Všetci sú zvedaví len na jednu vec. Majiteľom Civicu Type-R sa potia ruky a tajne dúfajú, že Megane RS v teste pohorí a ich Tajpár bude stále pomyselným kráľom hot hatchov. Hjundajisti si mädlia ruky a smejú sa, že ich manuál tento civilnejší RS s automatom nikdy netromfne. No a fanúšikovia legendárneho Golfu GTI spozorneli, pretože vždy tak trochu závideli Renaultu, ale doteraz vsádzali na istotu legendy. Tej už ale pomaly dochádza dych a ôsma generácia je ešte ďaleko. Takže ako teda?
SPOILER ALERT: Nie, nový Megane RS vo verzii Sport nie je taký drsný ako predchádzajúci Megane RS, no stále ide o sakramentsky rýchly a úctyhodný kúsok do mozaiky hot hatchov. To si ale rozoberieme neskôr a detailnejšie. KONIEC SPOILER ALERTU.
Renault pri tvorbe nového RS-ka rozmýšľal trochu inak. Odpútal sa od histórie a priniesol závan nového vetra do obľúbenej triedy super-rýchlych hatchbackov v podobe (iba) päťdverovej karosérie a nevídaného zjemnenia. Nové RS-ko tak útočí na nových zákazníkov, ktorí sa chcú presúvať rýchlo, štýlovo, športovo, ale zároveň v prípade potreby komfortne. Megane RS sa tak v štvrtej generácii čoraz viac prispôsobuje trhu, čo mnohí skalní fanúšikovia Renault Sport nevedia prehltnúť a prskajú jedy na svoju milovanú značku. Nie, Megane už nie je to čo býval, nie je taký tvrdý, nie je to ten závoďák, ktorý do mesta nevezmete, lebo by ste si vytriasli dušu. Je to jeho uhladená verzia z budúcnosti, ktorá priniesla niekoľko podstatných vylepšení. Na druhej strane nemôžem povedať, že by nový model nespĺňal náročné požiadavky športuchtivých zákazníkov. Presvedčiť sme sa o tom mohli na domácom okruhu, ale aj počas uplynulého týždňa na slovenských okreskách.
Mne sa však nové ereso páči. V prvom rade Renault kompletne prepracoval jeho vzhľad, ktorý je perfektne vyvážený. Nech sa naň pozriete z ktoréhokoľvek uhla, nemôžete poprieť jeho superatraktívne tvary. Veľké kolesá, rozšírené blatníky a línie, ktoré jasne hovoria, že toto nie je obyčajný Megane. S kolegom Milošom sme sa zhodli, že nám pripomína M2-ku, ktorá pôsobí tiež tučne, placato a nasrato. A to od svojho športového modelu skrátka chcete! Navyše, ak to zdôrazníte príplatkovou farbou Sirius Yellow alebo tou bohovskou oranžovou Tonic, na ceste budete neprehliadnuteľní. Určite sa zhodneme, že zo svätej trojice – Megane RS, Civic Type-R a i30N – je Megane bezpochyby najkrajší. Enko je decentné a Honda je… No, jemne povedané, troška prepálená a (dovolím si citovať kolegov z magazínu EVO) groteskná.
Vizáž však nie je všetko. Testovací Megane mal pod kapotou toľko rozoberanú 1.8-čku, naladenú na 280 koní s krútiacim momentom 390 Nm. Z nuly na sto akceleruje rovnako rýchlo ako konkurenčná a „rýchlejšia“ Honda Civic Type-R. Samozrejme, štyridsať koní navyše sa ukáže pri šprinte v neskoršom spektre rýchlomeru, ale Megane RS nie je len o šprintovaní. V prvom rade má oproti konkurentom jednu vec navyše – technológiu 4Control, ktorá natáča zadnú nápravu a pomáha lepšie vyberať zákruty. O fungovaní 4Control v praxi sme toho už popísali veľa, v skratke poviem, že je silne návyková a po týždňovom teste a následnom návrate do môjho Clia RS Trophy to bola jediná vec, za ktorou som výraznejšie smútil.
