Keď som dohadoval na zápožičku Karoqa vo výbave Ambition, bolo mi povedané, že tentoraz to nebude taká tá špičková výbava, ale skôr „socpaket“. Ono totiž, novinárske autá sú väčšinou nabúchané všetkým možným aj nemožným, aby sa odprezentovali v čo najlepšom svetle. Automobilky neradi v médiách ukazujú, že to ich auto je horšie ako to od konkurencie, pričom cenový rozdiel vo výbave môže byť pokojne aj 15 tisíc eur…
Podobne je to s týmto Karoqom. V najvyššej výbave, s najsilnejším motorom a všetkou príplatkovou výbavou pokojne presiahne hranicu tridsať tisíc eur. Na opačnej strane však stojí výbava Ambition, ktorú mnohí označujú za „sociálnu“. Realita však ukazuje, že bežný Slovák si kúpi skôr základnú výbavu a k nej dokúpi nejaké extra veci, ako plnú, za ktorú vycáluje ďaleko viac. A tak mi pristála táto dízlová 1,6-ka v základnej výbave, ktorej cenovka jemne líže hranicu 20 tisíc eur. To je taký pomyselný strop, keď hľadáte rodinné SUV, no nemáte priveľký budget. Nech si teda skúsim aj protipól takzvanej „plnky“.
Už prvý dojem bol OK. Základná biela farba s „lacným“ oplastovaním vyzerá kupodivu dobre. Mestskému zvýšenému predohrabu dáva taký ten off-roadový feeling, za ktorý sa pri iných autách pripláca. Niekoho môžu vyrušiť klasické old-schoolové svetlomety, doplnené denným LED svietením. Áno, dobré videnie v noci je na nezaplatenie a toto je jedna z tých vecí, za ktorú by som bol ochotný priplatiť. FullLED svietenie je návykové. Vzadu je už našťastie všetko v poriadku a grafika svetiel je vďaka LED technológii pekná.
Nastúpil som, usadil som sa a rozhliadol sa. Toto je tá základná výbava, na ktorú všetci nadávajú v diskusiách. Pritom vôbec nie je zlá. Ruku na srdce, koľkí z vás mali toho v aute (povedzme pred piatimi rokmi) viac? V mojej testovačke ma víta plne farebný, jemný a veľký displej infotainmentu, ktorému nechýba nič podstatné. Má navigáciu, ponúka možnosť prehrávania hudby cez Bluetooth alebo USB, je rýchly a prehľadný. Konkurencia sa môže prísť od Škody (resp. VW) učiť.
Predné sedačky sú veľmi komfortné, zaujímavo (jemne športovo) tvarované a čo je dôležité, už v základe sú vyhrievané. Nechýba tiež tempomat s funkciou FRONT ASSIST a ochranou chodcov. Manuálna prevodovka je klasická „škodovácka“, niet jej čo vytknúť. Azda, že by som ju z hľadiska komfortu pri používaní v meste nahradil radšej automatom. Už som totiž trochu rozmaznaný a kvaltovanie v zápche neobľubujem.
Dízlová 1,6-ka je v interiéri dobre odhlučnená, má 110 koní a krútiaci moment, ktorý tak trochu zavádza. Šoférovi totiž dáva pocit, že auto skutočne solídne akceleruje, ale pri pohľade na tachometer zistíte krutú pravdu. Stodesaťkoňovému motoru chýba dynamika, čo budete hlavne cítiť pri zrýchľovaní z 80 na diaľničných 130 alebo v prípade, keď vás bude tlačiť na diaľnici nejaký agresívny šofér. Na druhej strane, malý objem v kombinácii s turbom si nevypýta veľa. Pri kombinovanej jazde si vypýtal niečo málo nad šesť litrov na sto.
Čo ma však pri Karoqu najviac prekvapilo je podvozok, ktorý ja ladený veľmi komfortne. Karoq hltá nerovnosti s nadšením a do kabíny prenáša iba najtuhšie otrasy. Rozbitými slovenskými cestami si doslova pláva.
Na záver už len malý výpočet ďalších vecí, ktoré hovoria v prospech Karoqu – veľký batožinový priestor, Simply Clever riešenia, zadné cúvacie senzory, 230V nabíjačka vzadu, …
Keď sa nad tým tak zamyslíte – je skutočne na mieste volať takúto relatívne bohatú výbavu „socpaket“? Odkedy sme sa tak rozmaznali? A čo viac potrebuje bežný smrteľník vo svojom aute, bez čoho neprežije jazdu do práce či domov? Je to skutočne na zamyslenie.