To auto si ani za toho Boha nekúpiš! – ozve sa hneď potom, ako s hromovým rachotom zastavím na benzínovej pumpe. Otočím prekvapene hlavou smerom k mojej nadurdenej polovičke a s prekvapeným výrazom na tvári sa opýtam: “A prečo miláčik?” Okamžite dostanem dlhý a škaredý pohľad zakončený slovami: “Jazdíš na ňom ako debil! Kedy už konečne dospeješ?”
Smutný, že sa mi práve rozplynul môj plán na kúpu toho správneho rodinného vozidla, vystúpim z auta a natankujem. Vysmiaty pumpár ma však pri platení vráti do hry. S úsmevom a so zdvihnutým palcom hore mi hovorí: “Super zvuk.”
Keby som mal k niečomu prirovnať uvedenie modelu i30N, tak to asi najbližšie trafím štvrtou epizódou Hviezdnych vojen. Rovnako ako Luke Skywalker, aj Hyundai prišiel a z ničoho nič zasadil neočakávaný úder impériu hothatchových snobov, ktorí dovtedy vládli trhu. Do sveta, kde sa hodnotilo zábavné auto podľa normovaného výkonu a času na nejakom svinsky dlhom nemeckom okruhu, priniesol pre šoférov novú nádej v podobe instantného potešenia z jazdy, ktoré bolo dostupné hneď od prvého kilometra.
Ľuďom sa to páčilo a na prekvapenie všetkých (väčšinou neprajníkov) sa kórejcom podarilo spraviť dieru do sveta hneď so svojim prvým modelom. Napäto sa čakalo, čo bude nasledovať ďalej. Logicky padla voľba na model, technicky najbližší päťdverovému hatchbacku, ktorým je momentálne vlastne tiež päťdverový hatchback, a zaroveň asi najsexy vyzerajúci zastupca nižšej strednej triedy na trhu. V základe sa volá Fastback a po tvrdom tréningu u Obi Wan Biermana si za svoje meno hrdo pridal veľké písmeno “N”.
Najväčšiu zmenu oproti päťdverovému hatchbacku si všimne aj laik. Je ňou sexy prdelka s elegantným čiernym krídielkom pripomínajúcim tenkú očnú linku na modelkinej tvári – alebo pre petrolheadov – lepšie prirovnanie k ducktailu na dnes už legendárnej BMW M3 CSL (E46). Tá dodáva autu priam neskutočný šmrnc kombinujúci nekompromisnosť tvarov s jemnosťou detailov. Už beztak nádherné krivky základného Fastbacku priviedol takmer k dokonalosti, podľa klasického receptu na mieru šitý, športový kabát, ktorý opticky auto ešte viac uhladil a pricapil k zemi. Celkový imidž perfektne dotvoril príplatkový lak Shadow Grey, alebo ako ho volá kolega Michal, “betónová šedá”. Auto s ním pôsobí oveľa dospelejším dojmom a hodí sa mu oveľa viac, ako dnes už dobre známa šmolková modrá (performance), na ktorú sme si tak rýchlo zvykli pri krátkej verzii.
Po nastúpení vás privíta viacmenej ten istý prehľadný a nadčasový interiér známy z krátkej verzie. Dizajnovo sa odlišuje iba v detailoch, ako sú napríklad šedé tlačidlá pre voľbu jazdných režimov na volante a tenké červené linky okolo výduchov klimatizácie. Toť vsjo.
Z praktického hľadiska pribudli litre batožinového priestoru a kvôli prudšie zvažujúcej sa streche ubudli centimetre na priestore nastupovania na zadné sedadlá. Nie je to nič kritické a pasažieri (zväčša deti) okupujúci zadné sedadlá si to zaisto ani nevšimnú.
Rovnako ako “kola dělají auto”, tak interiér športovo orientovaného auta robia sedačky. Keby som mal brať do úvahy kompromis bočného vedenia a každodenný užívateľský komfort, tak tieto koženo-alcantarové skvosty vynesiem až do samého neba. A to práve nemôžem.
