Konečne niečo iné! …Tak znel môj obdivný kompliment, ktorý som zložil Volkswagenu minulý rok na nitranskom autosalóne, kde nám „domáca automobilka“ priniesla ich nové malé SUV. Priznám sa, že je to po dlhom čase jediný model z ponuky bežných Volkswagenov (okrem verzií GTI či vlajkovej lode Arteonu), nad ktorým som uvažoval, že by som si ho vedel predstaviť ako svoje denné vozenie. Volkswagen sa totiž tak trochu odviazal a priniesol niečo, čo sa aspoň čiastočne vymyká šedému štandardu značky. Dokonca si trúfam povedať, že tu ani nebolo treba polepiť auto reklamným sloganom „Nový T-Roc“, pretože ľudia už na prvý pohľad vidia, že to je čosi iné – čosi nové.
A že ich to čosi iné zaujíma. T-Roc som si totiž prebral vo veľmi peknej farebnej kombinácii, ktorá spojila zaujímavú Modrú Ravenna s bielymi detailmi (strecha a spätné zrkadlá), pričom modrú farbu Volkswagen zakomponoval aj do interiéru. Toto kombo pôsobilo ako magnet pre všetkých, ktorí nový T-Roc ešte nemali možnosť vidieť, alebo jednoducho nezachytili, že Volkswagen medzičasom do sveta pustil toto malé SUV-čko. Pripomenul mi nedávno testovanú červenú Octaviu RS, ktorú si málokto trúfne kúpiť kvôli jej farbe a cene, ale každý ju potichu obdivoval. Toto je podobný prípad.
Cena totiž začína na 16 840 eurách, ale 115-koňový jednoliter vo svojom SUV-čku proste nechcete. Jeden-a-pol litrový štvorvalec je obľúbenejší, výkonnejší, schopnejší, ale aj drahší. S ním T-Roc začína na 21 340 eurách vo výbave, ktorá viac-menej zodpovedá testovanému kusu. Za odlišný dizajn a značku sa platí, ale stojí to naozaj za to? Veru hej, aj keď T-Roc je takým zvláštnym miešancom. Niečo ako mrkvový cheesecake za štyri päťdesiat. Viete, že cheesecake máte radi, aj si za dobrý radi priplatíte, ale prečo, preboha, ho radšej neurobili s lesnými plodmi? Nechápete? Vysvetlím…
Pri Volkswagene sme zvyknutí, že vyrobí tri rovnaké modely s rôznymi obmedzeniami, väčšinou v poradí Volkswagen -> Seat -> Škoda. Materská značka by mala ponúkať to najlepšie predsa, no nie? Lenže tuto to tak nie je. Škoda Karoq je dlhšia, širšia a vyššia. Seat Ateca má zasa dlhší rázvor, takže ho možno skôr prirovnať k menšej Arone? Nie tak celkom, pretože T-Roc stojí na podvozku MQB, ktorý umožňuje vybaviť ho pohonom 4Motion a dvojlitrovými motormi (TSI a TDI). Takže je to vlastne taký učesaný, prerobený a zdvihnutý Golf, ktorý je ale oproti svojim koncernovým bratom o niečo menší. A miestami o niečo drahší.
Kam umiestniť tohto mačkopsa nepomôže ani pohľad do interiéru. Infotainment je z nového Pola, aj keď ostatné detaily pripomínajú skôr väčší Golf. Z Pola si zasa T-Roc potiahol displej pred vodičom, i keď nami testovaný kúsok mal klasické analógové budíky. Riadiaca páka, volant a ovládacie prvky sú zasa dobre známe z Golfu (alebo Beetlu, čo je vlastne tiež Golf). Pokus o odlíšenie sa a nastolenie vlastného dizajnu prebehol v porovnaní s exteriérom iba veľmi decentne. Sedadlá a (v našom prípade) modré orámovanie kľúčových prvkov palubnej dosky sú pekným detailom, ktorý pomáha cítiť sa v T-Rocu príjemnejšie a štýlovejšie, avšak kvalitatívne to nie je bohviečo. Ešte väčšou zvláštnosťou, ktorú by žiaden fanúšik Volkswagenu nečakal, sú plasty palubnej dosky. Ako hovorí klasik – „V aute sa za jazdy s plastami nehráš, tak čo riešiš!“ – no lenže, ja to riešiť musím. Pretože tu sme vo Volkswagene a ich tvrdosť a kvalita je ranou pod pás všetkým fajnšmekrom. Aj nové Polo to malo zvládnuté lepšie. Čo ma o to viac mrzí, pretože T-Roc mám rád a nerád priznávam jeho chyby.
