TEST Suzuki Vitara 1.4 Boosterjet – Japonec, ktorého môžem
- Od Michal
K Vitare som nikdy nemal nejaký špeciálny vzťah. Hoci sme sa narodili v rovnakom roku (1988), naše cesty sa spojili iba raz v živote, keď mala moja teta staršiu generáciu Vitary, vtedy ešte plne off-roadového auta, ktoré keď ste vytiahli do mesta, bolo to viac utrpenia, než pôžitku. Dnes je to inak, Vitara dospela, zmenila sa, ja som sa zmenil tiež, a tak som si na pár dní vzal kľúčiky od tohto mimoriadne populárneho SUV-čka a šiel zistiť, či v dospelosti nájdeme spoločnú reč.
Kto ma pozná vie, že japonským autám veľmi neholdujem. Moje motto je „Japonec na konec“ a Toyota, Nissan, Honda či Mazda mi nie sú veľmi po chuti, i keď uznávam, že majú skvelé modely (niektoré) a už aj ten dizajn nie je taký šibnutý. Nejako ale vždy zabúdam na Suzuki, ktoré si tak v tichosti v mojej mysli koexistuje s európskymi značkami. Možno preto, že modely Suzuki svojim dizajnom tak okato nekričia „SOM JAPONEEEEEC“. A preto ich začínam mať čoraz viac rád. Druhým dôvodom bude iste aj cenovka, ktorú Suzuki dáva svojim modelom. Nech už je to mimoriadne zábavný Swift Sport, Vitara, Jimny alebo S-Cross, cena nepresiahne magických 20 tisíc. Ozaj, dal niekto za nové Suzuki niekedy viac ako dvacku? Po zľave? Tak vidíte…
Poďme ale späť k Vitare. Tá je po facelifte ešte krajšia a ešte viac mestskejšia. Off-road naladenie sa z nej akosi vytráca a túto úlohu zrejme preberajú iné modely. Netvrdím, že Vitara terén nezvládne, ho-hó, to nie, ale už nie je taká drsná a tvrdá, ako bola tá stará. Vo výbave Elegance+ s cenovkou 21 130 eur (po zľave vám ju určite stiahnu pod dvadsať tisíc) ponúkne pohon iba prednej nápravy, ale za to toľko komfortnej výbavy, že vám ju bude závidieť aj váš dedinský farár na jeho bohom pokrstenom Mercedese CLA180.
LED zadné svetlá, LED-kové predné denné svietenie (škoda, že chýbali FullLED svetlá), adaptívny tempomat, bezkľúčové odomykanie a štartovanie, udržiavanie v pruhoch, sledovanie mŕtveho uhla, čítanie značiek, parkovacia kamera, vyhrievanie sedadiel a mnoho ďalšieho. To všetko za vyššie uvedenú sympatickú cenovku. Milé od Suzuki, však?
V interiéri je Vitara tiež viac európska než ázijská. Logické usporiadanie ovládacích prvkov, analógové budíky doplnené farebným displejom a 7-palcovým infotainment systémom, všetko presne podľa mojej chuti, teda až na tú automatickú prevodovku. Tá končí písmenom M. Áno, manuálom. No schválne, pozrite sa do každého auta, ako to má spravené. Poďme si to zrekapitulovať – P, R, N, D (a eventuálne S). M-ko je vždy oddelené. Chce to teda pár dní cviku, aby ste nestlačili poistku a nezatiahli pri vyparkovaní do M-ka a potom nevykrútili jednotku do 6 tisíc otáčok. Mne sa to párkrát stalo. Boh ochraňuj valce tohto auta.
Jazdne je Vitara určite komfortnejšia než staršie generácie, no stále je relatívne tuhá a pasažieri (najmä tí vzadu), budú cítiť väčšie nerovnosti. Môže za to relatívne krátky rázvor a tuhšie nastavenie tlmičov. No naopak, má to aj svoju výhodu. Nízka hmotnosť (okolo 1,2 tony = čo je menej ako dnešné hatchbacky), krátke previsy a vysoká svetlá výška (185 mm) Vitaru predurčujú na to, aby zdolala aj náročnejší terén. Svojho off-roadového ducha teda ani „pomeštená“ súčasná generácia nezapre. Ale ideálnejšie je mať pohon ALLGRIP (teda 4×4).
Za mňa opäť príjemným prekvapením je rozhodnutie automobilky zbaviť sa neefektívnych atmosférických motorov a nahradiť ich oturbenými benzínmi. Základom ponuky je trojvalec 1.0 Boosterjet s výkonom 112 koní, vrcholom (a jedinou ďalšou možnosťou) je 1.4-litrový štvorvalec s výkonom 140 koní, ktorý v spojení so 6-stupňovou automatickou prevodovkou dokáže Vitaru slušne rozhýbať. V meste i na diaľnici. A to je podstatné, keďže nejazdíme len v teréne, že áno?! Z ponuky tiež zmizol nafťáčik, takže Vitara získava opäť pár nezmyselných bonusových bodov odo mňa.
Týždeň s Vitarou ma presvedčil, že aj japonské autá sú dobré. A že na staré kolená sa dokážem kamarátiť s rovesníkom, s ktorým sme si nemali čo povedať celý život. Vitara je skvelé auto s ešte lepšie nastavenou cenovkou a dnes už chápem, prečo sa stáva častou voľbou Slovákov. Za málo peňazí ponúka veľa muziky. Otrepané, ja viem. Ale je to tak.
