TEST Kawasaki Vulcan S – Malá, vrtká… skrytá sopka

Táto malá šelmička sa netvári. Ani na cruiser, ani na chopper, ani na naháča. Vulcan S chce jazdiť a dáva túto možnosť každému bez výnimky. “Čo prosím? Ešte raz – dáva možnosť jazdiť každému? To je vúl. Však to každá motorka. Kto chce, sadne a jazdí.” No tak mi to dovoľte dovysvetliť.

Jogurťák nesadne na chopper. Cvokmi vybíjaná koža nesadne na jogurt. Obrovský chlap nebude sedieť na malinkom naháčovi a chalanisko obdarený krátkymi nohami, holt, nebude kupovať obrie cestovné enduro, aj keby ako veľmi chcel. A tam niekde v strede čaká Kawasaki Vulcan a tíško tlie. Škerí sa, drieme, a ako sa hovorí, čaká kým dostane možnosť.

Prichádza športostrelec, má rád rýchlu jazdu a uprdené choppre nie sú pre neho nič čo by ho lákalo. Sadne na Vulcan, posed nízky, koní síce nie toľko čo jogurt, ale keď pošteklí sopku, dvojvalec sa zobudí a ťahá celkom obstojne. Zrýchlenie a predbiehanie na bežných okreskách zvláda s prstom v nose.

Jogurťák ponúka pohodlné riadítka a vpredu uložené stupačky neďaleko stojacemu choppristovi/cruiserákovi. Ten štartuje motor s objemom 649 ccm. Áno, neod…be mu dekel z rachotu pod riťou, ako jeho veľkoobjemovka, ale aspoň to nemá upišťaný hlások, ako tie krpaté štvorvalcové Japončíčky. Chvíľku sa vozí a zisťuje, že cruiser od Kawasaki ho poslúcha, pri vyšších otáčkach celkom pekne rapoce, je dosť pohodlný aj na dlhšie cesty. A žere úplné minimum.

Vysmiata kožená vesta prichádza a v rade záujemcov o jazdu už čaká aj dlhonohý slnkom ošľahaný turista/cestovateľ. Vrátil sa z mesačnej cesty po Balkáne či Turecku a teraz si potrebuje čo-to povybavovať po meste. Jeho Versys čistia od mesačného bahna, a tak odchádza na Vulcane, za chvíľku je vraj späť. Z chvíľky sú tri hodiny, vraj pri ceste späť sa tak bavil jazdou, že si odskočil na Neusiedl k majáku, pozrieť západ slnka.

Kawasaki Vulcan S chladne s pukajúcim motorom a vyššie uvedená trojica skúsených harcovníkov, ktorá našla spoločnú tému, nadšene debatuje. Opodiaľ je tichá, nesmelá dvojica, párik. Ona, šťúple dievčisko, ktoré si nedávno spravilo Áčko a hľadá si prvú motorku. On, jej frajer, dobre stavaný, ale nízky chalan, ktorý žiaľ nedočiahne z hocijakej motorky na zem. Nechcú superšport, nechcú ani nízku, ale veľkú a ťažkú mašinu. Chcú niečo, čo bude poslúchať, čo im nebude po pol roku príliš pomalé, čo sa bude dobre ovládať, čo dobre vyzerá a čo im prinesie zábavu a zážitky.

Po jednom si sadajú na Vulcana, robia pár testovacích kolečiek po parkovisku, na všetko dočiahnu, všetko vedia ovládať s prehľadom na prvý šup a v katalógu na webe importéra sa pred jazdou dočítali, že cena je – ako sa povie – “entry level” priaznivá. Vypínajú motor, už sa vidia ako spolu brázdia cesty a spoločný motorkársky život. Oči im iskria a unisono hovoria: “Dve Kawasaki Vulcan S, nebaliť, so sebou. Jednu čiernu pre neho, jednu oranžovú pre ňu.

Mohlo by sa vám páčiť