Málokedy sa stáva, že o SUV môžeme napísať, že je pekné. Obvykle je robustné, môže byť úsporné, môže byť pohodlné, ale pekné? Všetko je raz prvýkrát a práve nastala historická chvíľa, keď vyhlasujem, že Tucson Plug-in Hybrid je pekné SUV. Krivky, presnejšie hrany karosérie sú výstredné, komplikované, ale presne toto bolo nutné, aby to na cestách bolo trochu pestrejšie.
A tu nastáva paradox, karoséria je natoľko prekombinovaná, že je problém ju úplne presne popísať, v tomto prípade sa spoliehame primárne na fotky. Napriek tomu musím špecificky vyzdvihnúť 10-dielnu súpravu denného svietenia, ktorú sa ani nebudem snažiť opisovať slovami, jednoducho ak vám pôjde oproti Tucson, rozhodne vás zaujme. Dokonca aj obvykle ultranudná zadná časť tejto triedy automobilov kričí výstrednosťou, elegantne zvažujúca strecha pridáva bočnému profilu ľahký dynamický nádych a zadná svetelná grafika iba podčiarkuje dojem, že dizajnéri sa vybúrili správnym smerom.
Tucson je k dispozícii v troch verziách, s konvenčným pohonom ako hybrid a najviac cenený je plug-in hybrid. V jeho prípade väčšiu časť práce odvádza preplňovaná jednašestka s maximálnym výkonom 132 kW v 5500 ot./min. Lenže rozdielovým hráčom je práve sekundárny elektromotor s výkonom 66,9 kW a batéria s kapacitou 13,8 kWh, ktorá umožňuje 62-kilometrový dojazd na elektrinu v prípade jej plného nabitia, čo znie skvelo, lebo to obvykle pokryje odvoz detí do školy i presun do práce. Lenže elektromobilita je veľmi komplexná vec a vyžaduje si špecifický mentálny prístup. Totiž…
Prirodzene som chcel z vozidla vytrieskať testovacie maximum, takže po tom, čo som vozidlo prevzal s prázdnymi batériami (Tucson si vždy nechá nejakých cca 10-13%, nikdy nedovolí úplne vybiť batériu), snažil som sa ich nabiť. Prvý pokus na ZSE stojane pri FreshMarkete v Bratislave zlyhal na tom, že nejakí ľudia len tak na verímboha pohodili konektory na zem a stojan sa z toho nevedel spamätať, vypisoval, že je obsadený, pritom evidentne nebol. Nepomohlo nič, nabitie sa nepodarilo. Okrem toho aj ZSE karta kričala, že nie je registrovaná, ale to sa dalo obísť aplikáciou v mobile.
Presunul som sa o pár metrov ďalej do Yeme, kde však chýbal kábel na “Type 2” nabíjanie, takže nič, aj druhý pokus zlyhal. Pred Lidlom v Moste pri Bratislave sa situácia zopakovala, stojan nemal kábel, tu sa v týchto prípadoch predpokladá, že si veľký a ťažký kábel nosia ľudia so sebou. Lenže v kufri som mal iba kábel do klasickej domácej sieťovej zásuvky. Doma mám len slabšie poddimenzované 16A ističe, ak som správne pochopil nálepku na veku otvoru pre nabíjanie, na bezpečné nabitie je potrebných 32A. Ohňostroj som riskovať nechcel, tak som sa presunul do Trnavy, kde som pred OC Max našiel ďaľší ZSE stojan. Všetko vyzeralo na prvý pohľad krásne a harmonicky, kým ma po minúte neodpojil s chybou v zmysle, že nastala chyba komunikácie, vozidlo musí byť vypnuté, čo, samozrejme, aj bolo. Skúsil som kadečo, aj vzdialené spustenie cez aplikáciu, kde bolo evidentné, že nie som pri aute a je vypnuté. Odmenou mi bola stále rovnaká hláška. Prešlo to do fázy, že aj moju banku prestala baviť neustála rezervácia a následný návrat rezervovanej sumy 30,- a vyhodnotila tieto moje experimenty ako pokus o defraud. Od toho momentu boli nasledujúce pokusy odmietnuté.
Jemne frustrovaný som prešiel ku Kauflandu, kde mi stojan vypísal, že je v poruche. Okej, čo je veľa, to nie je málo, pomaly som si začal uvedomovať, že nemám celkom nervy na elektromobilitu na Slovensku. Ako posledný pokus som si zvolil v rámci náhodného tipu nabíjačku Polyfazer pri kaviarni v obytnej zóne na okraji Trnavy. Nainštaloval som si aplikáciu a kupodivu všetko krásne a hladko prebehlo, a začalo sa nabíjanie. Po 45 minútach som v rámci plnenia pracovných povinností musel odísť, všetko som korektne ukončil, bolo nabitých 50% percent, čo som vyhodnotil ako pokrok oproti stavu pred nabíjaním. Lenže, aj tu bol zádrheľ, predautorizovanú sumu 10,- mi systém stiahol, ale reálne som spotreboval necelé 2,-. Doteraz rozdiel nemám vrátený, už som si vymenil X mailov s prevádzkovateľom, ktorý tiež potvrdil, že sa niekde stala chyba. Neriešim reálnu marginálnu finančnú hodnotu, ktorú rád obetujem za danú skúsenosť, ale ide mi o edukatívnu zložku, snažím sa porozumieť danému procesu.
Ťažko vybojované nabíjacie polovíťazstvo som síce minul na D1 po pár desiatkách kilometroch, ale tie prešiel Tucson na čistú elektrinu. Čo to celé znamená? No v skutočnosti úžasné zistenie, že napriek tomu, že som už nenabíjal explicitne batériu, tak po 500 kilometroch bola priemerná spotreba 6,5 l na 100 km, čo je na ťažké SUV (prevádzková hmotnosť 1818 – 1924 kg) veľmi, ale naozaj veľmi slušné (podotýkam, že súhrnný výkon sústavy je 265 koní!).
Nič z tohto, čo som si musel vytrpieť, nie je chyba vozidla, ale sú to nedostatky elektro-infraštruktúry, ktoré sa časom vyladia. A čo je dôležitejšie, ukázalo to dôležitý atribút, že napriek nástrahám som si užíval všetok čas strávený vo vozidle. Bohatá výbava hýčka pasažiera, autonómne “šoférovanie” funguje transparentne a bezpečne. Parkovanie veľkého vozidla pomocou všetkých tých kamier bolo úplne jednoduché.
Samotná ergonómia ovládacích prvkov je bez výhrad (dotykový displej sa však veľmi rýchlo “zacapká”), dizajn interiéru kvalitatívne koreluje s exteriérom, takže plní aj svoju reprezentatívnu úlohu s noblesou. Batožinový priestor pôsobí opticky menším dojmom, čo je pri hybride v celku očakávateľné, reálne má však 558 litrov, takže by to malo stačiť na všetko, čo bežný deň prinesie (a Tucson to odvezie).
Charizmu auta tvoria zážitky spojené s ním a tých mám habadej. Takže cez všetky útrapy sa na samotné auto nemám prečo hnevať, ba naopak. Hyundai priniesol testovaciu radosť a vždy spestril miesto, na ktorom sa objavil. Každá sranda niečo stojí, hlavne, keď je ekologická. Vo výbave PREMIUM zaplatíte za voz 39 790 €. Výsledok je taký, že ak nejaký záujemca hľadá zaujímavé vozidlo a musí to byť SUV, tak Tucson Plug-in Hybrid môžem len odporučiť.
