Týždeň som žil s elektromobilom – je to také zlé?

Elektromobil… Slovo, pri ktorom sa fanúšikovia (silných) benzínových motorov trasú ako luxusné psy v zime, vyhadzujú sa im vyrážky, potia sa a automaticky prichádzajú s argumentami, ktoré sú výslovne proti elektrickému pohonu. Elektromobily sú stále kontroverznou témou, ktorá rozdeľuje ľudí na fanúšikov tejto technológie a ich odporcov. Veľký podiel na osvete okolo elektromobilov má jeden z najzvučnejších výrobcov – Tesla – a jej šokujúce modely, ktoré presvedčili už mnoho zákazníkov po celom svete, ako aj na Slovensku.

Mňa však situácia či trendy vo svete nikdy nezaujímali. Zaujímala ma realita tu na Slovensku. A preto som si požičal elektromobil na týždeň a snažil sa preskúmať všetky jeho vlastnosti, výhody i nevýhody pre bežného Slováka, nech moja argumentácia nie je len v teoretickej rovine. Predsa len, náš trh je trochu špecifický a menej liberálny, než je ten na západ od nás. Rozhodol som sa teda vybrať zopár najväčších mýtov a faktov, zozbierať otázky od laickej verejnosti, ktorá sa o túto tému zaujíma a skúsil to celé otestovať v praxi na slovenských cestách. Všetko pekne v poradí…

DOJAZD JE MALÝ – mýtus aj fakt

Téma dojazdu je diskutabilná. Na trhu sú totiž elektromobily s rôznymi kapacitami batérie, a teda aj teoretickým nájazdom. Prečo teoretickým? Pretože na jazdu vplýva oveľa viac faktorov, ako na prevádzku klasického automobilu so spaľovacím motorom. Ten môj elektromobil “X” mal papierový dojazd 280 kilometrov, no v skutočnosti som kombinovaným štýlom jazdy (aj úsporne, aj “normálne”) dokázal nalietať najviac 196 kilometrov. Okrem bežných vplyvov ako je rýchlosť či jazda v meste alebo na diaľnici, ovplyvňuje dojazd elektromobilu napríklad aj vonkajšia teplota. Kúrenie, keďže elektrický motor negeneruje teplo tak ako diesel či benzín, musí byť v zime pustené, a tým pádom vplýva na momentálne zaťaženie batérie. Výhrev sedadiel, volantu, nahlas pustené rádio, to všetko má svoj vplyv na odber energie. Pri elektromobile totiž musíte odrazu myslieť na všetko, čo si v aute spustíte. Ak sa dostanete do situácie, že máte pod 10 % batérie a nabíjacia stanica je ešte stále ďaleko, skrátka vypnete kúrenie, aby ste si predĺžili dojazd. Ale to už nie je komfortné a v aute začne byť (napríklad v zimných mesiacoch) okamžitá zima. V lete je to zasa rovnaká situácia, no s klimatizáciou. Toto je ústupok, ktorý sa mne veľmi nepáčil a považujem ho za jednu z významných negatívnych vlastností elektromobilov.

BATÉRIA MÁ KRÁTKU ŽIVOTNOSŤ – mýtus

Tento argument je irelevantný a pochádza zrejme z čias, kedy sme mali v mobiloch Ni-Mh batérie, ktoré nedodržaním presného postupu pri nabíjaní výrazne strácali svoju kapacitu. Dnes sú však batérie oveľa modernejšie a svoju kapacitu takmer vôbec nestrácajú. Na internete existuje množstvo štúdií, ktoré hovoria o tom, že po cca 100 000 kilometroch stráca batéria približne 5 % svojej celkovej kapacity a potom po každých približne 50 000 kilometroch ďalšie percento. Opodstatnený dôvod na výmenu batérie by teda bol niekedy po 400 – 500 tisíc najazdených kilometroch.

