TEST Peugeot 208 GT Line – Špecialistka na boj v meste
- Od Miloš & Laco
Za normálnych okolností nás tendenčné ankety typu Európske (Svetové) auto roka XXXX v redakcii vôbec nevzrušujú. Ani vám nevieme vysúkať z rukáva víťazov posledných ročníkov. Na čo aj, všakže? Avšak, keď v deň prevzatia testovacieho auta príde zároveň aj tlačová správa, že presne to vozítko vyhralo anketu za rok 2020, tak predsa len to trochu mení situáciu. Reálne som zmenil optiku kritickým smerom, že no tak tohto kráľa, v našom prípade kráľovnú Pežotku 208, si teda dôkladne preklepnem. Vy ste to chceli, tak to máte…
Najskôr však kritiku chcem, či nechcem, musím dať bokom. Veď sa pozrite na ňu. Nie je rozkošná? Vpredu ukazuje tesáky ako jej mamina 508. V bočnom profile sa pýši čiernym krídlom vychádzajúcim zo strechy. A ten zadok! Ten je bezkonkurenčne najlepší. Jednoliaty čierny pás, na konci ktorého je optika svetiel, ma dostal úplne. Obvykle sú bežné hatchbacky bežných automobiliek kruto nudné. Proste majú generický predok, generický zadok, pár zaujímavých prvkov sa vždy nájde, ale ako celok je to len – ďalší hatch na ceste.
Naša 208-čka sa vďaka nápaditému dizajnu radí medzi štýlovečky alá Mini, pritom cenovo si až tak neulieta. Samozrejme, určitú zásluhu má na danom stave výbavový stupeň GT Line, ale aj bez neho je to pohľadný kúsok. Lak “Modrá Vertigo” to celé iba podčiarkuje. Osobne by som trochu zväčšil koncovku výfuku, alebo by som ju skryl pred očami divákov, zdá sa mi na dnešnú megalomanskú dobu opticky priúzka.
Útroby Pežotky mi boli povedomé hneď, aj táto krpaňa sa drží filozofie i-Cockpit, známej z väčších modelov, čo medzi riadkami znamená, že dizajnér dostal prednosť pred inžinierom. Za mňa je to plus, lebo ma už nudia k smrti tie dokonalé funkčné, ale uniformné interiéry nemeckých perfekcionistov. A treba povedať, že sa v tomto priestore niekto slušne vyzúril. Všetko je tu nejaké zalomené, členité, prvky palubovky sú komplikovanejších tvarov, pokiaľ máte radi extravaganciu, užijete si svoje. Možno niektoré veci sú už cez, ako napríklad volant musím mať relatívne nízko, aby som videl na displej, ale čert to ber.
No a ten displej, tu by som sa pozastavil. Na pekné farebné prevedenia s vysokým rozlíšením sme si už zvykli. Ale dvojvrstevný, ktorý vlastne vytvára 3D efekt, tu ešte v tejto triede hádam ani nebol. Niektoré zobrazovacie prvky sú v popredí, niektoré v pozadí, ako celok je to pôsobivé. Druhý displej sa nachádza nad stredovou konzolou a je síce už obyčajný, ale za to gigantický; je 10-palcový. Trochu ma mrzí, že ovládanie teploty klimatizácie nie je aj vo forme otočného ovládača, ale je nutné ťukať do obrazovky, predsa len, je to jedna z najdôležitejších komfortných funkcionalít.
Predné anatomicky tvarované sedadlá sú trochu úzke, tu sa asi počítalo s fešnou dámskou figúrou. A týmto som vlastne ukončil hejtovacie okienko. V konečnom zúčtovaní som sa cítil v kabíne útulne, jej elegantné prevedenie láka aj na určitú formu “machrovania” pred kamošmi. S objemom batožinového priestoru sa až tak machrovať nebude, 311 litrov je akurát na malé auto, vďaka dobrému tvarovaniu nebol problém s ním bežne rodinne fungovať.
Ako aj titulok napovedá, tejto krásavici predpovedám, že bude bojovať hlavne v meste, má na to všetky predpoklady. Okrem kompaktnej dĺžky 4055 mm a šírky 1745 mm v duchu Komenského hesla “parkovanie hrou” (alebo to povedal inak?) mu k naplneniu daného cieľa pomáha aj pohonné ústrojenstvo. Benzínový turbo trojvalček o objeme 1,2 litra graduje pri hodnote 100 koní, čo je však pre mesto dôležitejšie, je spriahnutý s 8-stupňovou automatickou prevodovkou (číslicu 8 som si musel preveriť, nechcelo sa mi veriť, že naozaj také vysoké číslo potrebujeme). Okrem tejto motorizácie je ešte k dispozícií naftiak (mesto kričí “Apage Satanas”), alebo elektro (mesto spieva Hallelujah).
100 koníkov je do mesta fajn, automat tiež, mimo mesta však pohonná jednotka stráca svoje čaro, čo až tak nevadí. Keby sa niekomu málilo, v ponuke je aj silnejší 130-koňový benzín (i slabší 75-koňový). Na spotrebu sa ma však nepýtajte. Som nútený vydať v tejto chvíli antipokrytecký novinársky manifest. V rámci týždňa nie je schopný nik dôveryhodne otestovať dlhodobú priemernú spotrebu. A počas testovania tej krátkodobejšej, ktorá vykazuje značné odchýlky, sa novinár zase ukracuje o ostatné testovacie atribúty. Napríklad o jazdu a dynamickú obratnosť.
Naša redakcia je možno viac orientovaná na jazdecké zážitky, ako na naplnenie batožinového priestoru a nosenie rodinných príslušníkov na zadných sedadlách než iné, takže nevylučujem, že sú v oblasti spotreby ostatní “šikovnejší”, ale jednoducho im to neverím. Osobne som rád, že som išiel touto cestou, lebo samotná jazda ma vedela vtiahnuť “do deja”. Krátke auto okrem svojej obratnosti prináša aj hravosť, čo my chlapi vieme náležite oceniť. Zaujal ma aj grip na prednej náprave, napriek chladnejšiemu počasiu sa vozidlo vrhalo do zákrut statočne a nedávalo najavo nedotáčavým správaním, že sa k nemu chovám neúctivo. Teda k nej.
Táto slečna ma potešila, lúčilo sa mi s ňou ťažšie. Keď teraz spätne spomínam, mojej manželke na nej niečo vadilo, nevedela sa nadchnúť. ŽIARLIVOSŤ je pekelný stav, tak som aj rád, že som ju vlastne vrátil. 208-čka je pekná, relatívne užitočná, s drobnými chybičkami, ktoré ani nemusia byť chybičky. Proste je taká, aká je, prečo nie.
