Už prvá bublinka menom Zoe sa mi celkom páčila. Šikovné mestské autíčko, ktoré ponúkalo relatívne pohodový výkon, slušný dojazd a kontroverznejší look, je podľa mňa jednou z cenovo dostupných volieb na elektrické dochádzanie do práce. Nové Zoe, ktoré prišlo na trh len nedávno, však túto voľbu ešte viac zracionalizovalo. Aj keď zvonku neprichádza k veľkej revolúcii, zvnútra je to slušná evolúcia.
Na prvé okuknutie totiž pozornému oku ľahko unikne, o ktorú verziu sa jedná. Staré Zoe a nové Zoe sa na seba veľmi podobajú, rozdiel je vidieť najmä v prednom nárazníku, novom LED podpise svetiel a zadných svetlách. V bielej to dokonca po novom Zoečku pristane oveľa viac ako v “zemsky” modrej, spolu s neestetickými zelenými elektro-ŠPZ-kami to aspoň tak nekričí.
Najdôležitejšie zmeny však nastali “vnútri” a nemyslím tým len interiér. Batéria narástla kapacitou o nezanedbateľných 12 kWh (52 kWh) a dojazd sa zvýšil podľa normy na 395 km. Realita je niekde úplne inde, nie však výrazne. Záleží od vášho jazdného štýlu, ale to skúsim rozobrať trochu neskôr. Motor má tentoraz výkon 100 kW (135 k) a krútiaci moment 246 Nm.
Najväčší rozdiel medzi starším a novým Zoe zístíte, keď si sadnete dnu. Kvalitnejšie plasty a poťahy, niektoré dokonca vyrobené z recyklovaných materiálov (Renault použil až 22,5 kg recyklovaných syntetických materiálov), veľký infotainment systém (EasyLink) a virtuálny kokpit konečne zobrazujúci aj navigáciu (po prvý raz v Renaulte) sú veci, ktoré vám udrú do očí ako prvé a vyčarujú úsmev. Infotainment je rýchly, poznať ho môžeme z Clia. Priam perfektné rozlíšenie a prehľadné zobrazenie ponúka spomínaný virtuálny kokpit, ktorý dokáže zobraziť všetky podstatné informácie prehľadne (a to sa cení!) – rýchlosť, spotrebu, dojazd, mapu, atď. Audiofilov zasa poteší prítomnosť Bose audiosystému, technofilov kopa asistentov na palube (držanie v pruhoch, monitor slepého uhla, adaptívny tempomat, …). Rozhodne ide o obrovský krok vpred, čo sa týka vybavenosti a komfortu tohto sympatického elektrického autíčka.
Čo však fyzika (alebo dizajnérsky tím) nedovolí, je komfort pre zadných pasažierov. Táto, nazvime to lavica, je posadená príliš vysoko a poslúži skôr na usadenie detí, než dospelých ľudí. Niežeby nebol priestor na hlavu, ten je, no posed je naozaj nepríjemne vysoko, sedák krátky a navyše tu neexistuje žiadne tvarovanie sedadiel, takže stačí jemné zatočenie či kruhový objazd a dospeláci vzadu budú lietať ako dobytok na korbe. Čo-to by sa dalo vyčítať aj predným sedadlám, na ktorých už záleží trochu viac. Nedajú sa výškovo nastaviť, posed je opäť trochu vyššie, než je štandardom, a dizajnéri zabudli navrhnúť bočné vedenie kresiel, aby ste pri svižnejšom prejazde zákrutou nelietali zboku na bok. Tento jav si obzvlášť všímam pri elektromobiloch, kde pri dávkovaní krútiaceho momentu stačí iba trochu ťuknúť do pedálu a s autom sa doslova vymrštíte z akejkoľvek zákruty – a práve tu zohráva dobrá sedačka kľúčovú úlohu pri komforte.
Naspäť však k pohonu a dojazdu. Tak, ako spomínam v titulku, ide konečne o mestskú evolúciu, či s prižmúrením oka možno aj o revolúciu. Dojazd takmer 400 km na jedno nabitie je už dostatočný aj pre notorických cépéčkárov, ktorí denne dochádzajú do Bratislavy (alebo Košíc, …) aj zo vzdialenejších miest. Konkrétne môj denný nájazd sa pohybuje okolo 150 km (tam a späť) plus nejakých 20 až 30 km po meste (vybavovačky). Nech už som sa rozhodol voliť ktorúkoľvek trasu – efektívnejšiu (okresky – cca 16 % baterky na cestu tam) alebo rýchlejšiu (diaľnica – cca 28 % baterky na cestu tam), stále som domov prišiel so slušnou dávkou kapacity batérie a dojazdu, takže som mohol ešte pred nočným nabíjaním zbehnúť do obchodu, navštíviť rodičov, apod. A toto je ten kľúčový faktor, tá evolúcia, či nazvime to teda revolúcia. Teraz už dáva elektromobil zmysel oveľa väčšiemu počtu ľudí.
Šoféri by si ešte mali osvojiť správne zvyky, ako jazdiť elektromobilom, a odrazu by táto forma pohonu presvedčila oveľa väčšie množstvo. S elektromobilom sa totiž nejazdí zo 100 % do 0 %, nemeria sa najvyššia najazdená vzdialenosť v eko móde, 90 km/h po diaľnici s vypnutou klimatizáciou. Jeho cieľom nie je tiež prejsť Bratislavu – Košice bez nabíjania. Elektromobil je efektívne využívať v rozmedzí 80 % až 20 % akumulátora a dobíjať ho o trochu vždy, keď je to možné. Ak sa prestanete prispôsobovať elektromobilu a začnete s ním jazdiť tak, ako s normálnym autom, pochopíte, že má svoju výhodu – takmer nulovú spotrebu a minimum obmedzení. Môj režim vyzeral asi tak, že som ráno štartoval so 75 % baterky, podľa časového harmonogramu som to struhol po okreskách alebo diaľnici rýchlejším tempom (110 – 145 km/h max) do hlavného mesta, kde som dorazil s cca 40-45 % baterky (dosť na to, aby som sa vrátil domov). Popri vybavovačkách v meste som ho vždy na 20 – 30 minút pripojil na rýchlonabíjačku (Zoe môže ťahať elektrinu do 50 kWh) kdesi v obchodnom centre alebo “po ceste” a opäť s cca 80 % baterkou sa vracal domov. V noci som s plánovacím cyklom nabíjal iba približne 20 až 30 % baterky, aby som na druhý deň opäť zopakoval situáciu. Nie je potrebné dobíjať ho do stovky doma či na rýchlonabíjačke, je to presne o tom, ako vám čas dovolí – dobiť ho na verejnej rýchlonabíjačke a využiť ten efekt rýchleho dotankovania, ktoré vám dovolí prejsť opäť desiatky kilometrov.
Spolu so zobrazovaním dojazdovej zóny na mape, využívaním rekuperácie v režime B (výraznejšie brzdenie motorom), sieťou rýchlonabíjačiek a optimálnym výkonom a dojazdom sa tak Zoe stáva kľudne aj každodenne využiteľným vozidlom, ktoré vás na pohonných hmotách (ak sa elektrická energia dá nazvať hmotou) vyjde veľmi blízko nuly až pár eurám mesačne za domáce nočné dotankovania. Takže ako, evolúcia či revolúcia? Za mňa aj-aj, keďže ešte stále je čo zlepšovať.
