TEST Hyundai Kona Electric – Zrod iKony
- Od Miloš & Laco
Celý svoj doterajší profesionálny život som zasvätil počítačom a moderným technológiám. Mám rád novodobé elektronické pomôcky, ale pod podmienkou, že sú funkčné. Aj keď sa na chvíľku nadchnem pre nejakú novinku, obratom sa mi v hlave spustí pragmatická kalkulačka. Podobne to mám aj s elektromobilitou. Je fajn, že sa experimentuje aj v tejto oblasti, raz sa nám ropa minie a jedno pekné ráno (vlastne nebude vôbec pekné) svoje spaľovacie motory nenaštartujeme, aj keď stále je tam nejaké to “ALE”.
Z času na čas nám už aj mainstreamové automobilky (nie len problematická Tesla) servírujú na trh alternatívu. Zopár ich výtvorov prešlo aj našimi rukami. Nezávisle od ceny, výbavy, krásy, nakoniec sa to celé krúti len okolo jedného kritéria. Dojazd, dojazd, dojazd, dojazd, dojazd a ešte raz dojazd. Až potom v neskoršom slede začínajú byť relevantné ostatné vlastnosti.
Automobilka Hyundai sa nás v poslednom čase snaží šokovať stále viac a viac. Za redakciu jej musím poďakovať za fajnové rýchliky z radu N, s rovnakou vervou sa vrhla dokonca aj do elektra. A teraz je tu Kona, ktorá podľa reálnejšej metodiky výpočtu dojazdu WLTP sľubuje 449 km (546 km prepočítané na NEDC).
Prvou dobrou správou je, že elektrická Kona vyzerá veľmi podobne ako tá bežná. Plná predná maska s otvorom pre dobíjanie prezrádza, že tu niečo nesedí, ale inak je všetko po starom. Teda takmer, 17-palcové špeciálne aerodynamické disky kolies sú neprehliadnuteľné a prísne účelové. V zásade by som zhodnotil, že je dobré, že elektromobil vyzerá “normálne”. Ľudia sú prevažne konzervatívni, takýto tvar milého crossover-u je ľahšie stráviteľnejší.
Vo vnútri som spočiatku prežíval určitý stres, neskôr ho zvyk odohnal. V minulom teste benzínovej motorizácie pôsobilo čierne prevedenie palubnej dosky a všeobecne interiéru (doplnené o doplnky vo farbe karosérie) dostatočne elegantne, a práve tá čierna úspešne maskovala pohľadovú tvrdosť materiálov. Kona EV má žiaľ sivý volant ako nebohá Kia Sephia svojho času, a aj niektoré plasty pôsobili podobne. Nie je to škaredé, ale teraz sa jednoducho bavíme o vozidle za 44 290,- (vo výbave Electric+ so silnejšími batériami), takže v tomto prípade odhadzujem všetky zdvorilostné zábrany.
Príjemným zistením bolo, že bežné ovládacie prvky z konvenčných vozidiel sa nachádzajú tam, kde by som ich očakával. Najviac sa mi pozdávalo tlačidlové riešenie smeru pohonu. Stlačím D, idem dopredu, stlačím R, idem dozadu. Nenachádza sa tu žiadna zbytočná páka, ktorá narúša dizajnový minimalizmus.
Od kompaktnej Kony (dĺžka 4 180 mm) nikto nečaká priestorové orgie. Na druhej strane, naša štvorčlenná rodina sa prepravovala bez výhrad, dokonca sme núdzovo išli 70 kilometrovú trasu piati na palube. Tento pokus sme prežili bez úhony. Objem batožinového priestoru je vzhľadom na špecifikum pohonu v poriadku, jeho 332 litrov nás pri bežnom živote nijak neobmedzovalo.
Tak a ten dojazd. Všetky neduhy sú už dávno zabudnuté/prepáčené, teraz ide do tuhého. Kona ponúka dve verzie, prvá má menšiu kapacitu batérií, výkon i cenu (39,2 kWh, 100 kW, 35 490,-). Tá silnejšia je však zaujímavejšia a začína pri cene 39 490,-, práve tou sme disponovali. Jej kapacita 64 kWh už čo to naznačuje. Pri prvom nasadnutí pri plnom stave batérií ukazovalo dojazd 515 km, v tom momente som nedôverčivo spozornel. Podľa príslušnej metodiky by to malo byť 449 km. Po predošlých skúsenostiach s inými elektromobilmi som si povedal, že ak toto dá 350 kilometrov, verejne prehlásim, že tento model je už použiteľný na normálne fungovanie.
Z pohľadu jazdy je to jedna veľká, dobre napísaná báseň. Krútiaci moment 395 Nm (maximálny výkon vozidla je 150 kW) je k dispozícií prakticky ihneď na každé stlačenie pedálu. Hlavu si treba trochu prekalibrovať, čo pri turbodízlovom automate znamená v pripájacom pruhu potupné čakanie, tak elektromobil sa okamžite zaradí všade tam, kam treba. Dokonca bez toho, aby sa niekto cítil ohrozený alebo obmedzený. Pružné zrýchlenie je prudko návykové. Pokiaľ by len toto malo byť symbolom budúcnosti, fosílne palivá si môžu dať pohov. Takýto dynamický instantný prejav oni nikdy mať nebudú.
Takže dojazd. V prvom rade sa meria ťažko. V lete bude iný, v zime bude iný, zapnete klímu, zase bude iný. Je to veľmi relatívna veličina. Ja osobne môžem referovať iba jarné obdobie; to je asi najlepšie obdobie pre takýto druh pohonu. Trochu treba kúriť, ale nie veľmi. Trochu treba používať klímu, ale tak akurát. Zdá sa, že v tomto prípade je vyše 400 kilometrový dojazd nádhernou realitou, v ktorú som ani nedúfal. Toto je ten očakávaný prielom v oblasti, na ktorý som čakal. V tomto bode je elektromobil už použiteľný na každý deň.
Väčšia kapacita batérií však prináša svoje peripetie pri nabíjaní. Logika hovorí, že taká sa bude nabíjať dlhšie. Logika neklame. Doma v bežnej sieťovej zásuvke to ani neskúšajte. Ja som to neskúšal, niektoré skúsenosti hovoria niekedy aj o 24 hodinách. Na rýchlonabíjačke s jednosmerným prúdom s výkonom 50 kW trvá nabitie na 80 percent kapacity necelú hodinu. Kona podporuje aj výkon 72 kW, ale také stanice by ste u nás hľadali márne (zatiaľ).
Ako som už naznačil, pre elektromobily je kľúčovým faktorom, ktorý rozhoduje o úspechu a neúspechu, dojazd. Predpokladám, že historici budú na Konu spomínať (v dobrom), že poskytla konečne parameter, ktorý je všestranne použiteľný. Od dôb, keď som sa pri prvom eGolfe bál pri jeho reálnom dojazde (120-140 km) vyjsť mimo mesto, urobila technológia míľový krok dopredu. A nositeľom tohto pokroku je aj model Hyundai Kona Electric. Od teraz to začína byť v tejto oblasti zaujímavé…
