Život Áčka je tak trochu schizofrenický. Štyri generácie totiž ukázali prerod z ohavného malého mestského MPV (to je tá larva) k jednému z najkrajších hatchbackov na trhu (áno, to je ten motýľ). Evolúcia v tomto prípade priniesla želané zmeny a posledné, najnovšie Áčko je zasa niekde úplne inde.
Najväčšie zmeny nastali pri prechode z druhej generácie (ešte stále MPV larva) k tretej (motýľ – hatchback). Vtedy sme s úžasom sledovali, ako Mercedes premenil svoj najmenší model a zamiešal karty malých mestských áut na globálnom trhu. Tri roky som sa relatívne často vozil na prechádzajúcom Áčku, ktoré nám parkovalo pred domom. Logicky som bol teda zvedavý, čo to nové prináša a či ma tak uchváti, ako to predchádzajúce.
Priznám sa, že na renderoch, pri statickom predstavení, som bol mierne sklamaný. „Quo Vadis Mercedes?“ – pýtali sme sa nahlas, nevediac, ako to bude naživo pôsobiť. Pravdou je, že nový dizajnový jazyk zo Stuttgartu je diskutabilný. Užšie svetlá pri CLS, ale aj v novom Áčku buď vyvolávali senzácie alebo sklamanie. A to vôbec nie je zlé, pretože kto sa do dizajnu vyzná, vie, že každá vec, ktorá vyvoláva takúto polaritu, je nadčasová. A to sme ešte nenakukli dnu!
Každopádne, mne sa nové Áčko naživo páči. Samozrejme, zmysel má iba v AMG pakete, ktorý mu dodáva potrebnú dravosť a ostrý look. V bežnom prevedení je tak trochu nudné, ako vlastne všetky dnešné autá v oholenej výbave. Rozoberať detaily okolo exteriéru nebudem, každý si urobí názor buď z fotografií alebo si môže zbehnúť do najbližšieho showroomu.
Zaujímavosti sa udiali vo vnútri. Interiér je totiž ohromujúci a okázalý, rovnako (či skôr podobne?), ako v Triede S. Je fascinujúce, aký interiér dokázali dizajnéri v Mercedese uvariť. Dvojica veľkých displejov, dotykový panel na ovládanie infotainmentu či podsvietené výduchy klimatizácie sú len čerešničkou na torte. Samozrejme, na test sme mali špičkovo vybavenú verziu, ktorá šokovalo pohľadom na cenník. Konečná cifra sa zastavila na 45 tisícoch eur, takže je jasné, že sa stretávame s prudko kvalitným vyhotovením (skutočne nikde nič nevŕzga ani nepraská, ani pri akejkoľvek snahe) a technológiami, ktoré sú známe skôr z vyšších tried. Aj tak je to však fascinujúce, pretože nemeckí konkurenti od BMW či Audi pri pohľade do interiéru blednú závisťou. Mercedes jednoducho opäť raz nastavil novú úroveň.
Veľmi sympatické a intuitívne je rozhranie celého systému, ktorý sa ovláda prevažne cez dotykový panel známy zo sesterských modelov. Nastavenia sú skutočne široké a chvíľu vám bude trvať, než si prejdete všetkými možnosťami prispôsobenia, ktoré vám Áčko ponúka. Od nastavenia mechanických častí, až po tie softvérové zmeny, ako napríklad náladové osvetlenie či rôzne témy a farby. Nové MBUX je ďalším dôkazom toho, že v Mercedese sa vždy snažia prísť s niečím extra. Súčasťou balíčka rôznych technologických vychytávok je tiež hlasová asistentka, ktorú prebudíte jednoduchým zvolaním „Hi Mercedes“. Funguje podobne ako Siri v iPhone, takže kto nemá problém s angličtinou, môže sa okrem spolujazdca pobaviť aj so svojim autom. Aby toho nebolo málo, k autu si môžete stiahnuť aplikáciu (dnes už sú aplikácie snáď ku všetkému), vďaka ktorej máte dokonalý prehľad o svojom vozidle. Z môjho pohľadu je to určite oveľa prirodzenejšie a lepšie riešenie, ako mať obrovský kľúč a informácie v ňom (viď BMW). Samozrejme, keď vyložíte onen kľúč od sedmičky na barový pult na miestnej diskotéke, Mercedes nemá šancu. (sarkazmus)
Zmeny sa udiali aj pod kapotou. Vzadu sa hrdo pýši plaketka A200, čo v prípade starších generácií označovalo poriadny štvorvalec s dostatočným výkonom. Aj v Stuttgarte však prešli na downsizing a tak pod názvom A200 hľadajte maličkú 1,3-ku z dielne Renaultu, avšak naladenú na dostatočných 120 kW. Nie je to žiaden trhač asfaltu, no pružné zrýchlenie je pre bežnú jazdu dostatočné a v spojení s osemstupňovým automatom jazdí auto relatívne dynamicky. Výhodou nízkej kubatúry úspornosť motora. Benzínová 1,3-ka si vypýtala približne 7 až 7,5 litra na sto kilometrov pri kombinácii mestskej a diaľničnej jazdy. Svoju prácu pri znižovaní spotreby tu odvádza aj dobrá aerodynamika karosérie, ktorou sa Áčko pýši už od predchádzajúcej generácie.
Čo ma vždy tešilo na Triede A je dobre vyladený podvozok, ktorý je pocitovo nalepený na zemi a auto vďaka nemu perfektné drží aj pri rezaní zákrut. Náklony sú minimálne a aj napriek horšiemu bočnému vedeniu sedadiel dokáže auto podržať pri prudkejšom prejazde tiahlou zákrutou.
Nová Trieda A prichádza vystriedať tú dosluhujúcu a prináša opäť raz kombináciu pohodlia, luxusu a technologickej výbavy, ktorá je Mercedesu tak blízka. Lenže, tá cenovka sa príchodom štvrtej generácie opäť raz šplhá ešte vyššie. A pravdu povediac, kúpiť Áčko v „socpakete“ je strašný hriech. Za cenu tohto „baby S-ka“ totiž môžete mať napríklad ďaleko zábavnejšiu a nemenej reprezentatívnejšiu M140i od BMW alebo S3-ku od Audiny.
