TEST Peugeot 3008 GT – Lyrik

Plošný celoštátny monitoring vedomostí žiakov pravidelne ukazuje, že vlastne by to mohlo byť v tejto oblasti aj lepšie. Neznamená to, že deti sú blbé ako „táčky“, ale preventívne si urobíme jeden malý poučný refreš. Týka sa poézie, konkrétne lyrickej a epickej. Lyrická je tá bez deja, kde sa mixujú subjektívne vnemy a výjavy. Epická by mala mať aj nejaký ten dej, teda sa tam niečo súvislého deje. A dôvod, prečo vás takto trápim je, že počas testovania nového modelu Peugeot 3008 GT som celý čas rozmýšľal, čo mi tento výtvor pripomína. Došiel som k jednoznačnému záveru, že je to lyrik. Vysvetlím.

Tento módny crossover/SUV ma kontinuálne šokoval prvkami, ktoré síce nemali funkčný význam alebo logické vysvetlenie, ale subjektívne pôsobil príjemne a zaujímavo. Je vidieť, že francúzski dizajnéri majú pri návrhu vozidla výrazne väčšie právomoci ako nemeckí, či japonskí. Už len ten rozkošne chaotický predok čo-to napovie. Full LED svetlá sú rozdelené klinom, ktorý im tam vrazila predná maska. Asi sa im to úplne nepáčilo, lebo potom pokračuje dlhá slza pod hranou kapoty až k A-stĺpiku. Ja to kašlem, to sa nedá ani normálne opísať, to treba vidieť – pozrite si fotky.

Ja sa obmedzím iba na niekoľko tipov. Prezrite si riešenie zadného okna so spojlerom. Preštudujte si aj svetelné pásiky na zadných svetlách. Verím, že na samotnej karosérií strávite nejakú tú chvíľu. Lyrickú eleganciu podčiarkujú 19-palcové disky BOSTON (iba pre GT), ale hlavne trademark od Pežotu; dvojfarebné prevedenie karosérie Coupe Franche + Hnedá Cuprite. Relatívne kompaktná (dĺžka 4 447 mm) 3008-čka vie, ako treba vyzerať v meste. Pekne, elegantne, ale stále trochu vyzývavo.

Pracovisko vodiča pomenoval Peugeot ako i-Cocpit. Miestami je to síce ergonomický i-Chaos, ale z pohľadu estéta je to i-Krása. Na prvý pohľad, keď si len tak sedíte vo fantasticky prevedených sedadlách (koža Mistral Nappa) s masážnou funkciou, si vedome zastavíte čas (rovnako ako pri exteriéri) a budete študovať členité, ale zároveň v každom momente fešné prevedenie interiéru. Začnete volantom s malým priemerom, ktorý je sploštený ako hore, tak aj dole. Ono to je totiž tak trochu aj nutné. Nad ním sa totiž nachádza 12,3-palcový displej, suplujúci klasické budíky. Keby bol volant fullsize a okrúhly, tak by, ehm, surovo prekážal. Na druhej strane, toto prevedenie priamo vyzýva frajerov na volantový úchop zhora „wannabe gangsta“.

Volič prevodovky na širokej stredovej konzole je odklonom od pákovej konvencie, tento prístup kvitujem, lebo snažiť sa o emuláciu manuálnej páky je zbytočné a márne. Toto tu aj tak funguje na čisto elektronickom princípe, priestor na invenciu je v danej oblasti nekonečný. Pežot to pochopil nielen pri prevodovke, ale aj pri dôležitých tlačidlách na konzole. Sú prevedené do formy malého klavírika, stláčaním kláves sa inicializujú jednotlivé funkcie. Potom však všetka mágia končí, ostatok nad rámec samotného zobrazenia funkcie si musíte dokončiť zamastenými prstami po langoši so syrom a kečupom na 8-palcovom dotykovom displeji (napríklad síce vyvoláte klavírom obrazovku klimatizácie, ale samotnú teplotu si musíte nastaviť dotykovo). Mimochodom vedeli ste, že podľa prieskumu si veľká časť vašich kolegov po toalete neumýva ruky? Ani po veľkej! No radšej obrazovku neoblizujte…

