TEST Škoda Superb – Benzín alebo Plug-in Hybrid?
- Od Michal
Rok 2020 je zlatým rokom plug-in hybridov. Ak ste chceli hybrid, väčšinou ste museli siahnuť po ohyzdnom Priuse alebo po nejakom inom ázijskom dizajnovom úlete (okej, nie každý má vnemové bunky dostatočne vyvinuté na to, aby „ocenil“ ázijský dizajn). Ak ste si robili chúťky na úspornejšieho a ekologickejšieho Európana, výber nebol široký a zväčša ste museli siahnuť na prémiovejší model prémiovej značky za ešte prémiovejšiu cenu. Tento rok však bude zlomový, plug-in hybrid ponúkne snáď každá automobilka pre každý svoj lepšie predávaný model, pretože tu máme nesplniteľné normy Európskej únie. To znamená, že na tento rozbehnutý vlak nastúpila konečne aj Škoda, ktorá predstavila na úvod dva elektrifikované modely na opačných koncoch jej ponuky. Malé Citigo dostalo elektromotor a baterky a premenilo sa na komplet elektrické auto, no a na druhej strane ponuky Škoda postavila Superb iV, prvý plug-in hybrid.
Keďže som mal nedávno cestu do Mladej Boleslavi, do ktorej som šiel práve na plug-in hybride a naspäť som sa vracal benzínovým dvojlitrovým klasickým Superbom, mal som možnosť obe motorizácie priamo porovnať. Je ťažké si vybrať, ktorý je lepší, no pokúsim sa nižšie zhrnúť všetky poznatky, ktoré som po ceste zozbieral, aby som vniesol trochu svetla do tohto „súboja“. Nakoľko boli obe autá slušne vybavené (Hybrid – Sportline combi; Benzín – Style liftback), nebudem riešiť výbavu či karosériu. Zameriam sa prevažne na pohon.
Začinme najprv plug-in hybridom. Odhliadnuc od výbavy Sportline, ktorá z tohto auta robí skutočne krásne a všestranne využiteľné kombi, viac ma zaujímala práve motorizácia a to, ako sa so svojim prvým plug-in hybridom vysporiadala Škoda. Auto som si prevzal s takmer vybitou batériou, takže som si ho musel po ceste trocha dobiť. Konektor na nabíjanie, resp. „zástrčka“ sa ukrýva v prednej maske (v mriežke chladiča), čo môže byť chvíľu nezvyk, ale je to taká drobnosť. Navyše, zo skúsenosti viem, že plug-in hybridy som nenabíjal zo siete tak často, ako čisté elektromobily, keďže sa dajú nabiť chvíľkovou svižnou jazdou.
Ako som spomínal vyššie, auto malo približne 10 % kapacity batérie, ktorá sa relatívne rýchlo vybila, nakoľko ma čakala dlhá jazda po Bratislave. Beztak som si zvolil najprv čisto elektrický pohon, kedy Superb iV zvládne pri plne nabitom stave prejsť až 55 km. Na voliči jazdného režimu si totiž môžete vybrať okrem tradičných jazdných režimov (eco, komfort, sport, individual) aj E-MODE. Ak to kapacita batérie dovolí, Superb okamžite stíchne vypnutím spaľovacieho 1,4-litrového TSI-čka (160 k) a zrazu idete lokálne bezemisne. Neklamným znakom sú aj udivené pohľady chodcov, ktorý nechápu z pohľadu na absolútne tichý Superb kotúľajúci sa 50-kou popri nich. Nedivím sa, pretože tento variant zatiaľ nie je možné na cestách vidieť.
Ihneď, ako sa akumulátor vybije alebo potrebujete silu (na predbiehanie a/alebo prudšie stúpanie) či prekročíte diaľničné maximum (130 km/h), Superb iV naštartuje 1,4-ku o výkone 115 kW (160 k) a začne kombinovane využívať silu turbobenzínu a elektrického boostu. Spolu toto duo vytvára výkon 160 kW (218 k) s krútiacim momentom 400 Nm a emisiami nižšími ako 40 g/km (ak to niekoho zaujíma). Za koľko v tomto kombinovanom režime auto jazdí vám ale, žiaľ, nepoviem. Nie preto, že neviem alebo nechcem. Je to totiž veľmi individuálne a nedá sa to bližšie špecifikovať. Veľmi záleží, ako využívate pohon na čistú elektrinu, ako benzínu supluje elektrika a či za jazdy aj dobíjate. Celkovo by však mala kombinácia 50 litrovej nádrže a 13 kWh batérie vydržať na 800 až 900 km. Takže jediný Superb, ktorý dokáže teoreticky prejsť 1 000 km na jednu nádrž stále ostáva dvojlitrové TDI-čko.
