresu umožní (počas jazdy). Ale mám tušenie, že podľa našej polície to nemusí byť úplne kóšer. Takže odkaz pre všetky automobilky, dotykový displej by mal umožniť ovládanie maximálne iba na parkovisku, alternatíva vo forme združeného ovládača je viac než preferovaná. Alebo si robte čo chcete, minimálne jeden človek zo 7,5 miliárd bude mať z toho nervy na prášky.
Po tých práškoch už vidím veci trochu milšie. Nie je to prvé Volvo v redakcii, ale v každom sa rozplývam nad reálnou funkčnosťou všetkých možných a nemožných asistentov, ktoré sú tu nato, aby chránili život a zdravie posádky. Niekedy je to možno otravné, lebo to pípa, dokonca aj vozidlo samé zabrzdí, ale pokiaľ mi to raz má zachrániť život, nech si to robí, čo chce.
Počas nočnej jazdy som zaregistroval, že moje dve deťúrence hypnotizovane sledovali prácu diaľkových svetiel s aktívnym tienením (AHB) protiidúceho vozidla tak, aby ho neoslepovali. Táto ich aktivita ma potešila, lebo pokiaľ sa nudia, generujú veľký chaos a obvykle to končí rezignovaným rozdaním tabletov, tentoraz sme sa tomuto rodičovskému zlyhaniu vyhli.
Na konci testu ma prekvapil fakt, že pri tomto “akože” užitočnom kombi ma objem batožinového priestoru nezaujímal vôbec. Vlastne ani spotreba. Moju pozornosť si Volvo V60 držalo inými vlastnosťami, pri tomto karosárskom variante menej obvyklými. Primárne som si užíval dynamiku a jazdné vlastnosti, po zaparkovaní som sa kochal športovo nízkym profilom. Ten kufor neviem doteraz, stačilo mi určenie pohľadom, že je dostatočne veľký. A priemernú spotrebu som na konci zistil, že má rovnakú ako môj hot hatch. Desiatku. Takže teoreticky, keď sa raz v pokročilejšom veku pretransformujem z role besného dieťaťa do role zodpovedného chlapa, tak možno…
