TEST Volvo EX30 Twin Motor – Moderná elektromobilita
- Od Lukáš
Volvo sa rozhodlo nastúpiť na cestu elektromobility pomerne radikálnym spôsobom. Už dávnejšie z vlastnej iniciatívy obmedzilo veľkosť svojich spaľovacích motorov a nedávno bez milosti zarezalo ich vznetové verzie. Ako si predstavuje svoju čisto elektrickú budúcnosť má najlepšie demonštrovať model EX30, auto úplne novej generácie. A už na prvý pohľad je jasné, že má veľký potenciál postarať sa o úspech a pritiahnuť nových zákazníkov.
Presne takto si totiž predstavujem vzhľad moderného, elektrického SUV. EX30 je vlastne prvým modelom s úplne novým dizajnovým jazykom Volva. A Švédi (pod kuratelou čínskych vlastníkov) ho predstavili na doposiaľ svojom najmenšom SUV. Obchádzam si auto dookola a tomu sa teda povie moderna, minimalizmus a elegancia. Niektoré dizajnové riešenia, ako napríklad predné svetlá v tvare Thorovho kladiva, Volvo zachovalo, no pôsobí to ako veľmi vydarený redizajn pre potreby digitálnej a elektrickej doby. Pri pohľade zboku sa mi zas páči, ako EX30 efektne kombinuje krátke previsy, spodnú líniu okien a líniu strechy s dvojfarebnou kombináciou karosérie, ktoré ideálne dopĺňajú decentne vystúpené blatníky a príplatkové, 20-palcové kolesá. To, ako Volvo poňalo svoj dizajnový prerod do doby elektrickej s modelom EX30, môže byť príkladom pre všetkých prémiových konkurentov.
To sme však s minimalizmom ešte ani zďaleka neskončili. Práve naopak. Interiér Volva EX30, to je minimalizmus na druhú. Stačí otvoriť dvere. Darmo by ste na nich hľadali nejaké ovládanie okien, zamykanie, nebodaj reproduktor. Len ako keby voľne plávajúca opierka, jedna odkladacia schránka a kľučka. To je všetko. A ďalej? Len volant, veľký stredový displej a lakťová opierka medzi prednými sedadlami. V interiéri nenájdete takmer žiadne klasické tlačidlá a ovládače. Zopár ich je na volante (ovládanie tempomatu, hlasitosti, programovateľné tlačidlo), na stredovej opierke (ovládanie okien, zamykanie), ale to je celé. Všetko ostatné obhospodaruje a zobrazuje centrálny displej. Rýchlosť zobrazuje displej, svetlá sa zapínajú cez displej (aj tie výstražné alebo hmlovka), cez displej sa nastavujú spätné zrkadlá, cez displej sa ovláda klíma, cez displej sa…ovláda takmer úplne všetko. Dobrou správou však je, že to reálne funguje a viete sa v tom zorientovať a pohybovať veľmi rýchlo a intuitívne. Systém reaguje aj po nastúpení do auta okamžite, navyše má prehľadnú štruktúru a moderne pôsobiacu grafiku. Stačilo krátke zoznámenie sa a nebol s tým takmer žiaden problém.
Rovnako ako s praktickou stránkou veci, i keď aj tu sa Volvo nezaprelo a tak trocha prekopalo doposiaľ tradičné predstavy o odkladacích priestoroch a schránkach. Napríklad tú klasickú, pred spolujazdcom, by ste vo EX30 hľadali márne. Nahrádza ju uzatvárateľný odkladací priestor medzi sedadlami a tajná odkladacia schránka pod displejom. Tajná preto, že na prvý pohľad o nej vôbec neviete. Až po, opäť tajnom, otvorení sa pod displejom vyklopí odkladací priestor. A ako sa táto schránka otvára? Ako inak, cez dotykový displej! Fľašu s vodou alebo kávu si odložíte do vysúvateľného držiaku na nápoje z lakťovej opierky a telefón má svoje pevné miesto v držiaku pod displejom. A aby toho nebolo málo, Volvo si neodpustilo byť v prevedení interiéru iné ani v prípade ozvučenia. Ako som už spomínal, vo dverách by ste reproduktory hľadali márne. Nahradil ich soundbar pod čelným oknom, ktorý pre Volvo dodal Harmann Kardon. Nehrá to na zahodenie, no uši audiofila si podvedome budú pýtať späť klasické stereo rozmiestnenie reproduktorov. Niekomu to môže vadiť už len z princípu, niekomu to nemusí takto vyhovovať, no tento minimalizmus spolu s vizuálne zaujímavými obkladmi interiéru z recyklovaných materiálov vyzerá super a ja osobne Volvo chválim za odvahu. Je to iné, totálne minimalistické, moderné a so svojskou atmosférou. Volvo na rovinu priznáva, že minimalizmus v interiéri má svoje dôvody aj z pohľadu šetrenia nákladov, no rozhodne nie na úkor kvality, spracovania alebo výbavy.
