Keď hľadáte veľké a výkonné SUV, výber je skutočne široký. Napriek znižujúcim sa emisiám, automobilky chrlia jedno ozrutánske auto za druhým. A ani tie výkony neponúkajú slabé. Proste, doba je taká, že paradoxná. Na jednej strane tu máme downsizing, na strane druhej si ešte stále môžete dopriať auto, ktoré zaberie polovicu cesty (rozumej takmer celý jazdný pruh) s monštróznou V8-čkou. Do boja proti mohutným coupé-SUV, akými sú BMW X6, Mercedes GLE Coupé či Audi Q8, posiela Porsche svojho favorita – nový Cayenne Coupé.
Konkrétne v našom prípade šlo o verziu GTS s príplatkovou výbavou v podobe odľahčenej karbónovej strechy či karbón-keramických bŕzd. To v kombinácii s motorom V8 twin-turbo o výkone 460 k a 620 Nm, ktoré sa do Porsche opäť vracia, vytvára zaujímavú kombináciu. Spolu s paketom Sport Chrono totiž dokáže toto monštrum atakovať stovku za štyri-a-pol sekundy. Slušné, však? Papierovo áno, pocitovo je to však trochu iné.
Ostaňme však ešte chvíľu pri teórii. GTS totiž nie je najrýchlejšia verzia Cayennu Coupé. Ak chcete atakovať triedu SuperSUV, potom siahnite po najvýkonnejšej verzii so 680 k, ktorá už patrí do elitnejšieho klubu medzi kolegov Lamborghini Urus či Audi RSQ8. Aj napriek tomu je však GTS-ko s PASM (Porsche Active Suspension Managment) decentné, nakoľko je brucho k zemi priblížené o 20 mm a kvôli efektu si Porsche navyše nazulo príplatkové 22” disky. Tieto prvky dokážu značne prihrať Cayennu na jazdných vlastnostiach do plusu.
A teraz tá prax. Na prvý pohľad je Cayenne GTS Coupé krásne auto s rozmermi, ktoré uspokoja aj štvorčlennú rodinu. Štartujem. Veľký osemvalec zabubloce cez dve stredové koncovky vzadu a zoznamujem sa s interiérom. Centrálny otáčkomer dopĺňajú ďalšie displeje, ktoré zobrazujú všetko podstatné aj nepodstatné rovno pred volantom. Na volante otáčam volič jazdných režimov do módu Sport+, keďže auto je už zohriate. Otáčky stúpnu a výfuk sa ozve hlasnejšie. Príjemné hlboké brnenie zozadu dáva jasne najavo, že pod kapotou tróni pán osemvalec. Nie je to hlboký zvuk, aký má AMG, no podobá sa mu. Je to jeden z tých príjemnejších zvukov vzbudzujúcich záujem okolia. Predsalen, ten zvuk hrá s červeným lakom a veľkými kolesami zaujímavú hru a ľudia sa otáčajú.
Točím tlačidlami na volante, do očí mi vráža obrovský satelitný náhľad mapy rovno na budíkoch (nahradí dvojicu pravých budíkov), podobný si môžem nastaviť aj na centrálnom displeji. Ja ale preferujem, aj napriek rýchlemu a prehľadnému Porsche infotainmentu, klasický Apple CarPlay. Waze na celú obrazovku kvôli radarom sa dnes skrátka hodí. Oceňujem, že to celé funguje bezdrôtovo, nakoľko som si kábel zabudol vo svojom aute. Porsche, máš u mňa malý bonusový bodík. Po zoznámení sa snažím zaradiť, ovládací joystick a.k.a. riadiaca páka ma ale sklame hneď na prvý raz. Ešte to ale nekritizujem, keďže možno som sa s tým jednoducho len zle zžil. Erko, déčko, erko, déčko, vytáčam sa z parkoviska a ten automat akosi niekedy nepočúva na slovo, musím potvrdiť rýchlosť dvakrát. Hm… Tu mi to už trošku brnklo na nervy, či som teda ja hlupák, alebo na Porsche takáto základná vec hapruje. Spoiler alert: hapruje! Neskôr sme si auto vymenili s kolegom Milošom a Romanom, obom sa dialo to isté. Je to proste charakteristika tohto ovládača a keď ste naň príliš rýchly, odvďačí sa vám tým, že musíte preradiť na dvakrát. Poďme naspäť.