Jazda v samotnom RS-ku sa mi prv (po presadnutí z Clia RS Trophy) nezdala až taká wow. Megane totiž veľmi dobre maskuje svoju rýchlosť. Prvá facka, aby som sa spamätal, prišla až keď som previezol manželku, ktorá krčila plecami nad mojim tvrdením, že Megane akosi nie je taký rýchly. On je, akurát ja už som tak trochu rozmaznaný. To, aký je v skutočnosti rýchly som si uvedomil až počas nášho sobotného roadtripu s kolegami Milošom a Markom, kedy sme hravo držali tempo s Bavorákom M240i (340k / 500 Nm), a na ktorý som strácal pri akcelerácii len minimum. Jedna-osmička dokáže zatlačiť do sedadla slušnou silou do takých 150 – 170 km/h, potom je akcelerácia slabšia. Po pokorení dvestovky a doťahovaní sa na maximálku je to už také lenivejšie. Na okreskách je však dôležitejšie pružné zrýchlenie v inom pásme, a to tu vôbec nechýba. Na okruhu by som siahol radšej po Trophy verzii, ktorá na to bude uspôsobená lepšie.
Je veľká škoda, že zatiaľ sme k manuálu nemohli pričuchnúť, lebo zahraničné recenzie hovoria o kompletne inom zážitku. Náš šesťstupňový automat (EDC) je však vcelku rýchly, radí vtedy, keď potrebujeme (nie zbytočne skoro alebo neskoro) a celkovo je jazda s ním taká komfortnejšia, i keď stále dostatočne športová. Osobne by som v takto výkonnom aute nechcel mať manuál, no pri víkendových naháňačkách si to pýta klasickú šaltpáku. Snáď nabudúce.
Štandardný podvozok, ktorému chýba samosvorný diferenciál, je určený práve novým zákazníkom, o ktorých som písal vyššie. Starí harcovníci pôjdu do manuálu s CUPom, ktorý je tuhší, v zákrutách lepšie podrží a vytiahne vás vďaka svoru oveľa vyššou rýchlosťou. Ani ten „športový“ však nie je na zahodenie. Boli momenty, kedy mi svor chýbal, no zväčša som si poradil s elektronikou. Na Pezinskej Babe som dostal Megane RS dvakrát do bodu, kedy už situáciu hamoval počítač. Ten si, samozrejme, v režime Race môžete kompletne vypnúť. Ak však nemáte sympatickú poisťováčku alebo nadštandardné šoférske schopnosti, radšej jazdite iba v režime šport. 4Control totiž dokáže autom parádne mrskať.
Režim Sport drží kľúče od pomyselného zámku výfuku, ktorý v komfortnom či neutrálnom režime jazdí s kostolným poriadkom. Stlačte však tlačidlo R.S. Drive a dvojica koncoviek sa preberie zo zimného spánku a začne nervózne vrčať. Stačí pridať plyn na voľnobeh a ozýva sa príjemné bublotanie a občasné praskanie. Ten zvuk! V Renaulte sa, na rozdiel od Hondy, nevykašľali na túto podstatnú vec, ktorá športové autá robí športovými. Každý z nás chce umocniť rýchlosť poriadnym škrekotom z výfuku a Megane vám ho dopraje. Športiak bez zvuku je ako hrýzť kornútok bez zmrzliny. Je to stále chutné, ale hlavná ingrediencia chýba. Megane každým preradením vo vyšších otáčkach prepraská celým potrubím, zatiaľ čo v nižších otáčkach príjemne a hlboko zaduní, ako keby ste dali päsťovkou do poriadne vypracovaného brucha. Je to nákazlivé a prvých pár sto kilometrov budete len nezmyselne pridávať, preraďovať a brzdiť, aby ste si vychutnali tento orchester výbuchov.
Takže ako teda? Aj napriek tomu, že Megane RS je mimoriadne krásne a rýchle auto, óda naň končí týmito riadkami. Bežná verzia, najmä s EDC, je určená pre nových zákazníkov, ktorí hľadajú kompromis. Kompromis medzi športovým rýchlym autom, ktoré možno zobrať na okruh a lámať ním osobné rekordy, a autom, ktoré odvezie zvyšok rodiny a nezničí im chrbticu či ušné bubienky. Pre nás ostatných – starých harcovníkov, ktorí vzdávali doteraz hold starej generácii, odporúčam siahnuť po lacnejšej verzii s manuálom a ušetrené peniaze radšej investovať do paketu CUP s RS monitorom, vďaka čomu sa toto auto premení na úplne iný šoférsky zážitok. S verziou Trophy potom príde pomyselná čerešnička na torte, ktorá bude môcť na okruhu konkurovať vrcholu ponuky konkurentov v podobe Leon Cupra R či Golf R alebo Civic Type-R. Obyčajné RS-ko, tak, ako ho tu máme, si môže sily merať s Golfom GTI Performance či napríklad i30N v klasickej verzii. A tam stojí na pomyselnom tróne neohrozene. Na vyššiu ligu si bude musieť ešte chvíľu počkať.