Takto ušetrené peniaze totiž investovalo radšej do novej techniky a platformy. A dokáže pritom model EX30 ponúknuť za zaujímavú cenu. Základom je verzia single motor s pohonom zadných kolies, akumulátorom s kapacitou 51 kWh a výkonom 272 k, ktorá začína tesne pod 38-tisíc. To je nie len vzhľadom na výkon, značku, triedu a pohon veľmi slušná ponuka. Na opačnom konci je práve nami testovaná twin motor performance verzia, v najvyššej výbave Ultra, pohonom oboch náprav, 69 kWh akumulátorom a výkonom 428 k. Aj táto verzia je síce v štandardnom režime zadokolka, v prípade potreby sa však automaticky cez spojku pripája predný motor a začnú sa diať veci. Akcelerácia je spočiatku síce masívna, no nastupuje postupne a lineárne. Zapojením predného motora cítiť razantný vzostup intenzity zrýchľovania. XC30 je v tomto základnom režime masívne rýchle, no nie je to ten druh akcelerácie, ktorý by vás poznačil pokrivenou grimasou v tvári.
Volvo však pre tieto účely disponuje režimom Performance, ktorý z neho robí permanentnú štvorkolku. A potom už auto vyráža okamžite vpred s takou vervou, že v ňom lietajú zle odložené telefóny a kľúče až k zadným sedadlám a pasažierom sa na malú chvíľu zatmie pred očami. V tomto režime prakticky z akejkoľvek rýchlosti vyráža XC30 vpred brutálnym spôsobom. Čo iné by ste napokon očakávali do auta, ktorému uvádzajú stovku za 3,6 s. To kultivované a tiché Volvo sa zrazu úplne zblázni a letí vpred ako šialené. Upokojme sa však a vráťme sa späť k bežnej jazde. Je to elektromobil a to znamená, že ľudí stále najviac zaujíma dojazd. Za týždeň jazdenia som dospel k záveru, že reálne bude predstavovať okolo 300 km, plus-mínus 50 km hore alebo dole. Podľa spôsobu jazdy a toho, či budete jazdiť viac po diaľnici alebo okresných cestách. Priemernou spotrebou som sa zmestil tesne pod 20 kWh/100 km a nabíjal som z 20 na 80 % na nabíjačke s výkonom 150 kW za 27 minút.
Peniaze investované do platformy a techniky poznať už po prvých kilometroch aj na podvozku. Ten má veľmi kultivované maniere pri bežnej jazde a zostáva dostatočne kompetentný aj vtedy, keď sa oň oprie tých viac ako 400 k. Síce to nebude na okreskové bláznenie, no tá akcelerácia vás bude baviť. Aj keď na druhej strane, aby auto tejto kategórie zrýchľovalo na stovku pod 4 sekundy, to síce tajne chcete, ale v praxi až tak úplne nepotrebujete. Proste je to rozmar, za ktorý si môžete priplatiť a bude vás baviť. Len auto aj pri predbiehaní na okresných cestách naberá rýchlosť takým spôsobom, že sa môže človek občas pozabudnúť, že ju potom treba aj skrotiť pred zákrutou a ubrzdiť. Najmä keď sa XC30 pohybuje v absolútnej tichosti ako od obtekajúceho vzduchu okolo karosérie, tak aj od podvozku.
Síce príplatkové dvadsiatky sa v určitých momentoch v meste veľmi jemne pripomenú, práca zavesenia si stále zachováva veľmi vysokú úroveň kultivovanosti, ktorá sa dokonale dopĺňa s tichom počas jazdy. Jednoducho mix minimalizmu s modernou atmosférou na palube a sofistikovanosti podvozku s kultivovanosťou pohonu robí z tohto Volva luxusne pôsobiaci produkt. Teraz si k tomu prirátajte tú brutálnu dynamiku, ktorú len tak mimochodom vytiahne z rukáva a musíte uznať, že výsledných 55-tisíc za testované auto v plnej výbave aj s príplatkovou farbou, čalúnením, kolesami a vyhrievaním sedadiel i volantu je takmer rovnako zaujímavá ponuka, ako základná verzia za 38-tisíc.
Áno, v tejto verzii je Volvo EX30 vzhľadom na dynamiku tak trochu extrém, no presne takto si ja osobne predstavujem modernú elektromobilitu. A keď hlava trocha vychladne a pozriete sa na to viac realisticky, viete mať za cenu okolo 40 tisíc štýlové, nesmierne kultivované auto s bohatou bezpečnostnou výbavou a verím, že aj v slabšej verzii bude viac ako dostatočne rýchle pre všetky reálne situácie na cestách. Podľa mňa, Volvo dokázalo s modelom EX30 uviesť elektromobil, ktorý nie je o nič drahší, ako by stála jeho ekvivalentná, spaľovacia alternatíva. Keď sa tak nad tým zamyslím, Volvo odviedlo v tomto prípade naozaj kus dobrej práce. Vynikajúce auto.
