Sa nesmejte. V dnešnej dobe trojvalcových jednolitrov v crossoveroch a SUV-čkach pôsobí štvorvalec s objemom 2,5 litra ako niečo, za čo by mali orgány činné v trestnom konaní zatvárať, prípadne rovno popravovať – nech je proces jednoduchší. Načrtávam očakávania typu „toto bude trhať asfalt“ a „je to parádna alternatíva k dnes už neexistujúcim hot hatchom“ – nech mám čo neskôr rozlúsknuť.
Táto „babička“ (model je tu s nami od roku 2019) sa však o seba stará veľmi dobre – chodí do fitka a sem-tam si dopraje aj nejakú tú plastickú operáciu. Popísané o nej už bolo habadej, ja by som dal iba poznámku, že crossover oplastovanie v čiernej farbe vyzerá dobre iba v prípade, že má vozidlo čierny lak. Napríklad v červenom mi to jednoducho vadí. Inak je to fešný a zdvihnutý krásny model Mazdy 3, použiteľný aj ako menšie rodinné vozidlo (dĺžka je 4 395 mm).
Vo vnútri máme od Mazdy ako vždy vysoké očakávania – čo sa týka použitých materiálov a dizajnového spracovania. Výnimku aplikujeme iba na softvér a zobrazovaciu jednotku infotainmentu. Keďže toto je naša miliónta Mazda na test, presne sme vedeli, čo dostaneme – a aj sme to dostali. Zavládla v nás presne tá istá spokojnosť.
Odhlučneniu kabíny sa kládol vysoký dôraz – a bolo to aj trochu nutné. Ráta sa tu s vytočeným atmosférickým motorom, ktorý má síce skvelý zvuk, ale záujemcovia dnes očividne čakajú presný opak – zvuk už nikoho nezaujíma, dokonca niektorých zjavne obťažuje.
A teraz to najdôležitejšie: zaslúži si označenie muscle car? Tomu asi neverili ani tie najväčšie naivky, no dojmy z 2,5-litrového mild-hybridného ústrojenstva sú skvelé. V prvom rade je to taký rozpačitý Dr. Jekyll a Mr. Hyde. V jazdnom móde Normal si pripadáte, že na vás doľahla doba – je to také nevýrazné, pomalšie reagujúce. Iste, od 103 kW a 238 Nm som nemal športové ambície, no pohotovostná hmotnosť podľa katalógu by mala pri automatickej prevodovke začínať od 1 409 kg, čo nie je veľa.
Potom som to odhalil – po prepnutí do módu Sport auto ožilo. Driapalo sa do kopca s vervou, ktorú by som si prial v starších MX-5. Okej, čiže Normal je vlastne Eco a Sport je tak, ako to má byť. Ach.
Spotreba v mojom režime, ktorý je z podstaty veci drsnejší ako režim bežného sporovlivého Slováka, sa ustálila po týždni na 6,9 litra. Hodnotím to ako v poriadku – v kontexte toho, že sme jazdili veľa po diaľnici aj po okreskách s rôznorodým vertikálnym profilom. Spotrebe pomáha aj manažment motora s rôznymi vychytávkami typu vypínanie valcov a podobne. Samotná Mazda udáva kombinovanú spotrebu 6,6 l/100 km, teda pozoruhodne – ani moja testovacia nebola ďaleko od tejto hodnoty.
Niečo na tej Mary je (1998, Cameron Diaz). Teda – niečo na tej Mazde je. Čierny panter nesklamal. Správa sa ako typická mačka – keď má priestor, väčšinu času oddychuje, ale keď príde čas lovu, je to predátor, pred ktorým sa treba mať na pozore.
Mazda CX-30 je model, ktorý si treba v dnešnej dobe vážiť. Iste, temná strana ju jemne ošaháva a chcela by ju úplne stiahnuť do svojich nudných, uniformných radov, ale zatiaľ má ešte dosť síl, aby odolávala. Ale dokedy?
