TEST Peugeot 308 SW 1,5 HDi – Do nekonečna a ešte ďalej

Tristoosmičku sme tu už mali. Testoval ju Miloš a nazval ju Bestie. Nie česky, akože beštia, ale anglicky, akože parťáčik. Nepohrdol som teda duplikátom tohto auta a prebral som si na týždeň jeho bieleho súrodenca z press parku, aby som sa aj ja presvedčil o tom, či je Peugeot skutočne taký “Kamarád do deště”.

Peugeot som nešoféroval odkedy som predal svoju 206-ku z roku 2001. Dizajnový jazyk značky sa mi posledné 2-3 roky strašne páči a aj vďaka odvážnym krokom a chuti experimentovať v oblasti vzhľadu a ergonómie mi Peugeoty začínajú čoraz viac “chutiť”.

Osedlal som preto bieleho kombíka veľmi ochotne a nestačil som sa čudovať. Sploštený volant, ktorý väčšina nemajiteľov kritizuje, je jedna z najlepších vecí, ktoré 308-čka ponúka. Jeho priemer je malý a hoci nedisponuje všetkými potrebnými tlačidlami, ovláda sa neuveriteľne dobre. Po presadnutí do iných áut sa mi chvíľu zdali vence zbytočne veľké a tenké. Ten v 308-čke je malý, chutný, dobre sa drží a hlavne, vďaka nemu sa auto ovláda poľahky, ako taká motokára.

Aj zjednodušený stredový tunel, opačný otáčkomer a páka automatickej prevodovky sú niečo, na čo si budete musieť chvíľu zvykať. Celé to pôsobí inak, minimalistickejšie. Možno som čudný, ale nemám predsudky vytvorené flotilou nemeckých áut. Mne sa to skrátka páči a prišlo mi to minimálne originálne. Oukej, opačný otáčkomer (na ktorý som sa pozrel možno tak 2x) či chýbajúce fyzické i digitálne tlačidlá na ovládanie klímy sú niečo, čo z dlhodobého hľadiska považujem skôr za nevýhodu. Dá sa však na to zvyknúť. Doba sa mení a ľudia sú ochotní učiť sa novým veciam, čoho dôkazom je napríklad Tesla Model 3, ktorá sa celá ovláda prostredníctvom dotykového displeja (aj otváranie dverí či stierače).

Nemusím hovoriť, že SW-čko disponuje obrovským kufrom, ktorý zhltne až 610, resp. 1 660 litrov. Kutilovia z Ikei a Bauhausu, rodinkári alebo sťahováci si tak prídu na svoje.

Vďaka čomu si vyslúžil prezývku “Bestie” som pochopil až po pár stovkách kilometrov. Štvorvalcový turbodiesel o objeme 1,5 litra s výkonom 96 kW a krútiacim momentom 300 Nm je odpoveďou na naftovú krízu. Motor má dostatočnú dynamiku a pritom zožerie šialene málo. Peugeot na svojom webe píše o 3,7 litroch na sto kilometrov, čo je, samozrejme, nezmysel pri bežnom používaní, ale pod 5 som sa relatívne často dostal. Pri 52-litrovej nádrži mi toto auto vydržalo úctyhodných 720 kilometrov a potom sa ozvala signalizácia kritického dojazdu. Obyčajne mi testovacie autá vydržia tak 500 až 550 kilometrov, pretože striedam jazdné štýly, chodím viac mestom ako diaľnicou a jednoducho, auto skúšam testovať v rôznych prostrediach. Peugeot ma ale šokoval. Kde iní končili, on šiel ďalej. Do nekonečna a ešte ďalej…

V závere týždňa, keď som dotankovával, som to pochopil. Toto auto, nebyť predsudkov voči francúzskym (a talianskym) autám, by bola odpoveď na potreby bežných Slovákov. Veľký kufor, dobrá výbava, dostatočný priestor v interiéri a úsporný motor je presne to, čo Slováci hľadajú v Octavii combi, za ktorú v konečnom dôsledku dajú o značný peniaz viac. Navyše, ten Peugeot tuším aj vyzerá lepšie. Minimálne zaujímavejšie…

Mohlo by sa vám páčiť