S ELEKTROMOBILOM SA NEDÁ JAZDIŤ “NORMÁLNE” – mýtus aj fakt

Dá, ale musíte rátať s tým, že dojazd klesne oveľa rýchlejšie než pri bežnom automobile so spaľovacím motorom. Normálnou jazdou s elektromobilom myslím diaľnicu cca do 135 km/h, okresky do 100 km/h a mesto do 65 km/h. S elektromobilom “X” s papierovým dojazdom 280 km som sa snažil prejsť približne 150 kilometrov do práce a naspäť. T.j. okolo 65 kilometrov diaľnicou a 10 kilometrov po meste a naspäť rovnakou trasou. Takmer mi to nevyšlo. Domov som prišiel so 4 % batérie s veľmi ľahkou nohou na posledných pár kilometroch. Takže áno, s elektromobilom sa dá jazdiť porovnateľne ako s benzínovým autom, ale má to svoju daň. Diaľničných 130 km/h mi bralo okolo 18 kWh na sto kilometrov. Pri kapacite batérie 28 kWh sa teda dojazd pekelne skráti. A preto vidíme jazdiť Teslákov ležérnou stovkou po diaľnici. Aby im to pre istotu vyšlo…

NA SLOVENSKU MÁME MÁLO NABÍJACÍCH STANÍC – fakt

Sieť nabíjačiek skutočne nie je široká. Optimisti hovoria, že sa bude postupne rozširovať s rozrastajúcim sa dopytom po elektromobiloch, ale povedzme si pravdu – zatiaľ je to žalostné. V Bratislave či v Košiciach je to o trochu lepšie, ale ak si premietneme do praxe to, že kvôli dobíjaniu svojho elektromobilu musíte ísť na opačnú stranu mesta a ešte tam stráviť nejaký čas kým sa auto dobije, nie je bohviečo. Auto by som si chcel nabíjať na parkovisku pred pracoviskom alebo v podzemnej garáži biznis centra. Alebo kým vybavím večerný nákup v lokálnych potravinách. A v menších mestách je to ešte žalostnejšie. Napríklad u nás v Šali je iba jediná nabíjacia stanica pre celé mesto a okolitú spádovú oblasť. To je jedno parkovacie miesto s nabíjaním na približne 50 000 obyvateľov…

ELEKTROMOBIL SI V POHODE NABIJETE AJ DOMA – mýtus aj fakt

Vysvetlím v praxi. Plne vybitý elektromobil, ktorý som mal zapožičaný, hlásil nasledovné údaje: nabitie cez supercharge – cca 20 minút, nabitie cez fastcharge – cca 4 hodiny, nabitie cez bežnú 220 V sieť cca 14 hodín. A to hovoríme o 28 kWh batérii, nie o Tesle, ktorej batéria má často kapacitu aj dvojnásobnú. Cez noc som elektromobil v pohode nabil väčšinou do plna, takže som bol ráno pripravený odísť so 100 % stavom a plným dojazdom. Problém však bol cez deň, keď som dobehol domov s relatívne malým dojazdom (30 % a 50 km) a chcel som vyraziť ešte podvečer na otočku do 30 km vzdialenej Nitry. Celkovo som tak potreboval okolo 60 km dojazd a nejakú rezervu, aby som občas mohol aj predbehnúť pomalý kamión. Zapojil som elektromobil na nabíjačku, vytiahol po dvoch hodinách zo siete pripravený ísť do Nitry, avšak dojazd vzrástol iba o pár kilometrov a stav batérie sa zvýšil o smiešnych 8 %. V tomto momente buď chytíte fakt veľké nervy alebo zmeníte plány… Alebo velebíte svoj “predpotopný” spaľovací motor, vezmete kľúčiky od druhého auta s dojazdom 500 kilometrov a idete kam chcete.

ELEKTROMOBIL SI NABIJEM HOCIKDE A HNEĎ – mýtus

Nie tak celkom. Z nejakého mne neznámeho dôvodu sa výrobcovia tých pár elektromobilov jednoducho nedohodli na štandarde, ktorý bude rovnaký pre všetkých. A tak máme tri rôzne nabíjacie konektory, ktoré nie sú všade rovnako zastúpené. Novšie stanice podporujú zväčša všetky tri štandardy, na tých starších jednoducho niekedy “nenatankujete”. Nič nedokáže viac nahnevať, ako keď prídete do obchodného centra, viete, že tam strávite 2-3 hodinky, ktoré môžete využiť na plné dobitie elektromobilu, ale jednoducho tá nabíjačka do auta nepasuje. Frustrujúce. Ďalšou frustrujúcou skutočnosťou je to, že na mnohé elektronabíjačky potrebujete kartu na autorizáciu. Tú od ZSE si vybavíte rýchlo a ľahko, nabíjanie cez supercharge bude navyše bezplatné. Ale ani tu to nie je zjednotené. Nabíjacie stanice na Slovensku vlastní viacero spoločností, vďaka čomu si buď auto nenabijete, alebo budete nosiť so sebou zopár kartičiek navyše…

