Pôvodne to malo byť degustačné menu dvoch svetov, žijúcich si svoj vlastný život pod identickou, šviháckou karosériou modelu Opel Mokka. Tradičného benzínového a rozpínajúceho sa elektrického, ktorý má podľa vrchnosti prevziať žezlo a nastoliť uhlíkový mier a rovnováhu. Keďže však okrem elektrifikácie vládne svetu ešte stále aj korona, chtiac-nechtiac sme si museli tieto dva automobilové svety užiť samostatne. A čo sa titulku týka, žiaden strach. Nikomu nebolo počas testu ublížené a ani nedošlo k žiadnej ujme na majetku. Pointa sa však ukrýva na konci.
A na ktorý automobilový svet sme to boli viac zvedaví? No ja som so záujmom siahol po elektrike. Mokka je predsa len mestský crossover a ja osobne mám elektromobily do mesta rád. A ako sa ukázalo hneď po prvých kilometroch, Mokka-e je mimoriadne príjemným autom do mesta. Príkladne tichým a presvedčivo pohodlným aj na príplatkových, dvojfarebných 18-tkach. To ticho v kombinácii s pohodlným podvozkom má v meste veľké čaro (nesmelý náznak pointy). Aj ovládanie auta pôsobí veľmi prirodzene, jedine brzdový pedál má trocha zvláštnu charakteristiku chodu. Riadenie ma tiež milo prekvapilo. Aj napriek segmentu a elektrike nejde o žiadne neurčité krútenie volantom bez akéhokoľvek citu a presnosti. Jednoducho si za volantom elektrickej Mokky pripadám ako v každom inom dobre sa ovládajúcom a jazdiacom aute. Ani tých 300 kg navyše oproti benzínovej verzii nie je vôbec badať. Naopak, Mokka-e má vďaka batériám v podlahe ešte o čosi nižšie ťažisko ako jej spaľovací súrodenci.
Do mesta zapadá Mokka-e aj svojim šviháckym vzhľadom, ktorý podčiarkuje trojfarebná kombinácia karosérie v rámci výbavového stupňa GS Line. Tým však dobré správy z mesta rozhodne nekončia. Dynamika je v meste v úplnom poriadku, najmä reakcie a prirodzená ochota vyraziť okamžite za plynom, do tej malej medzery, ktorá sa v preplnenom meste zrazu vyskytla. V zime tiež netreba brať ohľad na doposiaľ zaužívané obyčaje, ktorými je napríklad zohrievanie motora ako u spaľovacích verzií. Jednoducho sadnúť a keď aj hneď z prvej križovatky plný plyn. Pre poriadok, Mokku-e poháňa elektromotor s výkonom 136 k a krútiacim momentom 260 Nm.
Napája ho akumulátor s celkovou kapacitou 50 kWh, ktorý dokážete v ideálnych podmienkach nabíjať výkonom až 100 kW. V takom prípade to trvá na rýchlonabíjačke z 20 na 80 percent kapacity baterky približne polhodinu. Z 11 kW wallboxu sa čas nabitia pohybuje niečo cez 5 hodín. A keď už spomínam tie ideálne podmienky (ktoré sme však pri teplotách okolo nuly rozhodne nemali), plne nabitá Mokka by mala prejsť až 324 km. Za ideálnych podmienok, v režime Eco, mimo diaľnic, bez klímy… Lenže za volantom elektrickej Mokky som trávil posledný januárový týždeň s teplotami neustále okolo nuly a okrem mesta som ju zobral aj na okresky a nemalú časť strávila aj na diaľnici. Aká je teda realita?
Poznatok prvý. V zime je absolútne nezmyselné používať režim Eco. Jednak že v ňom má auto otupené reakcie i priškrtený výkon, horšie však je, že v ňom nekúri. Tých zopár pridaných kilometrov na dojazde mi našťastie aj tak neprišlo dostatočne podstatných na to, aby mi v aute mala byť zima. Naopak, počas chladných rán som si doprial vyhrievanie sedadla alebo volantu.
