Možno sa práve teraz čudujete, že čo to tu trepem. Prečo americká stredná trieda? Veď Volvo je švédska značka, navyše pod krídlami Číňanov, tak ako americká? Vysvetlím, počúvajte…
Totižto, nová S60, v poradí už jej tretia generácia, sa vyrába v Južnej Karolíne v Amerike. Okrem toho dostala tak trochu americký charakter, keďže S60-ka je jedno z mála áut na našom trhu, ktoré sa ponúka iba v benzínovom alebo hybridnom variante. Dízel určilo Volvo pre jeho dvojičku s pretiahnutym kufrom – model V60, ktorý je tu v Európe očividne populárnejšou voľbou. Amíci preferujú skôr sedany (alebo tzv. „saloon“) v kombinácii s božím palivom, teda benzínom. Naftu (satanovo palivo) tam budete hľadať márne – v autách či na čerpacích staniciach. No a posledným dôvodom prečo som S60-ku v motorizácii T5 nazval americkou strednou triedou je fakt, že v USA by ste mali mať v tom benzínovom motore ideálne nejaké tie kone, však? Krajina, kde cesty brázdia veľkoobjemové benzíny so stovkami koní neprijme len tak hocijaké pomalé auto. A T5-ka ním ani veru nie je.
Pod kapotou totiž ukrýva dvojliter, ktorý vytlačí výkon 250 koní a ponúkne krútiaci moment o hodnote 350 Nm. Na stovku z pevného štartu v spojení s 8-stupňovou automatickou prevodovkou (iná ani nie je dostupná) skočí za 6,5 sekundy. A to sú, prosím pekne, čísla hodné rýchlych hot hatchov v dobre vybavenom, krásnom a komfortnom sedane. Páči sa mi, že Volvo ponúka ako základ 190-koňový motor, pričom vrchol ponuky – kombinácia benzínového štvorvalca s kompresorom a elektromotorom – uzatvára variant T8 s výkonom 303 (turbobenzín) + 87 (elektromotor) koní. Slušná ponuka, ktorej absentujú lenivé a pomalé motorizácie, všakže?
Z tohto pohľadu sa teda T5-ka s 250 koňmi javí ako zlatá stredná cesta, ktorá papierovo nadchne, no v realite trošku zamrzí. Niežeby samotná S60-ka nebola rýchla, iba výborne maskuje rýchlosť či už tlmením hluku motora alebo vnímaním rýchlosti. Čísla na budíku lietajú hore rýchlo, no aj pri vyšších rýchlostiach máte pocit, že nejdete až tak svižne, všetko je v pohodičke a ešte by to chcelo o takých 15 – 20 km/h pridať. Lenže, pozrite sa okolo seba poriadne, už by vás to totiž mohlo stáť pekných pár sto eur…
Prekvapením pre mňa bola tiež spotreba vzhľadom k dynamike jazdy. Taký bežný deň s presunom po diľaniciach a pár desiatok kilometrov v meste som zakončil s priemerkou ľahko presahujúcou 8 litrov na sto. A to je pri dvojlitrovom benzíne veľmi pekné číslo!
Okrem papierového výkonu naznačuje toto Volvo svoj športový charakter tiež vzhľadom. Testovaná verzia bola v štýlovej červenej farbe s čiernymi detailami a paketom R-Design, ktorý z pekného a uhľadeného sedanu urobí agresora ciest. Auto je o 12 milimetrov bližšie k zemi, má iné nárazníky, zadný difúzor, spomínané čierne detaily a mnoho ďalších drobných optických vylepšení. Jednými z nich sú aj 19-palcové kolesá, vďaka ktorým je Volvo tuhšie než konkurenti v triede a nad tvrdosťou prenášanou do vnútra tohto prémiového sedanu sa budete čudovať. Volil by som preto radšej príplatkový podvozok alebo disky s menším priemerom. Devätnástky sú štýlové, to uznávam, ale nechcete sa posádke ospravedlňovať na každom väčšom výmole, najmä ak šoférujete auto za päťdesiat tisíc eur.
Interiér je hneď druhá vec, ktorá ma po úžasnom exteriére zaujala. Škandinávsky cit pre dizajn je tu cítiť z každého centimetra. Palubovka, rozloženie prvkov a pocit, ktorý auto navodzuje, je vysoko pozitívny. V aute som mal pocit, akoby som sedel o triedu vyššie. Mojich spolucestujúcich vzadu príjemne prekvapil priestor na kolená, dĺžka sedáka či miesto na hlavu. Dospelí ľudia sa aj v menších sedanoch musia vzadu krčiť, v S60-ke to však nebol žiaden kompromis.
Jediným nelogickým prvkom je premiestnenie všetkých funkcií do prostredia dotykového infotainment systému, vďaka čomu budete musieť vchádzať do menu kvôli každej somarine. Kvôli deaktivovaní Start/Stop, nastavení klimatizácie, spustení vyhrievania sedadiel, apod. Tieto základné funkcie by mali ostať verné tradičnému oldschool tlačidlovému ovládaniu, pretože dívaním sa do menu sa zákonite prestávate aspoň sčasti venovať šoférovaniu. I keď, práve vo Volve je systém poloautonómneho šoférovania na veľmi vysokej úrovni. Tak či onak, ovládanie funkcií nie je úplne to, za čo by som dizajnérov chválil.
S60-ka to bude mať u nás ťažké, a to z dôvodu, že Slováci ešte stále bažia po naftových variantoch. Malý brat S90-ky pritom ponúkne slušne rýchly motor s relatívne dobrou spotrebou a veľmi kultivovaným chodom, skvelú výbavu, neopozeraný moderný vzhľad a technológie, ktoré sú minimálne o úroveň lepšie ako u väčšiny konkurentov vo vodách, kde sa Volvo snaží uloviť si svoju klientelu. Ja osobne mu veľmi držím palce, i keď v boji so slovensku klasikou v podobe Škody Superb či novým BMW 3 to bude mať ťažké…
