TEST Hot Hatchbackov – Rýchly, múdry a ten krásny
- Od Miloš & Laco
Chceli by ste Porsche? Alebo radšej červené Ferrari? Nebodaj vaše srdce piští po futuristicky tvarovanom Lamborghini? Pišťať môže, ale to je tak všetko. Nech to znie akokoľvek cynicky, ak ekonomické štatistiky neklamú, tak s najväčšou pravdepodobnosťou patríte medzi tých, ktorí si super alebo hyperšportové auto nikdy nekúpia. Nikdy. Nemáte žiadnu šancu na happyend, teda nie v tejto oblasti.
Život a ekonomický systém je miestami možno trochu krutý a nastavený pre pár vyvolených jedincov, ale aj tak stálo za to v roku 1989 štrngať kľúčmi na námestí. Aspoň pre nadšenca motorizmu. Okrem iných sa otvoril aj trh s motorovými vozidlami. Zrazu sme mali niečo, čo tu doteraz nebolo, teda výber. Sen o nejakom silnejšom motore bol zrazu reálnejší, nebola to len chiméra z plagátu. Možno sa teraz pýtate, prečo vlastne dostávate okrem jemnej filozofie života aj lekciu z histórie, ale v zúfalých momentoch je dôležitá nádej. Tá, našťastie, bola vtedy a existuje aj teraz.
Pokiaľ milujete výkonné a funkčné vozidlá, je tu finančne dostupná trieda, o ktorej, prirodzene, viete, teda trieda hot hatch-ov. Posledná generácia týchto vozidiel dosahuje kedysi nepredstaviteľnú výkonnostnú a dynamickú úroveň. Nielenže prekonávajú v niektorých športových parametroch športiaky včerajška, nesmelého vodiča superšportu dokonca potupne vyškolia na horskom priesmyku aj dnes. A to povedzme za trápnych 30 000 našich peňazí s DPH. Nejaká tá akontácia, nejaký ten leasing/úverík a už môžete mastiť plynový pedál a byť šťastní.
Pokiaľ vaše financie dovolia, môžete si vyberať aj medzi pekelnými štvorkolkami (Ford Focus RS, Audi RS3), dokonca aj zadokolkou (BMW M140i), ale stále najdostupnejším variantom sú tie s predným náhonom. Svojho času sme otestovali nováčika Hyundai i30N Performance, ktorý, ak ste čítali náš test, tak viete, bol jedno veľké pozitívne prekvapenie. Mediálna masáž okolo rekordného času Hondy Civic Type R v Zelenom pekle (7:43.80) neklamala, tento voz je aktuálne najrýchlejším sériovo vyrábaným vozidlom s predným náhonom. Kým ho niekto nezosadí. Nádeje v tomto smere sa obracajú na predtým dlhoročného nositeľa tohto marketingového titulu, na nový model Renaultu Mégane RS.
Predchádzajúci model sa už pýši zaslúženou nálepkou „LEGENDA“, takže v momente ako sme túto zberbu, u nás interne nazývanú ako svätá trojica, skompletizovali, začalo nám vŕtať v hlave, ako si tieto charakterovo rozdielne stroje poradia v priamom súboji. Pokiaľ sme ich testovali samostatne, pôsobili v reálnych podmienkach veľmi fundovane, ale čo je najdôležitejšie, veľmi dynamicky. No ako sa hovorí, kráľ môže byť len jeden.
Technicky sme vedeli iba o jednom jedinom mieste, ktoré by sa dokonale hodilo na realizáciu testu takéhoto rozsahu. Veľkolepí herci si zaslúžia veľkolepú scénu, v tomto konkrétnom prípade scenériu. Nie, nezvolili sme náš jediný okruh pri Dunajskej Strede. Predsa len, táto rýchla trojka si vyžaduje niečo komplexnejšie ako necelých šesť kilometrov dlhý okruh. Napríklad 48 kilometrov vracákov a tiahlych zákrut vo vysokohorskom prostredí, kde nie je núdza o krkolomné stúpania i klesania. Na mape zacielili naše prsty spoločne na bod s názvom Grossglockner. Ale aj to sa málilo nášmu redakčnému fotografovi Milošovi, ktorý nás donútil naplánovať cestu tak, aby sme po Viedni zišli dole z pohodlnej diaľnice do okreskového šialenstva, ktoré končilo až pri mýtnici pod spomínaným priesmykom. Týmto počinom sme si predĺžili testovací okruh o niekoľko sto kilometrov, čo našej, pre motoristické ľudstvo dôležitej misii, iba prospelo.
