Je tomu už pár rokov čo som vlastnil červenú Astričku. Bolo to skvelé auto, rok výroby 2005, dvojlitrový turbomotor s výkonom 200 koní, prevedenie GTC (3dv.), s osemnásťpalcovými päťlúčovými diskami. Vyzerala super, jazdila skvele, len tá spotreba bola nechutná. Pod desať som sa takmer nedostal, ba čo, trinástka svietila na displeji častejšie než by som chcel. Svoje krásne časy sme si spolu zažili, prešli sme rumunský Transfagarašan, no časom ju vystriedalo čosi iné. Preto som sa prirodzene tešil na test novej červenej Astričky. Chcel som vedieť, kam moje auto ušlo za tú dobu.
Ako by povedal klasik, teda Jeremy Clarkson: “What could possibly go wrong?” Na moje sklamanie však takmer všetko dôležité – teda, ešte raz to zdôrazním, aspoň pre mňa. Trojdverové chic GTC si už totiž nekúpite. Nekúpite si Astru už ani s výkonným oturbeným dvojlitrom. Môžete ju mať síce v športovo vyzerajúcej verzii s červeným lakom a čiernymi diskami, no pod kapotou sa bude triasť ako taká nasrdená čivava akurát trojvalček s objemom 1,4 litra s turbom, ktoré dokáže v tejto kombinácii vytlačiť 107 kW (140 koní). Navyše, celé to zaklincovala bezprevodová prevodovka CVT s virtuálnymi siedmimi prevodovými stupňami.
Nebudeme si klamať ako v iných redakciách, toto auto síce ušlo slušnú cestu, no akosi odbočilo z pôvodnej trasy. Z Astry sa stalo také univerzálne bezpohlavné vozenie, v tejto kombinácii vhodné akurát tak pre mestskú slečnu či mladého IT-čkára. Nikto iný totiž nenájde pochopenie pre nasadenie lenivého a zle radiaceho CVT automatu. Prepáčte, že si nedávam servítku pred ústa, ale ja CVT fakt nemusím. Boh ma neobdaril dostatkom trpezlivosti na to, aby som mal nervy a čakal, kým auto pochopí, čo chcem robiť. Defenzívni (a hlavne necholerickí) šoféri si však možno už ťukajú na čelo, o čom to hovorím. Poviem vám len jediné – predtým, než si to kúpite, choďte si to radšej skúsiť, aby ste vedeli, či manuál nebude lepšou voľbou pre vašu dušu a mentálne zdravie.
Nebudem však iba kritizovať, pretože sa skúsim odosobniť od subjektívneho sklamania, kam “moja” Astra zašla. Ak sa na to pozriem okom motoristického novinára, auto to nie je zlé. Dynamika mu nechýba a na to, že má pod kapotou iba tri valce, je zrýchlenie relatívne dobré. Stoštyridsať koní sa dokáže rozbehnúť slušne, ak to CVT-čku jasne poviete – napríklad, dupnutím plynu až na podlahu a počítaním v duchu do päť.
Jednu výhodu ten trojvalec s CVT však má – spotrebu vyčarujete takú, že na naftový variant ani len nepomyslíte. Rapkavý traktorový zvuk nie je uchu lahodiaci za žiadnych okolností a keď k tomu argumentu pridám nameranú spotrebu benziňáku kolísajúcu niekde medzi 5,5 až 6,2 na sto; nevidím dôvod kupovať nafťáčik.
No a keď som Astru “džubal” v úvode za to, kam ušla koncepčne, interiér prešiel takým procesom zrenia, že lepšie ani nemohlo byť! Tu nebudem šetriť slová chvály, pretože Astra už nie je pretlačidlovaná, no nepodľahla ani trendu dotykových plôch. Všetko podstatné tu má svoje tlačidlo, budíky sú analógovo-digitálne, celé to vyzerá a pôsobí dobre. Nastavovanie, prestavovanie a štelovanie som si tak v tomto aute užil dosýta, mal som z toho nesmiernu radosť, pretože posledne sa mi do rúk dostávajú iba pretechnizované autá s dotykovým ovládaním, ktoré majú funkcie nelogicky poskrývané v rôznych úrovniach menu, čo odpútava pozornosť pri šoférovaní. Ešte raz, Astra, veľká pochvala za toto!
Okrem toho musím opäť vyvažovať úvodné negatíva chválou, tentoraz na technické vybavenie auta, ktoré dostalo do vienka mnoho elektronických vychytávok a asistentov, ktoré spríjemňujú samotnú jazdu. Bravó, na to, aby auto chodilo “samo” a dbalo na bezpečnosť vás a vášho okolia už nemusíte mať Mercedes S.
Dokonca aj ten batožinový priestor je vcelku veľký, 370 litríkov postačí na nejaký ten Ikea nákup či predĺžený víkend s famíliou. Moja červená Astra, zdá sa, dospela, skľudnila sa, nabrala extra dvere. Stratila síce všetok ten sexepíl, pre ktorý som si ju kúpil a zažíval s ňou všakovaké dobrodružstvá na slovenských a zahraničných kopcoch, no už sa nehnevám. Dospela, rovnako, ako by som mal dospieť aj ja. Skľudniť sa, myslieť viac na bezpečnosť, byť spoľahlivý, dbať o komfort, starať sa. Ona totiž už taká je.