Niektoré toaletné prejavy je však 3008-čka pripravená eliminovať. Konkrétne nepríjemný odor potláča funkciou Scentys, teda vypúšťaním predvolenej vône (Cosmic Cuir, Aerodrive alebo Harmony Wood) z výduchov. Z toho celého vyplýva, že i-Cocpit si viete do veľkej miery prispôsobiť vašim predstavám a tieto predstavy je možné uložiť do profilov. Nie všetko je tu úplne intuitívne, napríklad ovládanie displeja nad volantom sa realizuje prostredníctvom troch tlačidiel, ktoré sú dokonca rozfrckané na rôznych miestach, ale stále platí, že možno je tu niečo nepraktické, ale je to sakra pekné (Teda je to LYRICKÉ, už si to zapamätajte!).

Určitým schizofrenickým prejavom sa nevyhol použiteľný priestor kokpitu. Vďaka umne využitému rázvoru 2675 mm je v horizontálnom smere miesta habadej. Vo vertikálnom si velikáni (185 cm) už budú kaziť účesy na predných sedadlách. Na zadných si už budú kaziť pomaly aj lebku, ale to, prirodzene, preháňam. V tejto zóne nie je naozaj miesta nazvyš. Vinník tejto nepríjemnosti je ľahko identifikovateľný, panoramatická strecha, ktorá je naozaj kúúl, znížila strop. Áno, tí s bystrejšou hlavičkou správne dedikujú, že bez tejto položky bude toho priestoru viac. O kúsok vzadu, teda v batožinovom priestore je všetko v zdravých mantineloch, 520 l objemu je úplne o.k. na bežné používanie alebo výlety.

Alfa samec v ponuke, teda verzia GT (cenovka začína pri 34 390,-) môže mať len jednu naftovú motorizáciu s podporou močoviny, nech máte krásne a voňavé emisie. V takejto forme to možno neznie lákavo, ale realita je taká, že Slováci sú naftoví maniaci. Ľudia milujú malé čísla spotreby. Silný 180-koňový motor v spojení s 8-stupňovým automatom to síce poskytne, ale vyžaduje si to striedmu pravú nohu. V showroom-e vám síce povedia, že to bude 5,3/4,7/4,9 (mesto, mimomesto, kombinácia), ale ako všetci vieme, automobilky sa nás v tomto smere snažia ošialiť. Takže prosím, nefackajte nešťastného predajcu, to nie je jeho chyba.

Počas testu som na vidieku v bežnej prevádzke dosahoval tak približne 6+ l/100 km. Pokiaľ som tam prifaril diaľnicu, už to bolo 7+, v meste to bolo podobne, v závislosti od hustoty premávky. Nie je to katastrofa, vozidlo má prevádzkovú hmotnosť v rozmedzí 1 555 – 1 733 kilogramov, v závislosti od výbavy. Mám dojem, že náš kus atakoval tú hornú hranicu, na dané parametre (400 Nm) bol záťah motora subjektívne skromný, objektívne asi zodpovedal papierovým predpokladom 0-100 za 9s, na druhej strane maximálka je na danú triedu príjemným prekvapením – 215 km/h. Pokiaľ však chcete trochu akcie, tak preplňovaná 1.6 vám jej poskytne viac; 0-100 za 8s a Vmax dosahuje 219 km/h. My chceme benzín, my chceme benzín! Odpustite mi, trochu som sa v tejto chvíli opustil. A ešte chceme možno trochu mäkšie pérovanie, aktuálne nie je vyslovene tvrdé, ale bratislavská bojová zóna si žiada iný setup.

Peugeot 3008 je prešpekulovaný voz, útočí na bezbranného záujemcu šarmom, emóciami, zvádza ho nekalými praktikami. Tak, ako sa ťažšie reprodukuje obsah lyrickej poézie inej osobe oproti epickej, tak aj tento výtvor na štyroch kolesách mi poriadne skomplikoval recenziu. Ale ja som naňho vyzrel. Zistil som, že je to vlastne elegantný doplnok k šik oblečeniu do mesta. Z tohto auta sa nevystupuje v montérkach, to veru nie. A je to tak správne, potrebujeme aj presne takéto autá.

Rozum doma, srdce sebou,
už som kúpil, sused zbledol.
Slúži nám, pokorou nešetrí,
naftový motor, grošík ušetrí.

Mohlo by sa vám páčiť