Tip na krátky výlet – Hohe Wand (140 kilometrov od Bratislavy)

Poznáte to, jedno dieťa v tábore, druhé ešte v dojazdovej letnej škôlke a zamestnávateľ vám dal až jeden deň voľna. Čo s ním? Do škôlky treba dieťa zobrať do ôsmej ráno, vyzdvihnutie musí prebehnúť do štvrtej poobede. Slabé, osemhodinové okno na výlet s autom, ľahkú turistiku (nech aj manželka je spokojná) a nejaký ten gastro zážitok – a keď sme už v Rakúsku, tak je dobré aj nakúpiť skutočne lacnejšie potraviny, na rozdiel od Slovenska, kde sme zase raz vláde naleteli…

Motoristi nevedia oceniť zavadzajúcich cyklistov, pre strom nevidia les. Cyklisti totiž okrem toho, že zavadzajú, majú aj slušnú databázu zaujímavých ciest, ktoré si odzavadzali, pardón, odšlapali, takže ich poznajú naozaj dôverne. Ja som to našťastie pochopil, sklopil svoju hrdosť a popýtal sa ich, že kam sa vydať pre krátkosť času, nech to je aspoň trochu zaujímavé? Zo studnice nápadov sa mi najviac páčil Skywalk na mieste zvanom Hohe Wand (vo voľnom preklade niečo ako vysoká stena).

Je to len približne 140 kilometrov od Bratislavy a plán bol taký, že tam prídeme pekne za hodinu štyridsať pohodlne po diaľnici, a keď budeme mať dostatočnú časovú rezervu, tak naspäť si zaokreskujeme. A prečo práve Hohe Wand? Z pohľadu vodiča ma zaujal veľmi prudký pokrútený stupák (mikro Stelvio) s jednou polootvorenou galériou. Mám rád tú hru tieňov, keď si svištíte s otvorenými oknami cez takéto objekty.

Tí, čo chodia na legendárne Kalte Kuchl cestou na Pernitz, cestu tam budú poznať. Krátko po opustení dediny Wöllersdorf začína prvý okreskovo zaujímavý kus cesty smerom na Muthmannsdorf. Je to taká malá ochutnávka, ale keď chytíte prázdno v duši a na ceste, tak sa tak správne naladíte. Ešte by som sa zastavil trochu pri svojej technike. Nedávno som presedlal z 280 koňového hot hatch-u s predným náhonom na Audi TTS quattro (haldex IV), ktoré v originálnej úprave ABT disponuje s 310 koníkmi. To čo vystihuje túto sústavu na suchej vozovke, je termín grip (pneumatiky majú šírku 255!), nech sa deje, čo sa deje. Je to taký univerzálny vojak na výlety, ktorý mi vyhovuje ako dynamikou, tak i vnútorným priestorom a stále vyzerá roztomile športovo. Prší? Nevadí, výlet sa nemusí odložiť, dokonca niekedy dážď vyslovene vyhľadávam, pri troche kumštu vrtí ochotne na vode zadočkom.

Profil cesty na Hohe Wand vás ale sklame, je úzky, vracáky neprehľadné, a keďže orgány nechcú poistné udalosti, dali tam obmedzenie 50 km/h. Turbo ten prudký stupák dávalo s gráciou, ale atmošky by sa tam zapotili (myslím tie naše entry level 2.0 MX-5 a taaak). Parkovisko je neďaleko Skywalku, cca 5 minút chôdze. Lenže v skutočnosti to je len jedno stanovište z mnohých, je tam aj vyslovene detská trasa pre najmenších k mini ZOO. Ďalej cesta k rozhľadni, pre turistov sú tam cestičky na hodiny motania sa.

Výhľad to bol pekný, potešil, páči sa mi tunajšia infraštruktúra. Dali tam aj veľkokapacitné sedačky, ako v kine, aby sme nemuseli len stáť na nohách, ale mohli sa kochať v relaxačnej polohe. Naspäť vďaka časovej rezerve sme sa nemuseli ponáhľať. Fajnšmekri môžu ísť priamo na Kalte, my sme sa vybrali najskôr na obedík za obcou Dreistetten – Gasthaus Langer Zitherwirt Dreistetten. Odtiaľ sme išli na Hernstein, posledný úsek pred obcou nás obdaril zaujímavými vracákmi – a hlavne prázdnou cestou, takže tento úsek som si dal viackrát. Následný úsek Bernsdorf-Alland-Baden bei Wein nás nezhodil zo stoličky, ale ani neurazil, boli tam aj zaujímavé pasáže, popravde sľubnejšie tam vyzerali rôzne bočné vetvy, ale už nebol priestor experimentovať, čakal nás ešte nákupný ošiaľ v Kittsee.

Ak sa na toto pozerám, ako na výlet za prírodou s manželkou v neokukanom prostredí, s náznakmi šoférovania a s časovou tiesňou, bolo to príjemné a v zásade nejaké podobné tipy na podobné situácie rád privítam. Ale ak ste ortodoxní insta alebo skutoční pretekári, tak toto vás nemôže uspokojiť, v takom prípade netreba odbočiť z hlavnej cesty, treba ísť priamo na Kalte (a prípadne ďalej na Wildalpen atď). 

Mohlo by sa vám páčiť