TEST Kawasaki ZX-6R – Divoký Ninja Mustang
- Od Michal B.
Hlboko v údoliach japonských ostrovov žijú divoké a rýchle kone. Vyhrávajú väčšinu súťaží, hovorí sa. Sú spoľahliví tátoši, hovoria iní. No a porekadlo starého senseia hovorí: “Japonec na konec”. Niektoré zlé jazyky hovoria, že tieto kone nemajú dušu. Alebo charakter. No kone majú mať hlavne kone. A kone sú zrodené pre jazdenie. Hlboko v údoliach japonských ostrovov, kde žijú divoké a rýchle kone, sa narodil aj divoký Ninja Mustang – Kawasaki ZX-6R. Skutočný superšport, šestovková Ninja.
Kategóriu 600-kových superšportov netvorí dnes veľa motoriek. Kedysi ich bolo oveľa viac, avšak superšport nad 100 koní majú aktuálne asi len dve motorky. Yamaha R6 a testovaná Kawasaki Ninja ZX-6R. Prvá menovaná má necelých 119 koní, náš testovaný Divoký Ninja má 130 mustangov ukrytých v štvorvalci s legendárnym Kawa objemom 636 kubických centimetrov. Ostatné moto značky buď zaspali dobu, alebo nepovažujú túto kategóriu za zaujímavú. No pri predaji 6-kovej Ninje, ktorá ide ako teplé rožky (ani sa nedivím), by som povedal, že skôr zaspali dobu. Vačšinou nerozoberám cenu motoriek, alebo tak píšem až na konci článku, avšak keď už spomínam predaje, treba spomenúť, že cenovka nastavená v Kawasaki je hlboko pod konkurenciou, ktorá má navyše aj oveľa menší výkon motoru (Quo vadis, Yamaha?).
Opticky vyzerá ZX-6R fajn. Nemá eleganciu talianok, ani beštiálnu krásu Ninje litrovice, ale má také zvláštne robotické hranaté črty. Komu sa páčia Ninje H2-ky, ten bude z tejto mašinky nadšený. Motorka má všetko, čo by mal superšport mať. Poriadny motor s parádnym výfukom, vidlice Showa, výborné brzdy, quickshifter (vypínateľný), trakčnú kontrolu (trojstupňovú plus možnosť vypnutia) a LED svetlá. Čo ma naozaj hnevalo, bola prístrojová doska. Vysvetlím prečo, pomôžem si citátom výrobcu:
“Sofistikovaný dizajn prístroja, ktorý je vybavený veľkým analógovým otáčkomerom obklopeným výstražnými kontrolkami na jednej strane a indikátorom zaradenia prevodových stupňov a multifunkčným displejom LCD na druhej strane v sebe zahŕňa aj novo pridané funkcie ako palivomer a dojazd.”
To všetko je pravda, na prístrojovke nájdete všetko potrebné, avšak miesto nej by som si v roku 2019 vedel predstaviť úplne iné veci. Teraz by som si dovolil to popísať svojimi slovami:
Spravili sme mega ppči superšport za parádnu cenu, dali tam LEDky (ktoré model predtým nemal) a mohli sme dať aj nový displej (podobný ako má Ninja 1000-ka), ale potrebujeme si nechať nejaký tromf v rukách aj pre budúcu generáciu, keďže je už takmer nemožné čokoľvek ďalšie vylepšiť.
Čo dodať. Ide sa jazdiť!
130 koní je 130 koní. Divoký Ninja Mustang sa prejavil už v meste, keď mu pri treťom prevodovom stupni svedčia nie moc legálne rýchlosti. Radšej si to teda namierim rovno na obchvat (aby som využil aj štvorku) počúvam hukot výfuku a šiniem si to rovno do garáže. V tomto teple sa mi totiž fakt jazdiť nechce, spotený som jak prasa a radšej prevetrám Ninju podvečer.
Slnko mieri dolu a ja si obliekam mundúr, nech o mne nepíšu aktivisti módno-motorkárskej polície na fejsbučikoch a zobúdzam Divokého Ninja Mustanga, ideme sa trochu povoziť na moju komínovku – okresku v Rakúsku.
Za hranice jazdím rád, pretože sú tam lepšie cesty, je tam menej áut a celkovo tam proste menej drbe šoférom plechoviek na gebulu.
Tesne pred hranicami je taká dlhá tiahla rovinka a ja prvýkrát skúšam motorku vytočiť do červených čísel (16000 – 18000 RPMN!). Kawasaki ZX-6R vreští ako staré dobré formule (v dobách keď Damon Hill súťažil so Schumim) a 130 koníkov pod kapotou je cítiť. Za hranicou ešte trpezlivo čakám za kolónou áut (večerné tankovanie vo Wolfsthale), ale za dedinou sa už pekne rozbieham… V jemných tiahlych zákrutách skúšam, ako sa bude Ninja správať, skúšam sa načapiť na nádrž a hľadám si polohu. Ešte treba pretrprieť Hainburg a potom už len okresky a okresky.
Motor je skvelý ťahúň, vo vysokých otáčkach sa cíti veľmi dobre a vyslovene si pýta vytáčať. Pri jazdách v meste som mal pocit, že akokoľvek jemne sa snažím s plynom pracovať, pri 3 – 4 tisíc otáčkach motorka neposedne poskakuje. Keď som však motorke doprial 6 a viac, jazda bola plynulá a predvídateľná. Trochu ma trápil posed, nevedel som si nájsť polohu, najlepšie som sa cítil úplne načapený na nádrži, ruky uvoľnené vedľa tela. Nič moc na turistiku, toto je čisto športový posed. Ale veď aj ide o okruhový superšport, takže sa tomu moc nedivím a užívam si rýchlu jazdu na tomto japonskom divokom ninja mustangovi.
Čím nižšie sedím, tým lepšie a ochotnejšie motorka ide do zákrut a líha si takmer sama, len s jemnou pomocou presunu tažiska telom. Napriek tomu sa neviem ubrániť porovnaniu jazdy na jej väčšej sestre ZX-10R, ktorá sa mi zdala ľahšia a šikovnejšia. Keby som to mal popísať čo najpresnejšie, na Kawasaki Ninja 636 (ZX-6R) som sa namakal oveľa viac ako na tisícke.
Pri tom, ako Kawa 636 Ninja jazdí, aké má vlastnosti a čo jazdcovi ponúka za tú sumu v cenníku sa ani nedivím, že motorky miznú zo skladov ako teplé rožky. Ak by som chcel spraviť reklamu, pri tejto motorke nebolo treba ani písať siahodlhý článok. Stačilo by napísať technické parametre, cenníkovú sumu a adresu predajne. Motorka asi nebude cieľom pre okruhových jazdcov, tí majú svoje okruhové nehomologizované upravenky. Ale pre rýchlosť-chtivých ľudí, ktorí chcú navštíviť aj okruh, avšak nepovažujú to za svoj každodenný chlebík, pre tých je presne táto mašina. Či na jazdu okolo komína, či na športový poldňový výlet niekam do horských priesmykov, či na otvorené jazdy na ringu, tam všade sa bude Kawasaki ZX-6R cítiť ako doma.
