TEST Renault ZOE – vykašlite sa na Teslu

Odvážne tvrdenie v titulku, však? Nuž, je to môj odkaz pre všetkých, ktorí tak strašne čakajú na imidžovú Teslu 3 za tých spomínaných (a nemožných) 35 tisíc. Nečakajte na plané sľuby Elona a radšej si choďte vyskúšať kúpiť Renault Zoe. Do 35 tisíc ho kúpite aj s 90 k motorom s krútiacim momentom 220 Nm a dojazdom okolo 300 kilometrov.

Na Zoe-čku (ako sme ho ľudovo volali počas testovacieho týždňa) sa mi páčila jedna vec – na rozdiel od ostatných elektro-pokusov väčšiny automobiliek, Zoe vyzerá celkom civilne. No dobre, tá zadná strana je trošku extravagantnejšia a vyvoláva rôzne pocity, ale predok a celkové tvary auta sa skrátka podarili. Nie sú tu žiadne šialené dizajnové prvky, ktoré majú pripomínať neistú budúcnosť, a to sa mi na tom najviac páči. Keď chcem elektromobil, tak preto, že je ekologický (diskutabilné), lacný na prevádzku (tiež diskutabilné) a tichý. A nie preto, že vyzerá ako nejaký výtvor retardovaného umelca čo kričí do sveta “toto si kúpi iba chuj“. Zoe je proste normálne auto, ktoré je prekrytovaným Cliom.

Áno, sadnite si do interiéru a bude sa vám zdať akýsi známy. Ja, ako (už bývalý) majiteľ súčasnej generácie Clia, som to spoznal ihneď. Renault tu pomenil len zopár vecí, a to najmä v oblasti budíkov. Namiesto klasických analógových ukazovateľov paliva a otáčok tu tróni široký displej, ktorý zobrazuje základné (a potrebné) informácie. Najprv mi prišiel ako zbytočne nevyužitý, avšak popravde, pri elektromobile ma zaujímajú iba dva údaje – rýchlosť a stav batérie, a tie sú zobrazené konským písmom, za čo si ihneď získal moje sympatie. Už som dosť starý na to, aby som hľadal kľúčové informácie v spleti dát, ktoré sú zobrazené osmičkovým Arial fontom.

Oproti bežnému Cliu sa Zoe tiež líši zopár ďalšími detailami. Sedadlá sa nedajú polohovať na výšku, ovládanie vyhrievania sedadiel sa premiestnilo na ešte nezmyselnejšie miesto (tam, kde si opierate koleno na stredovom tuneli), takže som na túto funkciu prišiel až pri umývaní interiéru úplnou náhodou. Okrem toho pribudli nejaké tie IT-čkárske logá na strop a hlavovú opierku, aby to celé pôsobilo aspoň trocha, že sedíte v elektromobile. Pre niekoho možno zaujímavé, pre mňa zbytočné.

Čo zaujímalo ale všetkých najviac, bol reálny dojazd tohto tichého spoločníka. Štyridsaťkilowatthodinová batéria je proste žúžo, vďaka ktorému už nemusíte stresovať, že vám cesta do Bratislavy a naspäť nevyjde. Reálne, pri užívaní auta ako normálneho benzínového žihadla, som nabehal tých 200 až 220 kilometrov, pri úspornejšej jazde sa to šplhalo už k tým sľúbeným 300. Všetko záleží od jazdného štýlu, ročného obdobia a zapnutých spotrebičov, ktoré sa podpisujú na výdrži (klíma, rádio, svetlá, …). Reálne som však auto využíval na každodenné dochádzanie do práce (Šaľa – Bratislava), vybavovanie nákupov a celý tento úžitkový týždeň ma stál tri nabíjania. Najazdil som pritom okolo 800 kilometrov.

Problém je dobiť túto batériu v bežných podmienkach. Ak doma nemáte trojfázu alebo nie je nablízku rýchlonabíjačka (Boh žehnaj nákupákom), potom budete tŕpnuť. Po vyprázdnení batérie a následnom dobíjaní z 220 V zástrčky v mojej gáraži mi displej zahlásil, že “plnka” bude o 38 hodín a nejaké drobné. OD-PAD-NEM! Holt, štyridsiatku baterku už nie je také jednoduché doma nabiť. Mimochodom, čo sa týka nabíjania, Zoe ukrýva svoj konektor hádajte kde? Ak ste si v duchu tipli, že za diamantovým kosoštvorcovým predným logom, tipli ste si správne. Poviem to sprosto, ale kábel sa pchá rovno do p**i, tak ako to má byť v spravnej kresťanskej tradičnej rodine (pokus o vtip).

Čo je zaujímavé, je dynamika a správanie Zoe. V meste, kde bežný benziňák má obvykle kruto vysokú spotrebu, je Zoe najefektívnejšie. Rekuperácia napomáha tomu, že aj časté brzdenie či spomalovanie drží priemernú “spotrebu” na nízkej úrovni. Odpichy z križovatiek sú zaujímavé, pretože okamžité zrýchlenie a žiadne prevody dokážu rozhýbať auto naozaj pružne. Problém je pri vyšších rýchlostiach, napríklad na diaľnici, ak sa chcete rozbehnúť zo 110 km/h na 130 km/h, kedy už zrýchlenie takmer necítite, no za to agresívne blikajúcu Octaviu cítite za chrbtom prakticky okamžite. Vtipná je aj maximálna rýchlosť obmedzená na 140 km/h, takže holt, ak aj máte pretekársku dušu, musíte uhnúť silnejším. Viac to totiž nepôjde. Prakticky však takto rýchlo často nebudete jazdiť, pretože už pri tejto rýchlosti je Zoe obrovským žrútom energie a celú baterku by ste zabili za približne 100 až 150 kilometrov.

Milo-vtipná mi prišla funkcia “ozvučenia motoru” pri nízkych rýchlostiach. Pripomína zvuk vznášania sa UFO, je to strašne futuristický a vtipný zvuk, za ktorým sa otáčal snáď každý. Ja osobne som veľkým fanúšikom tejto funkcie, pretože takmer tichý elektromobil pri nízkej rýchlosti môže byť prinajmenšom veľkým šokom pre chodcov, prinajhoršom môže vyústiť v nepríjemnú nehodu. UFO zvuk navyše dokonale dolaďuje charakter auta.

Aj keď Zoe nedisponuje rôznymi technologickými vychytávkami, ako mnohé lacnejšie benzínové či dieselové modely podobnej kategórie, má niečo do seba. Minimálne pre fanúšikov alternatívneho pohonu. Čo mne osobne chýbalo v testovanom Zoe sú LED svetlomety, asistent udržiavania v jazdných pruhoch, adaptívny tempomat a vyhrievaný volant. Ak by sa tieto funkcie dali prikúpiť, potom už naozaj nevidím dôvod čakať na Teslu Model 3…

Mohlo by sa vám páčiť