Aká je vlastne tá Ateca? – opýtal sa ma predavač v železiarstve, ktoré pravidelne navštevujem. Keďže som v nej absolvoval zatiaľ iba diaľničný presun z Bratislavy, napadla mi iba veľmi strohá odpoveď. Svižne oranžová. Keďže jeho nechápavý výraz tváre prezradil, že takú odpoveď naozaj nečakal, doplnil som ešte prísľub, že budúci týždeň budem múdrejší a s radosťou mu prezradím toho viac.
Ateca je prvotinou v segmente SUV a hneď ašpiruje na pomyselný vrchol segmentu, ktorému už dlhé roky kraľuje Nissan Qashqai. Samotná automobilka Seat sa profiluje v rámci koncernu ako zábavná značka, ktorá ponúka športovo príjemné jazdné vlastnosti a najnovšie technológie. To všetko pri sympatickej cenovke, s ktorou vie ohroziť aj ostrieľaných a etablovaných hráčov na trhu.
To, že Seat má vo svojich interných princípoch prikázané zameranie na dynamiku, vidno už z diaľky. Prvé, čo vám udrie do očí je farba. Je zaužívaným zvykom, že pri športovo úžitkových autách je na výber popri klasických farebných odtieňoch aj zmeska zemitých farieb, ktoré majú navodiť spojitosť s prírodou. Toto našťastie nie je prípad našej testovačky. Tá si obliekla žiarivú oranžovú metalízu, ktorú zväčša môžeme spozorovať na športovo zameraných modeloch. Táto farba nádherne zvýrazňuje ostré hrany. Vytvára v kombinácii s krásnymi 18-palcovými diskami a full LED svetlami veľmi vyvážený a dynamicky pôsobiaci celok, za ktorým je problém sa neotočiť.
Je veľká škoda, že vo vnútri nebolo dovolené dizajnérom nadviazať na atletický dizajn exteriéru a zo športovosti sa dostalo iba na volant a čierny strop. Po nasadnutí sa pozeráte na mierne modifikovanú palubnú dosku zo Seatu Leon, ktorú osviežuje pár detailov. Ovládacie prvky sú riešené zhodne so zbytkom koncernových súrodencov a zaručujú, že pokiaľ nie ste totálne poleno, budete sa cítiť po piatich minútach ako doma. Čo ma osobne zaujalo asi najviac, bol volič jazdných režimov. Ten ponúka štyri možnosti. Podľa nálady a potreby si môžete vybrať medzi Normal, Sport, Eco alebo Individual. Na moje prekvapenie prebiehajú jednotlivé zmeny iba v zmene mapy motora a stuhnutí riadenia. Žiadne adaptívne tlmiče alebo agresívnejšie naladený systém 4×4 však nečakajte.
To je veľká škoda, pretože testovaná Ateca ukrýva v sebe potenciál v podobe motoru 2.0 TSI naladeného na výkon 190 koní. Tento ofúknutý starý známy síce neoplýva charakterom, ale jeho ochota plynule a bez prekvapení zrýchľovať v celom spektre otáčkomera vždy poteší. Aj keď je naladenie pohonného ústrojenstva orientované skôr na komfort, dokážete potrápiť nejedného majiteľa prémiových značiek. Ja som si to samozrejme musel vyskúšať a pri šprinte s pevným štartom Ateca nadelila aj bez „launch controlu“ Jaguaru F-Pace 25d niekoľko dĺžok.
Na rozdiel od motora, si podvozok ide vlastnú ligu a v spojení s pohonom 4×4 (4DRIVE), disponuje zadnou viacprvkovou nápravou. Pridajte k tomu ešte tuhšie naladenú kombináciu tlmičov a pružín a pri vykrajovaní zákrut za mestom máte pocit, že sedíte v Leone. Akurát o 13 cm vyššie. Toto prekvapujúco neplatí na diaľnici, kde si oranžová strela príjemne pláva okupujúc ľavý pruh.
„Aká je vlastne tá Ateca?“ – zopakovala sa v železiarstve otázka spred týždňa. Počkal som akože uvažujúc približne 5 sekúnd a potom hovorím: „Zvonku športová, zvnútra komfortná, za mestom poddajná a na diaľnici prítulná.“ Predavač sa zamyslel a dodal: „…a samozrejme oranžová. Tá musí byť.„