Daný plán sme tak začali napĺňať opustením Bratislavy a diaľničným presunom, po ktorom prišlo už na spomínané okresky. Popravde, táto fáza, ktorá síce mala svoje nepopierateľné výhliadkové čaro, nedodala žiadne nové poznatky o testovaných vozidlách. Laco (teda ja), cválajúc na ostrom Japoncovi (320 koní, 400 Nm, 5.8, 272 km/h), si iba potvrdil, že COMFORT mód je naozaj COMFORT, s tým, že na rozdiel od iných vozidiel, reakcie na plyn sú stále použiteľné na bezpečné predbiehanie. A ešte si potvrdil, že jeho kolegovia neznášajú infotainment Honda Connect 2 a dávali to patrične bezbrannému vodičovi najavo. Toho to zastihlo nepripraveného a privádzalo ho to na pokraj šialenstva. Ešteže mali v penzióne rum, ale o tom až neskôr, ak vôbec.
Mišo, ktorý jazdil na francúzskej radodajke (280 koní, 390 Nm, 5.8 s, 250 km/h), sa v pravidelných intervaloch sťažoval na spotrebu, ktorá bola trochu vyššia ako pri ostatných strojoch. Kórejský čierny kôň (275 koní, 353 Nm, 6.1 s, 250 km/h), teda v skutočnosti šedý, hostil Miloša, ktorý ako obvykle toho veľa nenahovoril, ale keď dačo povedal, tak to bol vlastne dotaz: “Chlapi, nájdite mi niečo negatívne na tento Hyundai.” A vysielačky zrazu stíchli na dlhé minúty…
Vlastne počkajte. Na jeden poznatok z okresiek (z tunelov), sa nesmie zabudnúť. Najlepšie výfukové predstavenie robil šedý kôň, potom radodajka. Honda si tento prejav nechávala pre seba, v tejto disciplíne musela sklopiť uši. A to bola druhá vec, ktorú vodičovi Japonca dával ostatok vyžrať. Tak tak, ten chlapec (teda stále ja), bol vystavený nesmiernemu teroru a utrpeniu. Na túto krutosť, našťastie, existovala terapia, stlačenie plynového pedálu na podlahu v R+ móde. Tak to začal robiť čoraz častejšie.
Príchod na nami obľúbený nocľah Wallackhaus počas procesu stmievania znamenal, že ďalej čas plynul požívaním jedla, pitím rumu, vulgárnou hádkou ohľadom systému Honda Connect 2, z ktorej vyplynula najskôr hrdo odmietnutá stávka, ktorá bola po pár ďalších rumoch už následne prijatá. Jadrom stávky bolo, že Miloš vyhlásil, že neexistuje človek, ktorý by bol schopný nastaviť basy a výšky na zvuku pri svojom prvom nasadnutí do štyroch minút. Tak chtiac-nechtiac musel vodič nášho kamerového vozu Audi R8 (to nie je preklep, to bol naozaj náš voz, z ktorého sa točilo video) posadiť postupne do Renaultu, Hyundaiu a Hondy a pustiť sa do nočného nastavovania za asistencie stopiek. Zo situácie sa snažil vyťažiť Mišo, ktorý spustil LIVE prenos na Instagram.
