TEST Volkswagen Polo – decentné čakanie na GTI

Keď sme začiatkom leta predstavili nové Polo, fakt som sa tešil z GTI-čkovej verzie. Samozrejme, aj Polo ako také zaujalo, ale prirodzene, môj záujem vzbudila skôr tá červená športová verzia s dvojlitrom a dvesto koňmi. Lenže, na športovanie si treba ešte chvíľu počkať a medzičasom sa mi pod ruky dostalo iné červené Polo. Malo o valec menej, polovičný objem a ani nie sto koní.

Môj červený drak, po bližšom preskúmaní, nemal s tým plnokrvným športovcom vlastne nič spoločné. Jasné, polep tu nesmel chýbať, lenže ten nebol závodný, ale reklamný. Kolesá boli maličké, výbava priemerná a výkon jednolitra ma spočiatku tiež neohúril. Do Pola som si presadol totiž z litrovej Hondy, ktorá mala o 39 koní viac! Časom sme si však cestu k sebe našli a zblížili sa.

Hoci v mojom prípade sa v aute nenachádzali žiadne technické výdobytky, ktorými sa nové Polo pýši (Active Info Display či nový 1,5-litrový turbobenzín), svoju cestu k nemu som si našiel. Už prvé kilometre začali pracovať v mojej hlave. Mestské krúženie smerom na obchvat ukázalo, že Polo si s tuhými a rozbitými bratislavskými cestami rozumie a nevytrasie z vás dušu. Samozrejme, mal som obuté “balóny” na 15-palcových diskoch, takže jazda so 17-kami bude určite menej komfortná. Môj červený tátoš však stále úctyhodne bojoval s nerovnosťami, koľajiskom či hlboko uloženými kanálmi.

S Polom sa v meste dobre kľučkuje. Je malé a spratné, hoci zvnútra rozmerné, svižné a obratné. Dynamika nového litrového motora, ktorý nahradil starú štvorvalcovú 1,2-ku, sa ukázala ako dostatočná. V spojení s päťstupňovou prevodovkou je auto relatívne živé. Križovatkové odpichy však odporúčame zvádzať iba so seberovnými, takže frajerskú výzvu prijmite skôr od sesterskej Fabie, Fiatu 500, Nissanu Micra a podobných. No a ak máte full house, do nejakých odvážnych predbiehaní sa už vôbec nepúšťajte.

Na diaľnici ale oceníte inú výhodu motora. Litrový, 95-koňový trojvalec bez problémov akceleruje do rýchlosti 140 km/h, potom už je to pre neho trošku obtiažnejšie a budete si musieť zvykať na nepriateľské blikanie zúrivých bavorákov a ingolstadtských šprintérov. Rýchly jazdný pruh teda radšej prenechajte im a vy sa pokojne usmievajte. Vaše Polo totiž zhltne smiešne málo kvapiek benzínu. Pri “klasickej” diaľničnej stoštyridsiatke mi okamžitá spotreba kolísala od piatich do šiestich litrov. A to je veľmi pekné číslo, ak hltáte desiatky diaľničných kilometrov denne podobne ako ja. Už za jeden týždeň je rozdiel v peňaženke cítiť.

Po odjazdení prvých desiatok kilometrov som sa zoznámil aj s kompletnou ponukou funkcií, ktoré moje Polo vo výbave Comfortline obsahovalo. Oceňujem, že už v základnej výbave (Trendline) auto disponuje pekným infotainmentom s 6,5-palcovým displejom s čiernym lesklým rámom, ktorý ho opticky ešte zväčšuje. Viacerí kamaráti mi tento fakt nechceli veriť. Odmietali prijať tvrdenie, že Polo (štartujúc na cenovke 10 990 eur) má v základe takýto displej. A okrem toho v ňom v základe nájdete bezpečnostný balík s Front Assist a City Brake funkciou. Šikovné a užitočné. To moje Polo malo navyše aj adaptívny tempomat, bez ktorého sa mi dnes už skutočne ťažko jazdí.

Vráťme sa ale ešte do kabíny. Čakanie na GTI-čko vám spríjemní Bluetooth, USB, podpora Apple CarPlay a Android Auto, slušný audiosystém či ParkPilot. To je základný výpočet funkcií, ktoré bežný človek vo svojom aute využije. Ostatné sú len do počtu alebo na machrovačku. Ja osobne by som však v konfigurátore prihodil ešte zopár drobností. Tak napríklad – výbavu Highline, dvojfarebný lak, Black style packet, 17-palcové kolesá, vymenil motorizáciu za 1.0 85 kW alebo počkal na svižnú 1,5-ku (150 k), priplatil Active Info Display, bezkľúčový prístup a štartovanie, cúvaciu kameru, LED svetlá a športový podvozok. No a po tomto mi konfigurátor vypľul také polo-GTI, čo je vlastne slušný kompromis, kým čakáte na skutočné Polo GTI. A možno by som pri tomto polo-GTI aj ostal a vykašľal sa na celé GTI-čko. Veď aj obyčajné nové Polo, keď si ho pekne vyskladáte, vyzerá a jazdí športovo. No a ako sme sa toť nedávno s kolegom Lacom zhodli – veď, koľkokrát ročne, my starí capi, chodíme vlastne s našimi autami športovať?

Mohlo by sa vám páčiť