Dosť bolo kritiky, poďme teraz chváliť, pretože T-Roc nie je len o plastoch a vonkajších rozmeroch. Na čísla som nikdy nepočúval a skôr ma zaujímal pocit z jazdy. A táto stránka sa Volkswagenu skutočne podarila. Svetlá výška (len pre spresnenie – 161 mm) umožňuje tomuto malému SUV-čku prechádzať terénom, na ktorý som si trúfol obvykle iba s väčšími súrodencami. Aj napriek tomu, že testovaný T-Roc bola iba predokolka (existuje aj variant 4Motion), sa tento motorizovaný bratranec T-Rexa z tretieho kolena s veľkou chuťou rval terénom. Testovací týždeň bol náročný, auto sa niekoľkokrát brodilo potokom, prechádzalo zasneženým a blatovým terénom lesných ciest či borilo ľadom pokrytými minijazierkami pri brehu Váhu. To všetko bez jediného zaváhania, zaseknutia sa či zavŕtania sa. Klobúk dolu, podvozok T-Rocu preukázal, že si poradí nielen s mestom a jeho výmolmi, vysokými obrúbnikmi či nepríjemnými električkovými prechodmi, ale aj nehostinnejším februárovým terénom v lužných lesoch južného Slovenska.
Pochváliť musím aj 1,5-litrový štvorvalec TSI Evo, ktorý môže do rozumných rýchlostí hravo konkurovať aj dieselom. Krútiaci moment 250 Nm dostupný od 1 500 otáčok a 150 konských síl auto vystrelí na stovku za 8,4 sekundy, čo síce nie je nejaká kruto-prísna hodnota, avšak stačí na to, aby ste bezpečne predbehli kamión na okreske aj s plným obsadením. Navyše, celý týždeň sa mi pri kombinácii diaľničných 130 – 140 km/h a mestských 30 – 60 km/h podarilo držať spotrebu zväčša medzi 6,5 – 7,3 l/100 km. Jeden-a-pol litrové Evo sa začne viac trápiť až pri rýchlostiach presahujúcich 150 km/h, kedy si začne pýtať čoraz viac. Tempomatová jazda 160 km/h si vypýta okolo 9 až 10 litrov na sto.
T-Roc sa jednoducho vydaril. Je to dobrý pokus ako sa odlíšiť, ak ste fanúšikom koncernu. Má síce čo zlepšovať do ďalšej generácie (kvalita interiéru), avšak medzičasom si určite nájde množstvo fanúšikov. Už teraz začínam stretávať prvé kusy v zaujímavých farebných kombináciách (4 rôzne sfarbenia strechy + 11 kombinácií laku zvyšku karosérie), takže svojich zákazníkov si rýchlo nachádza. V závere testu som vlastne aj prišiel na to, prečo sa mi T-Roc tak páči, napriek niekoľkým kompromisom. Pripomína mi jedno z mojich obľúbených áut, ktoré som kedysi vlastnil. Bolo ním Volvo C30, štýlový a kedysi drahý hatchback s nepraktickým, no o to krajším dizajnom zadnej časti. Bol to pokus Volva vytvoriť niečo iné ako veľké rodinné SUV a sedany, no nestretol sa až s tak veľkým záujmom a preto skončil. Dúfam, že T-Roc čaká iný osud a dočkáme sa v budúcnosti ďalších zaujímavých zlepšení tohto dizajnového mačkopsa.
