TEST Mitsubishi Eclipse Cross PHEV – Spravíme to inak

Mitsubishi v poslednej dobe prešlo výraznou transformáciou. Svoju pozornosť sa rozhodlo zaostriť primárne na triedu crossoverov a SUV. Tam by malo byť predsa ako doma. Len si spomeňte na Pajero, ktoré pred dobami moderných SUV patrilo na Slovensku k jedným z najprestížnejších vozidiel, aké si slovenský podnikateľ mohol hrdo pristaviť pred dom.

Čo tu máme od Mitsubishi dnes? Eclipse Cross. Crossover, ktorý pred časom prešiel faceliftom, no ten by sa mohol pokojne nazvať aj polcestou k novému modelu. Dôvodov je pritom viac. Základ, vrátane rázvoru náprav, zostal nezmenený, no karoséria je dlhšia o 14 cm, z ktorých najväčšia časť išla v prospech kompletne prepracovanej zadnej časti. Nielen že ukrýva o čosi väčší batožinový priestor (471 l), no hlavne dala zbohom dvojdielnemu zadnému oknu, ktoré vo verzii pred faceliftom vedelo celkom slušne brániť výhľadu dozadu. Škoda len, že pomerne ťažké piate dvere nie sú ani v najvyššej výbave Instyle+ ovládané elektricky a nevyklápajú sa o čosi vyššie. Aj pri mojej nižšej postave mi občas zavadzali.

Vo vnútri si aj napriek lepšie umiestnenému a väčšiemu dotykovému displeju zachoval Eclipse Cross nádych jemného závanu rokov predchádzajúcich. Najmä čo sa ovládacích prvkov týka. Ale to už u väčšiny japonských automobiliek býva takým nepísaným pravidlom. Zo stredovej konzoly síce zmizol touchpad, no oldschoolové tlačidlá a ovládacie prvky zostali. Na druhej strane, ich obsluha je dokonale jednoduchá, prehľadná a nenáročná. A aby som nezabudol, po facelifte už nemá Eclipse Cross posuvné zadné sedadlá. V podstate to však nie je potrebné, kufor je väčší tak či tak a aj priestor vzadu na sedenie je slušný. 

Tá najväčšia zmena sa však odohrala v útrobách auta. Pod pozmenenú karosériu v podstate nasťahovali mierne upravené, plug-in hybridné ústrojenstvo z Outlanderu. Prepĺňanie a objem 1,5 litra tak nahradil Atkinsonov cyklus a objem 2,4 litra, výkon motora je však vzhľadom na objem len diétnych 98 koní. Spaľovací motor ale nie je tým, ktorého úlohou je napínať pod kapotou Eclipse Crossu svaly. Jednak, že nemá príliš aké, hlavné slovo ale majú aj tak dva elektromotory. Na prednej náprave s výkonom 82 k a na zadnej s 95 k. Úlohou spaľovacieho motora je väčšinou len vytvárať pre ne elektrickú energiu a pracovať pri tom vždy v takmer ideálnom pásme otáčok pre čo najväčšiu efektivitu. Prostredníctvom generátora následne ukladá získanú a vyrobenú elektrickú energiu do 13,8 kWh trakčného akumulátora, umiestneného v podlahe medzi nápravami. V podstate tak má Eclipse Cross oveľa bližšie k elektromobilu, než ku klasickému hybridu. A tak sa aj chová počas jazdy. Ak totiž aj zapojí do pohonného reťazca spaľovací motor, tak väčšinou len v tzv. sériovom hybridnom móde. V tom prípade motor len generuje elektrickú energiu a auto stále poháňa výlučne dvojica elektromotorov. 

