TEST Suzuki Swift Sport – Pohár čistej vody
- Od Miloš & Laco
Teraz prezradím na nás tajnú vec, ktorú nemôžte verejne šíriť. V redakcii sa pasujeme za takých novodobých automobilových Robinov Hoodov. Prirodzene, nekradneme autá ako Bentley alebo Rolls a nedávame ich sirotám, ostávame stále len v prenesenom význame slov. Športové autá sú drahé. Dobré športové autá sú ešte drahšie. Preto nás často oslovujú ľudia lamentujúc, že pri malom rozpočte nemajú vyhliadky na dobrú športovú jazdu. Obvykle ich však vieme vyviesť z omylu nejakou “budget” jazdenkou. No práve nastáva okamih, keď im vieme ponúknuť aj niečo nové, so slušnou výbavou a za “normálnu” cenu. Nejaká tá akontácia, nejaké tie rozumné splátky a športiačik je na svete.
Suzuki Swift Sport na nás síce vyrukoval medzigeneračne výraznejším navýšením ceny (ak si dobre pamätám, kedysi stál pod 15 000 eur), ale aktuálnych 18 600 eur je stále ešte dobrá šoférska hodnota za dané peniaze. Ale rozprávať o šoférovaní je veľmi nevďačná úloha, lebo to proste treba zažiť. Poďme pekne poporiadku, najskôr si povieme, že žltá je dobrá.
Veruže je. Športiačik, tobôž od narodenia menší a nenápadnejší, by mal byť vidieť. Farba CHAMPION YELLOW tento atribút spĺňa a pridáva aj niečo navyše. Láka kadejaký háveďovitý hmyz, ktorý si sadne na karosériu a vy ho odnesiete a roztrúsite niekde mimo vášho príbytku. Je to taká príjemnejšia a humánnejšia forma biolitu. Dôležitejšie je, že Sport je roztomilý, ale nie takým spôsobom, aby chlapi v krčme vtipkovali, že je to “babské” auto.
Predná časť je možno až príliš podobná civilným verziám, inú prednú mriežku bude vedieť asi málokto rozlíšiť. Chýba mi tam rozlišovací nápis SPORT, ale to je len detail. Zadná časť je vďaka dvom koncovkám výfuku iný príbeh (dokonca aj nápis SPORT sa tu nachádza). Okolo auta sa ešte na spodku poflakuje fejk karbón (prahy, podnárazníky), ale v tomto prípade je to úplne v poriadku. Autíčko je ako celok dizajnovo zladené a je naozaj veľmi pohľadné.
Vnútorného priestoru je napriek kompaktnej dĺžke 3 890 mm dostatok, dokonca aj na zadných sedadlách (rázvor 2 450 mm). Predné sedačky (s logom SPORT, také ja rád) majú bočné vedenie korešpondujúce s naturelom vozidla, trochu to kazí vyšší posed, ale ako sa hovorí, nie je každý deň nedeľa (ale prečo sa tak hovorí, vlastne ani neviem). Na palubovke sa sem tam mihne nejaký červený dekor, ale veľké odlišnosti oproti bežným verziám sa nekonajú. Červený (ružový?) otáčkomer je však príjemne akčný, rovnako aj rýchlomer ociachovaný do 260 km /h.
Všetko, čo doteraz padlo, je svojím spôsobom irelevantné. Pokiaľ chce niekto iba roztomilé autíčko, s ktorým sa dobre parkuje, je dobre vybavené, málo papá, kúpi si Swifta za sumu trochu vyššiu ako 10 000,- a bude spokojný. Swift Sport je hlavne o zážitkoch za volantom. Pokiaľ by ich nevedel dodať, tak je na trhu zbytočne. Lenže ten beťár ich vie dodať, dokonca aj s nejakými dodatočnými prekvapeniami.
Ako fanúšik predošlej atmosféricky plnenej verzie som po prvých informáciách o turbo jednotke prepadal panike. To bude zase turbodiera, to bude čakanie na akciu, to bude… Dokonca výkon sa mal zvýšiť iba o trápne 3 kW, to na prvý pohľad vyzeralo ako nedostatočný pokrok. Ale stalo sa, že čierny scenár sa nenaplnil, agregát K14C má za úlohu rozpohybovať iba 975 kg pohotovostnej hmotnosti a to mení pravidlá hry. Krútiaci moment 230 Nm je dostatočný a vozidlo sprostredkováva vodičovi pocitovo slušnú dynamiku (0-100 za 8,1 s) iba s nepatrným oneskorením.
Šesťstupňovej prevodovke sa vyhol neduh moderných turbomotorov ohľadom predlžovania prevodových stupňov v mene trochu lepšej spotreby (a výrazne horšej dynamiky). Radenie by mohlo byť trochu pevnejšie, ale dráhy majú akurátnu dĺžku. Celková symbióza riadiacich prvkov vozidla je na vysokej úrovni a uspokojivý pocit z ovládania vozidla sa dostavuje instantne. A presne o tomto by to malo byť.
Podvozok je tvrdý, predsa len sme v športovo ladenom automobile, ale neodskakuje. Tam, kde má podržať, podrží. Vďaka krátkemu rázvoru je auto veľmi hravé, ale na to treba myslieť hlavne pri prudkom uberaní plynu, nebodaj brzdení v zákrute, vtedy znervóznie a ani sa nenazdáte a zabliká kontrolka stabilizácie. Vďaka za ňu, nepripravených a sebavedomých pilotov by Swift vedel ľahko vytrestať.
Rýchlu jazdu si tu treba zaslúžiť, volant treba držať pevne v rukách, je výsostne nutné byť pri ”nakladačke” plne sústredený. A práve týmto si ma Sport získal. Za volantom som sa nenudil, užíval som si každý kilometer. Až jemne prehriate pneumatiky mi pripomenuli, že tu chýba samosvorný diferenciál, teda ako vlastne chcem jemne naznačiť, až tak nechýba. Čo mi však chýba, je teatrálny zvuk z výfukov. Moderné hot hatche ho majú, takže som to tak nejak očakával aj od veselej včeličky. Šofér sa môže vnútorne uspokojiť aspoň zvukom motora, ktorý o sebe dáva vedieť, okolie má smolu.
Neexistuje auto, ktoré sa riadi lepšie a dynamickejšie ako Suzuki Swift Sport, ktoré by stálo rovnako, či dokonca menej európskych peňazí (priemerná spotreba v akčnejšom režime okolo 7 l / 100 km je už len príjemným bonusom). Toto je základný benchmark, ak chce niekto nové, jazdecky orientované vozidlo. Je veľmi úprimné, neizoluje vás od deja tak ako väčší konkurenti. Je ako pohár čistej vody. Môžu byť na trhu nápoje za 300,-, ale v určitej situácií svoju úlohu najlepšie splní práve ten pohár vody. Ja som ho vypil do dna a bol som veľmi spokojný.
