TEST Hyundai Bayon 1,0 T-GDI Play – Produkt dnešnej doby
- Od Lukáš
Kritériá výberu nových automobilov sa menia. Zatiaľ čo kedysi bol vrcholom v rebríčku automobilových hodnôt luxusný sedan, dnes väčšina siaha po opulentných SUV. A zatiaľ čo pred rokmi do mesta každý volil kompaktný hatchback, dnes ich stále viac vytláčajú crossovery. Ten od Hyundaiu sa volá Bayon a za diskutabilným vzhľadom ukrýva vcelku solídne schopnosti.
Vybavme ten vzhľad hneď na začiatku. Pravdupovediac, ja osobne s ním z troch štvrtín uhlov problém nemám. Nehovorím, že je vyslovene pekný, rozhodne však nie je tuctový a fádny. Akurát pri pohľade priamo zozadu na mňa auto pôsobí zvláštnym dojmom. Takým, ako keď chrtovi dorazí do mozgu z nervových zakončení pocit chladu a on intuitívne schúli zadnú časť tela do svojej klasickej polohy so stiahnutým chvostom a prikrčeným zadkom. Presne tak na mňa pôsobil Bayon pri pohľade zozadu. Trocha úzky a utiahnutý. Zo všetkých ostatných strán však na mňa auto pôsobilo podstatne sebavedomejšie. Žiadne komplexy pri parkovaní medzi ostatných účastníkov v podzemných garážach obchodných domov.
Pod kapotou je to známa technika, ktorú zdieľa s modelom i20. Bayon je na rovnakej platforme síce rovnako široký, no o 14 cm dlhší a 5 cm vyšší. Napriek tomu, že ide o vyššie stavaný crossover, svetlá výška podvozka oproti klasickej i20 narástla len o 15 mm. Aj to sa však ráta pri parkovaní napríklad kolmo na obrubník. Rázvorom náprav (2580 mm) sú obidva modely identické, o čosi vyššie stavaná karoséria Bayonu však ponúka vyšší posed s lepším rozhľadom, väčšou podporou nôh zadných cestujúcich a aj o čosi objemnejší batožinový priestor (411 litrov vs. 352 litrov). To všetko sa však zaobišlo bez väčších hmotnostných prírastkov, oproti hatchbacku nabral Bayon len 30 kg a podľa výbavy sa hýbe v rozmedzí 1100 až 1200 kg.
Interiér Bayonu je v podstate do veľkej miery totožný s i20, to znamená praktický, kvalitne postavený, no so všade prítomným tvrdým plastom. Pokiaľ však nemáte úchylku ohmatávať plasty v interiéroch aut, nemyslím že by ste s tým mali problém. A ten nebude ani s prakticky vyskladanou výbavou PLAY, ktorá dostala všetko, čo človek potrebuje ku každodennému spolunažívaniu s autom. Parkovacie senzory s kamerou, Apple CarPlay/Android Auto, asistent udržiavania v jazdnom pruhu (ktorý ide našťastie vypnúť podržaním tlačidla na volante bez nutnosti preklikávania sa), vyhrievané predné sedadlá a volant, bezdrôtové nabíjanie telefónu, jednoducho všetko potrebné.
Asi najvhodnejšou voľbou pre Bayon sa javí testovaný trojvalec 1,0 T-GDI, ktorý tvorí v ponuke zlatý stred. Základný motor má síce 4 valce a o dva decilitre vyšší objem, no len atmosférické plnenie. Pri pohľade do cenníka ho rovno vyraďme z výberu. Jeho 84 k a 118 Nm totiž stojí len o 700 eur menej ako prepĺňaných 100 k a 172 Nm z trojvalca. Tých 700 eur by ste si však vyčítali pri každom predbiehaní. A okrem výrazne lepšej dynamiky dostávate za tých pár stoviek aj manuálnu prevodovku so 6 stupňami. A tiež možnosť si v kombinácii s týmto motorom priplatiť 1750 eur aj za automat. Či má zmysel siahnuť po najsilnejšom 1,0 T-Gdi 48V Mild Hybrid? Okrem toho, že je vyhradený len pre najvyššiu výbavu Style, v ktorej si zaň navyše priplatíte 1500 eur, aspoň na papieri neponúka prakticky žiadnu dynamiku navyše. Aj v tomto kontexte sa preto klasický 3-valec 1,0 T-GDI javí pre Bayon ako ideálna voľba. Človek s ním sám v aute necíti výkonový deficit nielen v meste, ale ani mimo neho a vlastne ani na diaľnici, keď vezme do úvahy na čom jazdí. Akurát že má oproti niektorým konkurenčným 3-valcom (a aj silnejšej verzii) najmä pod plynom o čosi rapkavejší zvuk a svoj nepárny počet valcov tak trocha kričí do sveta. Okrem toho je ale Bayon solídne jazdiaci mestský crossover s postačujúcou dynamikou a pri troche snahy aj dobrou spotrebou. Ja som s ním síce jazdil najčastejšie za studena na krátkych trasách po meste alebo svižnejším tempom po diaľnici, priemer mi však nikdy nezačínal číslovkou vyššou ako 6.
Keď Hyundai pred časom Bayon predstavil, nevidel som v jeho príchode príliš veľký zmysel. Kto chce hatchback si predsa kúpi i20 a kto crossover, ten siahne po Kone. Keďže sa však Kona s ďalšou generáciou posúva o čosi vyššie, tak pre mňa Bayon dáva zrazu zmysel ako dostupná náhrada za klasický mestský hatchback, ktorá dopraje svojmu majiteľovi ľahšie nastupovanie a lepší výhľad. A pritom si zachováva väčšinu predností a kvalít modelu i20, z ktorého vychádza. Je to síce auto, ktoré moc emócií nevyvolá, ale na druhej strane robí takmer všetko tak ako sa od neho očakáva. S rovnakým motorom a výbavou si zaň oproti i20 priplatíte 1800 eur, testované auto stálo 18 540 eur s daňou.
