TEST Suzuki S-Cross – Bez pozlátka

Poznáte ten pocit, keď sa vám zrazu žiada uniknúť od pracovného a mestského stresu na tradičnú vidiecku chalupu a tam (si otvoriť fľašu vína) zapáliť v kachliach, rúbať drevo a odhŕňať sneh? Niečo podobné vo mne evokoval aj nový S-Cross. Auto, v ktorom sa na veci ide stále tradičným spôsobom a ten vie byť v mnohom veľmi uspokojujúci. 

Má väčší dotykový displej, no nenúti vás byť jeho otrokom pri akejkoľvek operácii. Má štvorkolku, no poctivú mechanickú, ktorá sa nevyhovára na zásoby elektrickej energie v akumulátore a dokonca má aj hybridnú technológiu. No tú si v podstate ani neuvedomíte, okrem jemného elektrického pošteklenia v nízkych otáčkach a nepozorovane fungujúceho štart-stop systému, ktorý som ako u jedného z mála aut nevypínal. Tak nebadane a bleskovo fungoval. 

A navyše, S-Cross teraz ešte aj vyzerá ako o kus väčšie auto v porovnaní s predchodcom. Môže za to podstatne zmenená predná časť s vyššou hranou kapoty, väčšou maskou a úplne novými svetlometmi. Najmä spredu tak auto pôsobí ako o minimálne pol triedy väčší model. Tento dojem ešte podporujú mohutnejšie tvarované lemy blatníkov i zadný nárazník a vystúpenejšie zadné svetlá. Tie na môj vkus však už pôsobili svojou veľkosťou, tvarom a čírou optikou trochu moc divoko. Darmo, dizajn sa nemusí pozdávať každému, no zmeny podľa mňa dodali S-Crossu viac vážnosti a rešpektu na ceste. 

Okrem toho dostal aj viacero užitočných vylepšení vo výbave. Stredový displej, v nižších výbavách 7-palcový, vo vyšších o dva palce väčší, sa posunul vyššie a je tak viac po ruke i na očiach. Okrem množstva asistenčných systémov a drobností ako Apple CarPlay a Android Auto pribudol aj 360 stupňový kamerový systém, takže zaparkovať s S-Crossom je teraz hračka. Takisto ako aj ovládanie jednotlivých funkcii auta. Všetko má totiž v aute svoje tlačidlo a zorientuje sa tak okamžite aj menej zdatný jedinec. Tie tlačidlá sú síce trocha staromódne, no väčšinou veľké a prehľadné. Výnimku tvorí stále ovládanie palubného počítača tým tenkým “špáradlom”, za ktorým sa musíte vybrať rukou poza volant vedľa rýchlomeru. Okrem tohto ergonomického deliktu a trocha väčšieho švihu pri zatváraní dverí si však budete pochvaľovať S-Cross pre dostatok priestoru aj na zadných sedadlách a dostatočne veľkému kufru, ktorý v základe pojme 430 na litre premenenej batožiny. 

No a nesklame ani jazda samotná. Aj keď si spočiatku uvedomíte tuhšiu spojku, po chvíli si už užívate pomerne krátke radenie. Rovnako podvozok. Prvý dojem z jeho naladenia je síce mierne tuhší. No stačí prejsť zopár horších úsekov a je jasné, že S-Cross nestiahne v kŕči zadok, ale uvoľnene zhltne aj väčšie nerovnosti bez nedôstojného buchotu alebo poskakovania. Ako to nazval Colin Chapman, auto vie dýchať s povrchom. A vie si v rámci možností poradiť aj s mojimi chlapčenskými pohnútkami, keď sa predo mnou vynoril prázdny Skýcov a ja som zrazu nevedel povedať nie. Rýchle prepnutie do režimu SPORT na otočnom ovládači vedľa radiacej páky, auto si jemne poskočilo za plynom v ostrejšej reakcii na plyn, štvorkolka posiela viac sily na zadok a motor sa solídne pustí do práce. Aj keď s príchodom mild hybridnej technológie so 48 V systémom prišiel 1,4 BOOSTERJET o zopár konských síl (teraz ich má 129), chuť do života mu aj napriek dlhším prevodom 6-stupňovej manuálnej prevodovky nechýba. Môže za to aj porcia 232 Nm a jemný elektrický doping mild hybridnej sústavy v najnižších otáčkach. Zároveň ho však nemá cenu ťahať za hranicu 5 tisíc otáčok. Aj napriek tomu však v kombinácii so štvorkolkou dokázal vykúzliť celkom slušné výjazdy zo zákrut.  

Ale späť do reálu, bavíme sa predsa len o malom SUV. Na rýchlejšiu jazdu mu až na trocha ľahšie riadenie síce talent nechýba, no nebude to jeho tradičné prostredie. Napriek tomu dáva jasne najavo, že šoférujete tradičné auto a necháva vás trocha vkĺznuť do deja. A skĺznuť sa nechá aj v prípade, že má pod kolesami šotolinu alebo sneh. Pohon všetkých štyroch kolies je možné usmerniť pomocou otočného ovládača v troch režimoch AUTO, SPORT, SNOW a v nižších rýchlostiach aj uzamknúť. A jeden by bol prekvapený, ako dokáže štvorkolka pri trocha odhodlania v S-Crosse potešiť nielen trakciou, ale aj jazdecky. Za všetkým hľadaj pomerne nízku hmotnosť. Na to, že vozí karosériu malého SUV a štvorkolku je 1300 kg slušná hodnota. A tá robí radosť nielen pri jazde v teréne alebo pri šmýkaní sa na snehu, ale aj pri tankovaní. Pri bežných rýchlostiach nebol problém pohybovať sa okolo šiestich litrov, nedočkavci nech rátajú o liter viac.  

A ešte jedna dobrá správa zostala v rukáve. Nový S-Cross začína v základnej výbave a bez štvorkolky na cene 19 290 eur. No ani v testovanej výbave Elegance, čo je v podstate plná výbava okrem centrálneho reproduktora a panoramatickej strechy, nestojí viac ako 25 tisíc aj s metalízou za 580 eur. Jedine, že by ste chceli automat, za ktorý sa pripláca 1 760 eur. Ten však môžete mať už od druhého stupňa výbavy a aj s pohonom len predných kolies.   

A kto by sa zaujímal, či to je úplne nový model alebo len rozsiahly facelift, tomu odpovedám, že to je jedno. Podstatné je, že to je stále ten starý dobrý S-Cross so všetkým, čo sme mali na ňom radi. Teraz však s bohatšou komfortnou i bezpečnostnou výbavou a výzorom malého SUV. A čo je nemenej dôležité, aj naďalej zostáva dostupným autom, ktoré sa na nič nehrá a v dobe lacných pozlátok stavia na svojich reálnych schopnostiach a kvalitách. 

Mohlo by sa vám páčiť