Okrem tradičných fíčur pre elektrifikované autá, ako je napríklad automatické chladenie či vykúrenie interiéru na diaľku, ponúka infotainment systém aj možnosť nastaviť minimálnu hodnotu nabitia akumulátora. V praxi to znamená, že ak nastavíte akékoľvek iné číslo kapacity ako nulu, napríklad 30 %, Superb bude využívať akumulátor až do stavu vybitia na 30 % a po dosiahnutí tejto úrovne si ho bude postupne dobíjať tak, aby nikdy neklesol pod danú hodnotu (napr. ak si chcete túto kapacitu ušetriť na čisto elektrickú jazdu po meste). Nastavením tejto hodnoty dočasne na napríklad 100 % dokážete jazdou batériu zároveň dobíjať. Pripravte sa ale na to, že si benziňák cucne takých 13 až 15 litrov na 100 km, keďže využíva práve energiu získanú z benzínu na dobíjanie článkov batérie. Nabíjanie je však relatívne rýchle a kapacita batérie rastie viditeľne každých 10 km takejto jazdy. V prípade, že chcete šetriť benzín, môžete navštíviť rychlonabíjačku či Superba dobiť doma v garáži počas noci.
Poslednou špecialnou vecou, ktorú som si všimol na Superbe iV je prevodovka, ktorá nekončí tradične S-kom, ale B-čkom. Písmeno „B“ tu neoznačuje žiaden Boost alebo Beast mode, ale Braking, tzn. pri výraznejšom klesaní stačí prehodiť do B-čka, kedy motor pomáha výraznejšie brzdiť prudšie klesanie a nazbieranú energiu rekuperáciou navyše smeruje do dobíjania batérie. Simply Clever…
Toľko k iV-čku. Pre zástancov tradičných motorov má Škoda v ponuke stále niekoľko motorizácii, počínajúc 150-koňovou 1,5-kou, cez dvojlitrové 272 koňové monštrum až po tradičný dvojlitrový dízel s výkonom 190 koní. Na cestu z Mladej Boleslavi som dostal dvojlitrový turbobenzín naladený na 190 koní (ktorý dočasne ale nenájdete v cenníku Škody). Ten sa zdá byť ideálnou voľbou do tohto auta. Ponúkne totiž slušnú porciu výkonu – v reči čísel je to 190 k a 320 Nm krútiaceho momentu. Neviem, akú mágiu s týmto motorom Škoda urobila, no jeho spotreba je viac než čarovná. Pri plnom dotankovaní ukazuje dojazd niekedy pokojne aj tisícku. Na dvojlitrový benzín v takto veľkom aute je to úctyhodné číslo, no vždy takýto údaj beriem s rezervou. Lenže, 66 litrová nádrž je predsalen objemnejšia než u hybridu (50 l) a ak vezmem do úvahy spotrebu, ktorú sa mi pri svižnej jazde po pražskej diaľnici podarilo ľahko dosiahnuť (7,2 l / 100 km), tá tisícka v dojazde sa zdá byť celkom reálna. Ak by som zvoľnil a netlačil na pílu kvôli času, verím, že by som sa dostal na šesť-celá-dačo a zrazu matematika vychádza.
Dvojlitrové TSI-čko je navyše pocitovo, aj napriek nižšiemu výkonu, svižnejšie. Predsalen, objem sa nedá nahradiť ničím. Po 400 kilometroch jazdy som získal pocit, že klasická benzínová limoška je proste o kúsok lepšia, a že emócia z toho plug-in hybridu akosi vyprchala. Po čase sa mi to však lepšie rozložilo v hlave. Prečo? Pretože nie je všetko len o diaľničnej jazde. V meste ide pri benziňáku spotreba rapídne hore. Navyše, vlastne to ticho pri čisto eletkrickej jazde v meste som si celkom užíval. A niekedy jazdím iba po meste a mimo neho ani nechodím, takže by sa mi jazda „zadarmo“ celkom páčila. Plus tie fíčury… No, možno cena by ma zlomila späť k benzínu. Alebo je to inak?
…A potom som pozrel do cenníka, kde som 190 koňový benzínový dvojliter nenašiel. Na porovnanie – rovnako naladený naftový dvojliter by som mohol mať za cenníkových 34 520 eur (Ambition). Hybridný Superb iV štartuje pri výbave Ambition na 32 930 eurách. Vrcholová výbava Laurin Klement je dokonca v prípade hybridu lacnejšia o viac než dve tisíc eur! Navyše pre hybrid hovoria aj benefity, ako napríklad vstup do bezemisných zón, daňové úľavy, možnosť dotácie (a teda ďalšieho cenového zvýhodnenia), atď. A je to jasné. Bral by som hybrid…