Laco a jeho Honda sa síce vyhli epickej blamáži, ale takej stredne veľkej ani nie. Na začiatku to síce vyzeralo veľmi sľubne, Mégane vzdoroval 70 sekúnd, ale Hyundai prekvapivo iba 27. Japonec sa podvolil, až keď stopky ukázali 155 sekúnd. Našťastie sa ponižujúce 4 minúty nekonali. Uff. Po spätnej analýze je ale nutné dodať, že slovenská lokalizácia vznikala pravdepodobne pod vplyvom ľahších narkotík, lebo basy a výšky sa ukrývali zákerne spod položkou NASTAVENIE, potom bolo treba stlačiť ZVUK a nečakane ešte raz rovnomennú položku ZVUK. Tam tester logicky predpokladal, že je to rovnaká funkčnosť. Po preklopení do anglického jazyka to už bolo trochu jasnejšie SETTINGS – AUDIO – SOUND. Bez komentára. Teda no comment.
Podľa plánu bolo testovacie dobrodružstvo rozdelené do troch dní, s tým, že stredný deň bol vyhradený na echt tvrdú prácu. Na programe bolo natáčanie videa, fotografovanie a testovacie jazdy s rôznymi vozidlami, nech sa večer pri krbe majú redaktori na čom pohádať. Ozaj, videli ste už sedieť kameramana v mikro-úložnom batožinovom priestore superšportu Audi R8? Je situovaný pod prednou kapotou a jeho lokácia znamená, že pokiaľ tam nasúkate kameramana, bude schopný točiť zaujímavé jazdné zábery vozov pred ním. Pokiaľ ho nezabije padajúca kapota. Ale uistili sme ho, že kedysi dávno v praveku sme absolvovali kurz prvej pomoci. Napodiv mu to stačilo, je to fakt dobrý a nenáročný kameraman, kontakt dávame na vyžiadanie (koniec platenej reklamy).
Testovacia dráha, v anglickom jazyku nazývaná Grossglockner High Alpine Road, má niekoľko tvárí. Pokiaľ pristupujete k mýtnici (áno, je to platený úsek) zo severu, čaká vás dlhý stupák, plný technických vracáčikov. Niekoho tie špagety bavia, niekoho nie, my sme si to museli vyskúšať viackrát, čisto pre vedecké účely. Približný stred cesty, okolie vyhliadky Edelweissspitze, je vyhradený pre turistov, nezriedka vyskakujúcich z autobusov. V tejto časti sa musíte usmievať, nikdy neviete, kedy vás kto odfotil, lebo tu sa fotí húfne naozaj všetko.
Redakčne sme si obľúbili úsek až po tejto atrakcii, ktorý dopraje záujemcom najvyšší prejazdový bod priesmyku, tunel Hochtor (2504 m n. m.). Táto časť je prehľadnejšia, širšia, zákruty sú rozmanitejšie ako len vracák tu, vracák tam. Šľahačkou na torte je trasa od kruhového objazdu, kde si môžete vybrať únik do malebnej dedinky Heiligenblut, alebo hádam to najlepšie čo tento priesmyk ponúka – zábavu popri vodopáde a prejazd cez polootvorený tunel. Pokiaľ je šťastena na vašej strane, tieňohra, ktorú generujú stĺpiky, z ktorých je tvorená práve tá otvorená časť, v spojení s dynamickým tempom športiaku vytvorí vizuálne divadlo, ktoré bude dôvodom sa sem stále vracať (za túto krkolomnú vetu ma editor popraví).
Večerný brainstorming (eufemizmus pre vulgárnu hádku ohľadom áut) mal byť najdôležitejším míľnikom tejto našej misie. Celý deň sme nasávali jazdné poznatky, takže po západe slnka mal každý pripravené rôzne väčšie i menšie kalibre argumentačného arzenálu. Na naše veľké prekvapenie panovala medzi nami neobvyklá názorová zhoda. Taktiež sme sa rozhodli, že vám vypálime rybník, čo vlastne znamená, že výsledný verdikt, ktorý hot hatch je „najsamlepší“, si pozriete až neskôr vo videoklipe. Veď uznajte, keď už sme ho tak krvopotne natáčali, nech je vašou i našou odmenou.