Ako čistý elektromobil by mal Eclipse Cross dokonca fungovať pri plnom nabití do rýchlosti 135 km/h a na vzdialenosť až 45 km. V prospech takéhoto využívania pohonu hrá aj možnosť rýchlonabíjania, čo sa bežne u plug-in hybridov nevidí. Reálne sa tak akumulátor na rýchlonabíjačke dobije z približne 20 na 80 % za zhruba 25 minút, čo je fajn. Z dvadsiatich percent preto, lebo pohonná jednotka si vždy ponechá v zásobe aspoň minimálnu porciu elektrickej energie a reálne sa tak nestane, že by sa z auta stala len predokolka. A na 80 % zas preto, že je systém nastavený na ochranu akumulátora proti častému rýchlonabíjaniu až na 100 %. Raz mi to nedalo a po ukončení nabíjania na 80 % som ho opakovaným spustením dobil až doplna. V podstate to však zmysel nemá. Jednak že nabiť posledných 20 % doplna trvá približne ďalšiu polhodinu a vo výsledku nemá veľký vplyv na samotný elektrický dojazd. So zásobou 80 % elektrickej energie som sa s čisto elektrickým dojazdom pohyboval na úrovni približne 27 kilometrov, dobíjanie na 100 % zvýšilo dojazd len o nejakých 5 až 7 elektrických kilometrov.

Najrozumnejšie sa mi ale zdalo nechať auto v hybridnom režime, v ktorom si samo manažovalo toky energie a zapájanie jednotlivých komponentov pohonu do služby. A ide mu to veľmi plynulo a nepozorovane. Aj v hybridnom režime s nabitým akumulátorom auto jazdí v drvivej väčšine len na elektrický pohon. V meste sa dá navyše vďaka až piatim stupňom rekuperácie, ovládanými pádlami pod volantom, výrazne eliminovať používanie klasických bŕzd a zároveň tak pomerne výrazne rekuperovať elektrickú energiu. V tomto režime má auto skutočne nízku spotrebu a rozhodne sa vyplatí ho priebežne nabíjať. Na diaľnici sa dá v takom prípade zmestiť pod 7 litrov a na okresných cestách a v meste je spotreba benzínu naozaj smiešna. Keď však (pomerne rýchlo) padnú zásoby elektrickej energie na dlhšej ceste na diaľnici a auto pracuje ako bežný hybrid, spotreba už taká zázračné nie je. Výjazd do Tatier a späť vystavil účet v podobe priemernej spotreby 7,9 l benzínu a 31,3 kWh, pričom som ho dvakrát počas cesty nabíjal.

Čo sa dynamiky týka, tak na papieri nesľubuje príliš veľké zázraky ani samotné Mitsubishi. Kombinovaný výkon je síce 188 k, no prerod na plug-in hybrid a zabudovanie akumulátora a elektromotorov posunul hmotnosť o nemalých 400 kg hore na celkových 1900 kg. Stovka by tam mala podľa oficiálnych údajov padnúť za 10,9 s, no realita je našťastie príjemnejšia. Na nedostatok dynamiky pre tento typ auta sa sťažovať nemôžem. Elektrika mu dáva z miesta a v nižších rýchlostiach pohotové reakcie a príjemný, lineárny nástup. Vo vyšších rýchlostiach sa však už pohonná jednotka aj kvôli spomínanej hmotnosti až tak nepredvádza a jej výkony by som označil skôr za adekvátne veľkosti a zameraniu auta. A s vyššou rýchlosťou už vstupuje do hry aj tzv. paralelný hybridný režim, ktorý prostredníctvom jednostupňovej prevodovky posiela výkon aj spaľovacieho motora priamo na predné kolesá. Deje sa tak pri jazde rýchlosťou od 135 km/h, no za určitých okolností, napríklad pri vybitom akumulátore, aj pri nižších rýchlostiach.