NABÍJANIE TRVÁ TOĽKO ČO TANKOVANIE – mýtus

Nie, nie a ešte raz nie. Ak vám niekto povie, že veď je to len 15 minút v nákupáku či jedna kávička, síce má čiastočne pravdu, ale len čiastočne… Za ten týždeň som si spravil asi päť zbytočných zastávok v nákupákoch, v ktorých som sa bezcielne prechádzal 15 minút, aby som dobil svoje auto o tých 45 – 50 %, ktoré potrebujem na cestu domov. Nie vždy totiž máte čo v nákupnom centre robiť, najmä, ak všetko vybavíte pohodlne cez internet. Navyše, neskonale to predlžuje vašu cestu (presun za elektronabíjačkou, 15-minútové nabíjanie). Auto mi má slúžiť, chcem ho dobiť do 2-3 minút, zaplatiť a pokračovať v ceste. Nechcem byť jeho otrokom a robiť kompromisy v podobe cestovania za “tankovaním”.

NABÍJANIE JE LACNÉ – fakt

Ak má batéria 28 kWh, vydrží na približne 200 kilometrov a 1 kWh stojí okolo 0,12 eur, tak plná nádrž vás vyjde na 3,4 eur, pričom 100 kilometrov stojí približne 1,7 eur. A to už je celkom zaujímavý argument, prečo si elektromobil zaobstarať. Navyše, nabíjanie na verejných nabíjacích staniciach je zväčša bezplatné alebo v cene parkovania (t.j. bezplatné do 3 – 5 hodín).

PRE KOHO TEDA VLASTNE JE?

Po týždni testovania a množstve diskusií som prišiel na to, že elektromobil (odhliadnuc od jeho podstatne vyššej ceny) je vhodný pre ľudí, ktorí bývajú v dome, vo väčších mestách alebo v ich bezprostrednom okolí. Auto úplne dokonale vyhovie ľuďom, ktorí dochádzajú za prácou do 30 kilometrov. Práve na krátkych vzdialenostiach (do 100 – 150 km denne) odpadajú všetky vyššie menované nevýhody a šofér reálne pociťuje len benefity elektromobilu. A aby som nehovoril len o negatívach, elektrika má, samozrejme, aj množstvo pozitív, pre ktoré som si ju celkom užíval. Predovšetkým je to prakticky okamžité kúrenie, ktoré v zime oceníte. Motor netreba zahrievať, takže stačí stlačiť tlačidlo a pohnúť sa. Odpadá zbytočná starostlivosť a citlivý prístup k zahrievaniu auta, kým sa dostanú prevádzkové kvapaliny do svojich optimálnych teplôt. Elektromobil tiež ponúkne vďaka bezprevodovému systému okamžitú dávku krútiaceho momentu kdekoľvek a kedykoľvek pedál stlačíte na podlahu. Je to fakt návykové a nezvyčajné. Zaujímavým efektom je tiež rekuperácia energie, ktorá pri dobrzďovaní dobíja batériu. A že to reálne funguje, som sa presvedčil na vlastné oči, keď mi niekoľkokrát stav batérie prehupol o percento smerom nahor. Je to zanedbateľný fakt, ale je dobré vedieť, že to reálne funguje a predlžuje dojazd.

Elektromobil teda je cesta, ale nie pre každého Slováka. Chápem konzervatívny pohľad a sám nie som veľkým fanúšikom tohto pohonu, ale dokážem oceniť jeho výhody. A dokážem tiež priznať, že si ho viem predstaviť namiesto zbytočne veľkého a neforemného crossoveru, ktorý si ľudia na dochádzanie za prácou kupujú ako svoje druhé auto. No elektromobil pre mňa ešte nedozrel. Na túto technológiu bývam priďaleko, resp. môj požadovaný denný nájazd je zatiaľ priveľký. A ani tá riedka sieť nabíjačiek, pomalé nabíjanie či občasná nekompatibilita nabíjacích stojanov s autom mi nie je po vôli. Je to skvelá demonštrácia toho, čo nás v budúcnosti čaká, avšak zatiaľ pre mňa elektrický pohon nie je cesta. S elektrikou si totiž kupujete množstvo kompromisov, ktoré budete musieť prijať a osvojiť si. A ja nestrpím, aby auto bolo mojim pánom. Auto mi má hovoriť pane a nie ma dirigovať, ako si mám zariadiť deň, aby som sa dostal včas a dostatočne rýchlo domov.

Mohlo by sa vám páčiť