Vyrážam na cesty, prší, prepínam na režim Sport, kde podvozok jemne zmäkne a napriek obrovským 22-palcovým kolesám sa valí Cayenne GTS Coupé vcelku pohodlne aj po typických slovenských nerovnostiach. Dva-celá-dva tony sa valí, motor si buble a automat radí tak, ako si želám. “Perfektný cruiser aj na dlhé trasy, ak neriešim spotrebu,” diskutujem s Romanom, ktorý si aj ako spolujazdec užíva jazdu. “Koľko tam máš?” opýta sa zvedavo Roman. S úškrnom poznamenám, že: ”Dvadsaťdva celá dva.” Ak ste si povedali “Ty kokso!”, tak to poviem ešte raz: testujeme dva-celá-dva tonové auto s twin-turbo osemvalcom a 460 koňmi. Nulujem teda spotrebu, na diaľnici krotím tempo na +/- 150 km/h a sledujem. Spotreba sa ustáľuje na 16-17 litroch. Dosť na to, keď si prestanete užívať hrmenie výfukov a vrčanie V8-čky. Ako sa vraví, kto chce opičku, musí mať aj na banány. A tu to platí dvojnásobne.
Prichádza Pezinská Baba, neskôr záhorske okresky, čas opäť na Sport+ a test toho, či je Cayenne GTS Coupé hodný hrdiť sa emblémom Porsche. Ďalší spoiler alert: Úprimne? Veľmi nie. Nie, že by jazdil zle. Koniec koncov, karbón-keramiky sa dokážu zakusnúť po zahriatí tak, že som mal pocit, že mi vyletia raňajky zo žalúdka. S podvozkom sa dá pracovať v zákrutách, gripu má aj vďaka šikovnej elektronike a širokým pneumatikám na rozdávanie a ak silno chcete, dostanete GTS-ko aj do nejakého toho krátkeho power-slidu. Ale kto by toto chcel, či? Cayenne GTS Coupé predsa nie je o taktomto zážitku. Ibaže… Ibaže je to Porsche, a tak v kútiku duše stále čakám, že dokáže niečo z DNA tejto značky predviesť. Lenže, ono je to skôr extrémne kvalitne prepracovaný Touareg, než dvihnutá 911-ka. Pozerám na to kritickým okom, pretože keď ťažký Taycan vedel zajazdiť ako pravé Porsche (a že nás sakra pozitívne prekvapil), potom prečo Cayenne GTS Coupé nie? Zavolajte niekto starú dobrú 911-ku, nech svojho nafúknutého súrodenca príde poučiť, ako sa má jazdiť.
Na druhej strane, asi prestanem frfľať, pretože práve Cayenne a jeho deriváty sú tým, čo značku drží pri živote a čo jej dovoľuje vytvárať všetky tie bláznivé GT2 a GT3 modely. Takže vlastne, čo som to hovoril? Zabudnite na to a zhrňme si to na novo:
A.) Je to poriadny kus kvalitného auta! Zvnútra i zvonka…
B.) Je červené, má veľké kolesá a sakra pekný zadok!
C.) Má V8-čku, dve turbá a hrmenie z výfukov!
D.) Má karbónovú strechu a karbón-keramické brzdy (i keď tie by som do mesta manželke nedával)!
E.) Vysúva sa tomu krídelko vzadu!
F.) Je to Porsche!
Sakra, ľudia, kupujte to, lebo nám skončia 911-ky!
