TEST Škoda Octavia 2.0 TDI DSG Top Selection – Slnko svieti, nebo je modré, všetko je, ako má byť
- Od Laco
Testovať Škodu Octavia v našich končinách bolo vždy ošemetné. Je to niečo, ako povedať Trumpovi nepríjemný názor priamo do očí. Treba to mať dobre podložené a veriť, že sa to nikoho nedotkne. A aj tak sa to dotkne a vypukne tretia svetová (verbálna) vojna. Inak prvým kontroverzným argumentom, ktorý hneď na začiatku diskusie má potenciál spôsobiť konflikt je, že Octavia je malé auto. Oficiálne. Je to predsa nižšia stredná trieda, akože trápny C segment, nie je to reprezentatívna limuzína, ako si myslí susedovie Lojzo.
Škoda s nami však šikovne manipuluje. Octavia ako model vždy bola na hranici triedy, tej hornej, samozrejme. Miesta v nej bolo vždy viac ako u iných kompaktov. Predsa len, dĺžka 4 698 mm predpovedá kus auta. Reálne je pre osádku dôležitejší rázvor 2 686 mm, takže nebojte sa, vzadu sa pomestíte. Keď sme v sekcii nudných čísel, tak nemôžeme vynechať to hlavné, prečo si ľudia Octaviu kupujú – objem batožinového priestoru sa pýši nadštandardnou hodnotou 600 l (combi má 640 l) v prevedení liftback.
A liftback je cool, nič proti užitočnému Combi, ako pomocník je to k svetu, ale liftback nám aspoň trochu dáva zabudnúť na smutný fakt, že sedany sa v tejto triede vyparili. Plus, pre československú rodinu je liftback kompromis, s ktorým sa dá žiť. Z hranatého exteriéru nepadám na zadok, ale je taký ako celé auto, nekonfliktný, čo je inak viac pozitívne ako negatívne. Testovacie vozidlo bolo odeté do asi najlepšieho farebného prevedenia – Sivá Graphite. Nejak to tak cítim, že správne ladí s charakterom auta a pridáva mu na osobnosti.
Exteriérová nekonfliktnosť sa nenápadne priplazila aj do interiéru. Všetko je tu klasické s malými výkrikmi extravagancie (elegantné kľučky dverí končiace v priestore, to je milé prekvapenie). Sú tu nadrozmerné displeje – 10″ Virtuálny kokpit a 10″ Infotainment, ktoré v tejto triede môžu iní hráči závidieť. Žiaľ, v rámci akcelerovaného technologického vývoja tieto prvky veľmi rýchlo zostarnú. Chvíľku som zvažoval, kam zaradiť poťah palubovky z recyklovanej látky, ale nevyzerá zle ani na fotkách, ani naživo. Malý módny návrhár vo mne mi prezradil, že sa mi páči farebná zladenosť samotnej palubovky, hrubej lišty, ktorá oddeľuje palubovku od funkčnej časti stredovej konzoly, a poťahu sedačiek. Interiér je teda, prepáčte mi za výraz, najlepšie sa mi sem hodí anglické slovo – comfy.
Diabol je skrytý v detailoch a toto Škoda, odkedy vyrukovala so sloganom “Simply clever”, jednoducho dodržiava. Je to banalita, ale nemusel som hľadať v garaži ráno škrabku na zamrznuté okno, lebo bola tradične pripravená pod vekom palivovej nádrže. Lístok na parkovanie som si nemusel dávať len tak na palubovku, ale pekne za plastový držiak na hrane čelného skla. Deti mali držiak na mobilný telefón pre dlhé a nudné cesty pripravený hneď bez dodatočnej montáže zúfalého rodiča. A iné… .
Konečne som tam, kde som chcel byť od začiatku. Pri motorizácii. Osobne sa považujem za takého striedmeho pragmatika, teda som relatívne prísny na hybridné zástavby a elektromotory, lebo auto potrebujem používať a nie update-ovať jeho firmware a čakať hodinu, kým sa dobije. Potrebujem letieť za povinnosťami, ktorá mi táto spoločnosť naložila. A spoločnosť sa nepára, potrebuje výsledky a to okamžite. Či to bola manželka? Teraz neviem… . Po tom, čo sa Elon utrhol z reťaze som k EV ešte opatrnejší, ale to je už politika, ktorá sa nás netýka. Dnes sme čisto naftový. Máme tu 110 kW (150 koní) a dôležitých 360 Nm. Po afére “dieselgate” to išlo s naftiakmi dolu vodou, sčasti oprávnene, ale na druhej strane, máme veľké srdce a patrí sa im dať druhú šancu. Rozmeňme si to na drobné, keď natankujem palivo za 1.499 za liter a mám spotrebu 5.8l / 100km (veľký rodinný výlet cez diaľnice i okresky za snehom), teraz prichádza to najdôležitejšie, celý výlet 700 km+ dám bez dotankovania, tak som ochotný dať hriešnikovi aj tretiu i štvrtú šancu. A to aj napriek nezmyselne malej nádrži 45l (nie je to chyba automobilky, ale to viete). S hybridom by som takéto propozície nemal. Nezabúdajme aj na príjemnú dynamiku (0-100 za 8,5s, Vmax = 228 km/h), ktorá sa nám hocikedy v praxi zíde v spojení s pohodlnou 7-stupňovou automatickou prevodovkou DSG. Je to grand tourer robotníckej triedy. Čiže pre nás!
Cenníkový rozptyl bez doplnkov je slušne rozkročený, medzi 24 330,- a 39 570,- si každý nájde to, po čom túži (eufeministicky povedané, čo vám peňaženka dovolí). Niekomu môže vadiť, že je tento model populárny, teda je na každom rohu, niekto to považuje za výhodu. Tento subjektívny boj si musí každý vyriešiť vo vnútri. Objektívne je to dobré a užitočné auto na každodenné používanie. Je moderné, čo v dnešnej dobe neprináša toľko radosti ako kedysi, ale to je zase iná filozofická otázka. Tu niekedy inokedy rozvinieme v podcaste. Rozmýšlam, čo mi na testovacom modeli naozaj vadilo a mám okno. Predpokladám, že to je dobré znamenie pre auto…