Dovoľte, aby som vysvetlil. Pár týždňov pred Fastbackom N som prežil celkom zábavný týždeň v spoločnosti obyčajnej verzie i30-ky s N-line balíkom. Jeden z naj atribútov tohto auta boli manuálne nastaviteľné sedačky, dovoľujúce mi nastaviť si priam dokonalú polohu za volantom. Na rozdiel od toho disponuje Fastback N sedačkami elektrickými a počas celého týždňa som sa nemohol zbaviť pocitu, že sedím príliš vysoko (povedzme, že ako v autobuse) a moja ľavá ruka neustále skúšala tlačidlo či tie sedačky nepovolia o nejaký ten centimetrík.
Aj s odstupom času si moja hlava nedokáže vysvetliť, načo potrebuje hot-hatch elektricky nastaviteľné sedadlá, a v prípade že by Hyundai ponúkal túto možnosť, tak by som ich vymenil (aj za príplatok) za tie manuálne (nižšie).
Performance autá sú predovšetkým (aspoň u mňa je to tak) o samotnej jazde a o pocitoch, ktorými vás pri nej zalejú. Ani v tomto ohľade Fastback nesklamal. Keď ho zoberiete na hocijakú horskú cestu obsahujúcu dostatočné množstvo zákrut, Fastback N vás stopercentne nadchne. Vysoká úroveň gripu prednej nápravy, lepšie rozloženie váhy spolu s rýchlym a presným riadením poskytujú sebaistotu a vy, ako šofér, sa môžete do toho ešte viac oprieť. Dokonca aj na limite je podvozok pekne čitateľný a prípadné krízové situácie, pri ktorých auto odhalí svoju pretáčavú stránku, sa dajú vyriešiť presným dávkovaním plynu.
Dostatočne dimenzovaný brzdový systém má aj napriek použitiu lacných plávajúcich strmeňov rýchly a progresívny nástup. Aj napriek tvrdeniam výrobcu, že toho veľa znesú, pri naozaj väčšej záťaži, sa začne postupne zakrádať fading.
Motor o veľkosti plastovej fľaše akciového Keltu z Tesca ponúka dobrú odozvu a od 2 000 otáčok sa dychtivo derie až k červenému poľu. So svojim stádom 275 koní to nie je zrovna výkonový benchmark triedy, ale aj tak vie dať prednej náprave patrične zabrať. Aj napriek prítomnosti elektronicky ovládaného diferenciálu je tu mierny náznak problému preniesť krútiaci moment na vozovku. Tento jav vystúpil ešte viac do popredia na mokrých a chladných cestách v okolí Banskej Štiavnice. Na obranu auta musím ale spomenúť, že malo obuté zimné pneumatiky. A tie dajú svojou mäkkosťou viac vyniknúť vrodeným vlastnostiam podvozku.
Radenie jednotlivých rýchlostí je príjemne uhladené a problém mi robilo akurát rozloženie pedálov, ktoré nedovolilo mojej širokej 48-ke pohodlne dávkovať medziplyny. Našťastie to ale zachraňuje automatický rev matching, ktorý si pri skoro každom podradení neodpustí ranu z výfuku. Ten si počas jazdy vo svojom najagresívnejšom režime naďalej strieľa a prská ako Hitler po porážke svojich vojsk pri Stalingrade. Akurát to robí s o niečo menšou vervou ako jeho predchodcovia bez filtru pevných častíc.
Takže ak chcete niečo viac dospelejšie, ako ten ukričaný šmolkovo modrý päťdverový hatchback, porozmýšľajte nad betónovo-šedým Fastbackom vo verzii N Performance. Vyzerá dospelejšie, má o niečo väčší kufor, jazda v ňom je vyzretejšia a napriek tomu stále ponúka dostatok instantnej zábavy. Keď som už nedospel ja, tak aspoň auto.