Na druhej strane, nejaké tie malé verejné tajomstvá vám radi prezradíme. Čo sa týka rýchlosti a mechanického gripu, tak Honda Civic Type R je jednoznačne pred konkurentmi. To je holý fakt. Zadná náprava drží, ale drží aj predná so samosvorom, a keď už nedrží, tak to už idete ako najväčšie jazdecké prasa v celej galaxii. Niekomu vadí pubertálny exteriér, je však funkčný a to je univerzálna odpoveď na všetky podobné dizajnové výčitky. Oproti tomu Hyundai i30N si práve vrtkým zadkom do zákruty pomáha a je to veľká, preveľká zábava, pokiaľ na to máte „gule“. Znie to možno divne, ale tento nováčik tu je dnes za múdreho, ktorý pozná svoje slabé stránky, vie ich však umne zamaskovať a svetu ukáže iba prednosti. Silu, zábavu, výfukové teátro a zrazu jazdca nič iné nezaujíma a na nič sa nepýta. Dokonca aj kulisa riadiacej páky sa blíži k mechanickej precíznosti Hondy, ktorá v tejto oblasti vytvorila už zase umelecké dielo. A teraz je pomaly ten správny čas na už tradičnú klišé pointu, Hyundai dostanete v podstate za tzv. ľudovú cenu, teda v porovnaní s Hondou v strednej výbave (30 190,- vs. 35 190,-).
S Renaultom Mégane RS EDC (začína pri 29 490,-, ale tu si treba ešte čo to zakliknúť) je to podstatne komplikovanejšie. Smerodajným pre nás bol znak RS, čo vždy znamená rýchly model. Teda hot hatch. Automobilka robí niekoľko variantov, ktoré pendlujú medzi rýchlym vozidlom na každý deň a športovým náčiním. My sme prevetrali práve tú verziu na každý deň v konfigurácií s prevodovkou EDC a bez samosvorného diferenciálu. A bolo to cítiť. Zo športovo-dynamického hľadiska mierne zaostávala. Nie markantne, ale podľa vstupných parametrov by pre ňu nemal byť Hyundai rovnocenným súperom. No bol, ba aj trochu viac. Natáčanie zadnej nápravy 4Control malo teoreticky vystupovať ako zázračná pomôcka, ktorá nebude mať v zákrutách páru. Lenže predný náhon potrebuje niečo iné. V tomto prípade je kľúčovou pomôckou dobre nastavený diferenciál s obmedzenou svornosťou. Vozidlo ašpirujúce na trón v tejto triede ho bezpodmienečne musí mať. Každou zákrutou Mégane strácal, pod plynom išiel zákonite mimo stopy, výraznejšie ako jeho sokovia. A že tých zákrut tam bolo.
Netreba však prepadať panike, hot hatch nie je iba o čistom čase na pretekoch do vrchu, ktoré ani nikto reálne so sériovou verziou nebude absolvovať. Tak, ako som na začiatku vyzdvihol v inej súvislosti, je dôležité mať nádej v každej situácií, tak je aj tu a nie malá. Výbava CUP by mala toto nedotáčavé prekliatie pri troche šťastia potlačiť. Aj nás samotných veľmi láka myšlienka na nový test s Méganom, ktorý bude mať LSD a 4Control, skratky, ktoré toho sľubujú veľa. Preto sme sa na veci pozerali kontextuálnejšie než obvykle. Lenže je tu aj jeden, v „Instagramovej“ dobe dôležitý faktor. Renault Mégane RS, obzvlášť v nekresťansky drahej príplatkovej oranžovej perleti (Orange Tonic), bol, je a bude chvíľku tým najkrajším. Pritom je úplne jedno, či sa pozeráte na ladnú širokú zadnú časť alebo prednú papuľku.
Naše mozgové závity pracovali v tú noc naplno. Na každom aute sme našli nejaké chyby krásy, ale spotreba, ktorú mal najmenší motor paradoxne najväčšiu (Mégane RS 1.8), ako tu už padlo, medzi ne nepatrila. Liter sem, liter tam (Honda zase, volajme to paradox číslo dva, mala najmenšiu), tie rozdiely neboli také, že by vás mali odradiť. Je to o zábave a tam peniaze neťahajme, aspoň teraz ešte nie. Tak sme vyberali, preberali, triedili, škrtali, písali, čítali, recitovali a trochu pili. Došli sme k výsledku, za ktorý sa tak trochu aj hanbíme, ale viac sa už trpezliví čitatelia dozvedia vo videu.
