Sezóna roadsterov sa začína nesmelo hlásiť o slovo a my sme si dovolili vytiahnuť hneď na jej ostýchavý úvod dvojicu snáď najviac ikonických zástupcov tohto druhu. Obidvaja pochádzajú z britských ostrovov, vznikli v dielňach malosériových výrobcov a spoliehajú sa na služby plnokrvného 8-valca. Pochádzajú síce z jednej farnosti a majú množstvo spoločných génov, no zároveň na ceste a spoza volantu nemôžu pôsobiť rozdielnejšie. Jeden je dokonalý britský gentleman v tvídovom saku, s rozhľadom a kľudom bafkajúci fajku v klube, druhý tradičný britský chuligán v tielku a trakoch, s cigaretou v kútiku úst a s pivom v ruke, hlasno diskutujúci v zadymenom pube na predmestí.
Ale začnime tým, čo majú spoločné. Vidlicovým 8-valcom od Roveru. Teda, keby sme pátrali ešte dôslednejšie, tak by sme jeho rodokmeň vystopovali až za oceánom u automobilky Buick. No v rodnom liste je uvedený Rover. Nakoniec, tento motor poháňal istý čas takmer všetky silnejšie britské automobily. A v roku 1968 sa dostal aj na rám z jaseňového dreva, tvoriaci kostru modelu Morgan Plus 8. Spočiatku disponoval objemom 3,5 litra, výkonom 160 k, karburátormi a 4-stupňovou prevodovkou. Časom však objem vzrástol na 3,9 litra, do auta putovala plne synchronizovaná prevodovka s piatimi stupňami a motor presedlal na vstrekovanie. A komu sa málilo 3,9 litra a nemal hlboko do vrecka, mohol na špeciálnu objednávku dostať motor prekopaný až na 4,6 litra.
No a potom prišli prísnejšie emisné limity, ktoré ikonický 8-valec od Roveru v roku 2004 pichli priamo do srdca a (dočasne) ukončili aj životnú púť modelu Plus 8. Morgan na fotkách prišiel na Slovensko z Nórska a ide o verziu s objemom 3,9 litra, 5-stupňovou prevodovkou a s rozšírenou, tzv. widebody, celohliníkovou karosériou. V útrobách jaseňové drevo, na povrchu hliník, v kokpite ušľachtilé drevo a koža a k tomu dunivý soundtrack a poctivý, no nenásilný veľkoobjemový záťah. Vo veľkom volante trocha vôľa, no ten pohľad na líniu prednej kapoty a svetiel, ako vykrajuje slovenské okresky v okolí Strážovských vrchov má svoje čaro. Netreba ani anglický vidiek so šľachtickými usadlosťami.
Bez tých sa koniec-koncov zaobíde aj druhý hrdina dnešného dňa, v našich zemepisných končinách ešte raritnejší automobil TVR Chimaera. Ten nakoniec k životu nepotrebuje viacero vecí. Napríklad ABS, posilňovač riadenia a nejaké trakčné kontroly a stabilizácie, o tom ani nepočul. K tomu si prirátajte hmotnosť len zľahka prekračujúcu jednu tonu, 5-stupňový manuál a výsledkom je surové jazdecké auto bez akýchkoľvek pozlátok dnešných áut. Naše auto je základná verzia Chimaera 400 z roku 1996. Osemvalec od Roveru má objem necelé štyri litre a produkuje 235 koní, čo je v kombinácii s nízkou hmotnosťou aj v základe celkom slušná porcia. Oproti Morganu však motor v TVR pôsobí už na počutie ako chuligán.
Na voľnobeh a v nízkych otáčkach buble a praská, po vytočení sa rozoznie hrdelným chuligánskym krikom. Jeho prejav pritom nie je prehnaný, ale dokonale autentický a prirodzený. Takto už dnes autá neznejú. Toto je nefalšovaný zvuk motora a výfukov. Oproti Morganu ide o chuligána aj čo sa jazdných vlastností týka. Presné a pohotové riadenie ho dovoľuje viesť viac na hranu a 367 Nm spolu so samosvorným diferenciálom medzi zadnými kolesami ho pošle na požiadanie bokom. Pneumatiky s rozmerom 225/50 R16 inú možnosť v nerovnom súboji so silou veľkoobjemového 8-valca ani moc na výber nemajú.
Chimaera znamenala pre TVR pod vedením Petera Wheelera úspech. Prišla v roku 1991 a čoskoro sa stala najpredávanejším modelom značky s počtom približne 6-tisíc predaných kusov. Verzia 400 však bola len základ. Aj keď 235 koní a stovka za 5 sekúnd bol na začiatok 90-tych rokov viac ako slušný základ. V ponuke však boli aj verzie 400 HC (High Compresion), 430, 450 a vrcholná 500, v ktorej to objem motora dotiahol až na 5 litrov. Chimaera bola vo výrobe až do roku 2003 a hoci vedela celkom slušne za volantom pobaviť, neplnila rolu čistokrvného jazdeckého modelu. Túto úlohu mal v tej dobe na starosti v TVR model Griffith, poháňaný rovnako 8-valcom od Roveru.
Ako dobre vieme, automobilka TVR v novom tisícročí ešte skúšala šťastie s vlastnými modelmi a dokonca aj s vlastnými motormi, no nedopadlo to úspešne. Dnes však aj TVR aj Morgan žijú ďalej. Úspešnejší Morgan pokračuje so svojimi tradičnými modelmi. V roku 2012 sa vrátil aj s modelom Plus 8, no poháňajú ho motory od BMW. TVR po krachu skúša zatiaľ neisto šťastie s modelom Griffith s motorom V8 od Fordu. Držme mu palce, zaslúžil by si ostať medzi živými.