Poznatok druhý…. a toto mi neuveriteľne liezlo na nervy napríklad v Škode ENYAQ. Mokka-e sa našťastie sama nevypína ani po vystúpení s kľúčom vo vrecku a poslušne čaká „naštartovaná“, stačí opäť sadnúť za volant a okamžite vyraziť.
Poznatok tretí. Auto som počas týždňa nabíjal sedemkrát a signalizovaný dojazd sa vždy pohyboval v rozmedzí 270 až 280 km. Nabíjal som výhradne na rýchlonabíjačkách a do plna to vždy trvalo do hodiny, bez väčšieho rozdielu či som nabíjal z 20 alebo 40 percent. Z 20 na 80 percent to rýchlonabíjačka dala za deklarovanú polhodinu.
Poznatok štvrtý. Spotreba a dojazd. Tu si pomôžem modelovou situáciou. A len pripomínam, že všetky jazdy som absolvoval v režime Normal, so zapnutým kúrením, rádiom a všetkými ďalšími vymoženosťami. Elektromobil predsa nemá byť krokom späť. V meste, kde prakticky skoro všetky spomalenia idú na vrub dvojstupňovej rekuperácie, ukázala Mokka po 30 km priemernú spotrebu 20,4 kWh/100 km. S 94 percentnou zásobou v batérii a signalizovaným dojazdom 248 km som na druhý deň absolvoval ďalšiu časť cesty, diaľničný presun Nitra – Trnava. Samozrejme, Mokka sa nestratí ani na diaľnici a mimo mesta, tam však už dynamika elektrického pohonu nemá oproti bežným spaľovacím verziám až tak citeľne navrch. Po necelých 50 kilometroch diaľničného tempa ukazuje Mokka v Trnave dojazd 104 km a zásoby v batérii sa zmenšili na 65 %. To najhoršie z hľadiska spotreby má však už za sebou.
Nízke teploty a diaľničné tempo sú pre elektromobilitu stále nepriateľom číslo jedna. Jazda okreskami cez Budmerice do Svätého Jura je k akumulátoru už o poznanie milosrdnejšia. Po približne rovnakých 50 km totiž z baterky vzala o tretinu menej elektrickej energie a vo Sv. Jure mám k dobru ešte 52 km dojazdu do cieľového miesta. A tým je bratislavská Petržalka, do ktorej som dorazil s rezervou 37 %. Sumár? V cieli 140 kilometrovej trasy ukázal palubný počítač výsledok v podobe 22,2 kWh/100 km. To je viac ako udávaných 17,8, je to však daň za zimné obdobie. V meste a v okolí by som sa však elektrickej Mokky nebál ani v zime. Najmä ak si ju máte kde nabíjať cez noc z wallboxu, tak budete jazdiť nielen ticho, komfortne a štýlovo, ale aj lacnejšie ako v prípade benzínovej verzie. A ani počas zimného obdobia sa nemusíte strachovať o dojazd menší ako 200 km. Keď má však Mokka jazdiť aj po diaľnici, tam by som si rozmyslel, kam sa najmä v zime vyberiem a koľko času chcem stráviť cestou. Keď sa totiž neobmedzíte rýchlosťou ani komfortom na palube, jedno nabitie postačí zhruba na 130 až 140 zimných kilometrov.
Dosť však čísiel, dojazdov a času stráveného nabíjaním. Isto, ide o elektromobil a tak sa to patrí spomenúť. Ale rovnako dlžím Mokke-e aj celkový sumár, pri ktorom hrajú prím skôr osobné pocity ako suché čísla. A tu treba Opel jednoznačne pochváliť za skvele zvládnutú kombináciu ticha a komfortu, ktorú počas jazdy predvádza. Preto aj ten mierne nemiestny titulok. A samozrejme aj kombináciu vzhľadu a množstva komfortnej i bezpečnostnej výbavy. A to je presne to, čo od auta v tomto segmente vyžadujete. Ak ju máte kde nabíjať, nemáte priškrtený rozpočet (od 31 990 €) a jazdíte prevažne po meste a okolí, berte elektriku. V zime na diaľnici však na mňa počas nabíjania nenadávajte.