Tam však možnosti plug-in hybridného pohonu Mitsubishi Eclipse Cross nekončia. Zásoby a používanie elektrickej energie sa dajú regulovať pomocou dvoch režimov. Prvým je Save, ktorý šetrí elektrickú energiu v nabitom akumulátore a druhým je režim Charge, v ktorom zas benzínový motor cielene dobíja akumulátor a vytvára v ňom zásoby na ďalšie použitie. No a to sa neobmedzuje v prípade Eclipse Crossu len na pohon. Auto totiž vie slúžiť aj ako záložný, nezávislý zdroj energie mimo civilizácie alebo na chate. Cez 1500 W palubnú zásuvku v batožinovom priestore vie jednak napájať bežné elektrické spotrebiče ako napríklad kávovar, počítač alebo projektor. Tiež ale vďaka systému V2H (Vehicle-to-Home) vie Eclipse Cross dodávať elektrickú energiu napríklad aj samotnej chate niekde na samote. Mitsubishi uvádza, že plne nabité a natankované auto vystačí s dodávkou elektrickej energie pre bežnú domácnosť až po dobu 10 dní. 

Ale späť k tomu, čo s ním budete robiť najčastejšie, jazdiť. Podvozok má v zásobe dostatok komfortu a vďaka úpravám na nastavení pružín a tlmičov vie aj celkom obstojne v zákrutách krotiť takmer 2 tony živej váhy. Pre tento prípad pribudol v ponuke režim Tarmac, ktorý je priamo určený na dynamickejšiu jazdu na spevnenom povrchu. Aj tak som mal však pocit, že autu viac svedčí pokojnejší štýl, pri ktorom sa lepšie cíti aj pohonné ústrojenstvo. Na čo som však bol zvedavý viac, boli schopnosti elektrickej štvorkolky a jej trakcia. Poriadne podmočená trávnatá cesta by mohla byť vhodným testovacím polygónom. Prvý pokus, zapnutá elektronika. Auto však po chvíli proti mojej vôli spomaľuje a priškrcuje výkon. Až som myslel, že sa naspäť na asfalt nedostanem a zostanem nedôstojne stáť so štvorkolkou na rovine. Mitsubishi sa však chváli nápisom S-AWC, to takto nenechám. Vypínam trakčnú i stabilizačnú kontrolu a dávam si tú istú cestu opačným smerom. Uf. Elektromotor rozkrúti najmä zadné kolesá riadnou dávkou krútiaceho momentu, auto sa vyslovene derie vpred a okolím lieta blato pomaly do výšky vtákov sediacich na elektrických drôtoch, s nepochopením sledujúcich moje seriózne testovacie procedúry. Pripomínajúce skôr bahenné procedúry v Piešťanoch… Trakcia Eclipse Crossu zostala rozhodne aj po prechode na primárne elektrický pohon, len mi občas prišlo, že elektromotor to s vypnutou trakciou púšťa na zadné kolesá trocha v štýle on/off. Keď Eclipse Crossu nebudete zámerne dávať polená pod nohy, vypnete trakčnú kontrolu a zachováte si momentum, dostane vás však všade, kam bude treba. A nielen že vás tam v pohodlí dostane, no zároveň si so sebou prinesiete aj mobilný zdroj elektrickej energie.    

Eclipse Cross je tak trochu netradičné auto. Ak však človek vie využiť a oceniť jeho prednosti, tak mu spraví radosť. Jednak vie jazdiť ako čistý elektromobil a pokiaľ ho majiteľ vie doma pravidelne nabíjať (napokon ako každý plug-in hybrid), odvďačí sa aj reálne nízkou spotrebou. V tomto smere má navyše Mitsubishi výrazne navrch oproti väčšine plug-in hybridnej konkurencie vďaka možnosti rýchlonabíjania, čo robí nabíjanie použiteľným aj na cestách. A na necestách za dobrodružstvom alebo na opustenú chatu mu spraví radosť aj slušný pohon všetkých štyroch kolies a tiež možnosť priniesť si kamkoľvek so sebou zásoby elektrickej energie. To všetko s cenou od 36 490 eur v najnižšej z troch výbav.

Mohlo by sa vám páčiť