TEST Škoda Superb 2.0 TDI 4×4 L&K – KORUNOVAČNÝ KLENOT
- Od Lukáš
Modla ciest našich geografických šírok a dĺžok prišla v novej generácii, čo je veľká udalosť. Superb bol spočiatku na našich cestách braný tak trocha ako automobilový Jánošík. „Bohatým berie a chudobným dáva“ síce rozhodne neberte doslovne, no niečo na tom bolo. Práve Superb totiž vniesol na naše cesty pocit, že za rozumné peniaze vie dopriať pocit veľkého a luxusného auta. To, že si to niektorí zobrali po svojom a mysleli si, že kúpou Superbu dostanú vládnu limuzínu a prekabátili systém aj predražených prémiových výrobcov, za to predsa Superb nemôže. Vždy to bolo dobré auto. A čo ten najnovší?
Dizajnovo mi prišiel najskôr oproti minulej generácii paradoxne ako krok späť. Nevyzerá zle, to rozhodne nie, ale oproti v tomto smere nadmieru vydarenému predchodcovi už podľa mňa nemá takú dizajnovú finesu a prepracovanosť. Po týždni som si však na to zvykol a obzvlášť v tejto Ice Tea farbe sa mi začal aj dosť páčiť. Na jednej strane mu síce môžem vyčítať, že medzigeneračne stratil na dizajnovej zaujímavosti, no dizajn Superbu aj tak nikdy nebol primárne o emócií. Tie v prípade tohto modelu vždy vyvolávali skôr jeho rozmery, priestor a hodnota, ktorú ponúkal za určité peniaze. A samozrejme ešte aj to, že bol skoro náš. No a tento pocit alebo nazvime to emóciu, ktorú Superb vždy vyvolával, tak tú nová generácia posúva o kus ďalej. A možno práve o to ide.
Bez ohľadu na dizajn novej generácie sa mu totiž rozhodne nedá uprieť, že pôsobí na svoju triedu naozaj majestátne a o kus viac „limuzínoidne“ ako predchodca. O priestore vo vnútri nemá zmysel ani diskutovať, je obrovský. Batožinový priestor so 645 litrami dokonca opäť o kúsok väčší. A plný praktických Simply Clever háčikov, priehradok, sieťok a organizérov. Neexistuje, aby ste doňho niečo nezmestili, nezavesili, neuložili alebo aby v ňom niečo lietalo. V tomto je Škoda naozaj dobrá.
A rovnako dobrá je aj v ergonómii a funkčnosti interiéru. Všetko po ruke, logicky ovládateľné a prehľadné. Infotainment a nastavenie auta cez stredový displej neskrýva najčastejšie používané funkcie (a vypínané asistenčné systémy) až niekde v piatej podzáložke menu a nové, multifunkčné otočné ovládače Smart Dials sa používajú tiež veľmi prehľadne a prakticky, podobne ako ovládanie na volante. Superb tak ide s dobou, ale stále si zachováva určitú logiku a praktickosť ovládania, na ktorú boli zvyknutí aj majitelia predošlých generácii. Oproti tým sa o dosť zlepšili podľa môjho názoru aj sedadlá, najmä tie predné. Už na pohľad pôsobia ako z drahšieho auta, rovnako dobre sa v nich sedí a okrem vyhrievania a odvetrania dostali aj celkom schopnú masážnu funkciu. Presedieť v nich niekoľko hodín na cestách nie je žiaden problém. Až by sa dalo povedať, že za odmenu.
Podvozok Superbu dostal do vienka novú generáciu adaptívneho podvozku DCC Plus a za bežných okolností je to poznať. Okrem štandardných režimov sa dá jeho tuhosť nastaviť až v 15 samostatných krokoch. Pre mňa bolo príjemným zistením, že v režime Comfort už nie je taký uplávaný ako predchodca. Húpavosť predchádzajúceho Superbu v režime Comfort mi totiž prišla trocha ako fejkovanie komfortu vzduchových podvozkov luxusnejších limuzín. Tento raz už majú režimy adaptívneho podvozku vhodnejšie charakteristiky a na dobrom asfalte to funguje skvelo aj na 19-palcových kolesách, ktoré L&K obúva. ALE. Narazil som aj na horšie cesty, priečne nerovnosti a rolety a tam sa adaptívny podvozok začal viac či menej ozývať buchotaním od kolies. Ak to nebol problém len tlmičov prvých produkčných kusov, tak by som asi zvážil obuť na Superb o palec menšie kolesá. Alebo skúsil trocha zredukovať vysoké tlaky hustenia pneumatík, ktoré predpisuje výrobca.
Pri prejazde väčšej rolety to pôsobilo totiž až tak, ako keby bola vybúchaná zadná náprava. A to si rozhodne zažívať v tomto aute neprajete. Navoľte však na diaľnici tempomatových 145 km/h, usaďte sa do pohodlných sedadiel a to ticho a kultivovanosť, ktoré nový Superb prináša, dovoľuje absolvovať stovky diaľničných kilometrov bez výraznejšej únavy. V tomto smere je nový Superb naozaj výborný. Takmer dokonalé auto na stovky diaľničných kilometrov denne. Aby bola jeho univerzálnosť na pokraji dokonalosti, zvoľte pohon 4×4 a motor 2.0 TDI. Čo sa týka prevodovky (ktorej volič sa presunul pod volant), tam už si okrem DSG nič iné zvoliť neviete a podľa mňa to je tak aj dobre. Nikto príčetný by si za svoje vlastné peniaze manuál do Superbu neobjednal a keď ho dostanete ako služobné, už na vás v prípade prevodovky zamestnávateľ neušetrí.
Motor 2.0 TDI vo verzii so 193 konskými silami (142 kW) a 400 Nm je pre Superb taká klasika. Dostatočne výkonný, aby obslúžil aj auto týchto rozmerov a pritom úsporný. Nie je to síce na prvý pocit žiadna raketa a oproti verzii so 150 k jeho presilu cítiť výraznejšie až v stredných a vyšších otáčkach, no dynamika na úrovni 7,5 s na stovku a maximálka 238 km/h mu nerobí hanbu na papieri ani na ceste. A pýtal si pritom počas testu v priemere 6,5 litra. Mimo mesta a diaľnic však vie bez problémov jazdiť aj pod 6 litrov. A čo poteší možno ešte viac ako samotná spotreba je fakt, že Superb 2.0 TDI má reálny dojazd na jednu nádrž viac ako tisíc kilometrov, čo sa dnes už len tak nevidí.
Zhrnuté a podčiarknuté, nový Superb je kus dobre vyzerajúceho (v tejto výbave a farbe), kvalitne postaveného, priestranného a praktického auta, ktoré tradične pridáva aj majestátny zjav. Len zdražovanie neobchádza ani Škodu a tak sa treba zmieriť s tým, že vo výbave L&K vo verzii so silnejším dvojlitrovým dieselom a pohonom 4×4 stojí necelých 55-tisíc. Zároveň je to však tá najdrahšia verzia Superbu Liftback v ponuke. To isté auto, len s benzínovým motorom 2.0 TSI a výkonom 265 koní stojí pod 53 900 €. Že by tajný tip?
