TEST Mazda 6 20th Anniversary – Stiflerova máma
- Od Laco
Dúfam, že si pamätáte jednu z mála dobrých teenage komédii Prci, prci, prcičky (American Pie 1999), lebo ak nie, ostanem hlboko nepochopený. Mihla sa tam jedna zaujímavá postava, Stiflerova máma, vyzývavá a koketavá maminka v rokoch, ktorá bola žiadúcim objektom pre ostatné mužské postavičky. Teraz nech sa na mňa v Mazde neurazia, ale testovaná šestka mi ju tak nejak pripomenula.
Mazda, rovnako ako Jeanine Stifler (to je tá máma), už má dosť pomyselných letokruhov, aby bola považovaná za zrelú pani. Prvá šestka prišla na trh v roku 2002 ako modelový rok 2003. A presne túto udalosť oslavuje náš výročný model 20th. Aktuálna generácia je na trhu od roku 2012, čo je v automobilovom svete predlhá doba. Má už nejaké vrásky ale stále, keď sa dobre oblečie, je to skvelá “podívaná”. Naša si na malý výlet do krásnej Budapešti obliekla farbu Artisan Red, čo je povedzme bordová a je zdrojom hádok. Mojej manželke sa nepáči, mne áno.
Karosársky nie je nič krajšie, čo sa bežných rodinných áut týka, ako sedan, veľkostne aspoň strednej triedy. Tieto klasické proporcie sa málokedy dajú dizajnovo pokaziť. Mazda tento dobrý základ naozaj vyšperkovala, že ani v takom pokročilom veku nevieme o nej povedať, že už je tvarovo zastaralá, nebodaj nepekná. Rovnako aj interiér v koženom čalunení Tan Nappa (trochu tu zlyháva moje rozoznávanie farieb, je to niečo medzi oranžovou a svetlou hnedou) si stále zastane svoje miesto.
Pri koži by som sa aj zastavil, kompetentní zvolili na dotyk príjemnú variantu. V modelových situáciách, pri ktorých bolo treba otvárať dvere vo veľkomeste, sa okoloidúcim naskytol honosný pohľad. Je to taký makeup, ktorý správnym spôsobom prekryl zub času. Spomínaný zub času sa primárne prejavuje v prípade, že vodič je rozmaznaný kadejakými virtuálnymi kokpitmi, ktoré umožňujú vysoký stupeň vizuálneho nastavenia preferencií, čo všetko chce vidieť na prístrojovom štíte. Mazda sa s vami nebabre, máte tu kruhovú klasiku, otáčkomer i rýchlomer, pár informácií z palubného počítača a dovidenia. A potom zrazu príde nutnosť cúvať a zaseknete sa na malom grafickom rozlíšení cúvacej kamery.
Budapešť je veľkomesto s častými semaformi, zápchami a inými dopravnými neduhmi, takže automatická prevodovka, s rozumným počtom prevodových stupňov, rozumej šiestimi, prišla vhod. Keďže bola spriahnutá s najlepšou motorizáciou pre 6-ku, s 2.5 litrovým atmosféricky plneným štvorvalcom s maximálnym výkonom 143 kW (194 koní), cítil som, že to bude príjemný výlet. Najskôr sme sa, samozrejme, pelešili po diaľnici, sem-tam si systém inteligentne vypol dva valce, sem-tam rekuperoval (e-loop) energiu.
V meste som ocenil dobrý rozhľad z kabíny a umne zvolené pruženie, ktoré nie je ani úplne húpavé, ale akurátne na to, aby aj na heterogénnom povrchu s malými nerovnosťami nemuseli nespravodlivý účet zaplatiť chrbtice cestovateľov. Dokonca sa mi zdá, že aj obvyklý japonský neduh z nedostatočného utlmenia hluku od kolies bol – dosť slušne eliminovaný.
Vzhľadom na absenciu preplňovania treba trochu prekalibrovať svoje dynamické očakávania. Zrýchlenie 0-100 za 8,1s je také akurátne, ale tu sa všetko doluje otáčkami. Charakter automobilu, našťastie, nedovoľuje motoru byť extrémne hlučný. V praktických podmienkach sa s vozidlom pracovalo dobre, keď bolo treba nejaký plevel predbehnúť, tak sa predbehol. Toto “japonské BMW” sa šoféruje poplatne na dané prirovnanie, takže keď sa predo mnou naskytla výzva vo forme pokrútenej cesty, tak som ju rád prijal. Rodina asi pomenej.
Inak taký turistický tip, v Budapešti sa parkuje počas víkendu prevažne zadarmo. Priečne parkovacie miesta sú dostatočne široké aj pre sedan strednej triedy, tie pozdĺžne už menej (sedan má úctihodnú dĺžku 4870 mm). Je dobré nájsť vhodné miesto hocikde, kde to vyzerá bezpečne a ostatné nechať na hustú sieť metra. Metro je fajn.
Naša máma bola skvelá. Možno ma niekedy rozladila, ale celkový dojem z nej mám taký, že keby sa dalo, tak vyťahujem peňaženku a idem si ju kúpiť (no dobre, ísť si kupovať mámu znie asi cez čiaru, ale viete, ako to myslím). Sedanov na trhu je už pomenej a bez preplňovania s menšími ekonomickými motormi tobôž (kombinovaná testovacia spotreba po odjazdení 700 kilometrov sa ustálila na 7,5 l na 100 km). Nabúchaná verzia 20th Anniversary stojí 43 210,-, v dnešnej dobe sa to ani nezdá veľa za takýto kus auta.
