Keď bolo oznámené, že v rámci redakcie mi ako nasledujúce auto na test prischla ďalšia SUV kreácia od Hondy, bol som ako odporca väčšej časti ázijskej automobilovej produkcie sprvoti sklamaný. V našej internej tabuľke s rozpisom testovacích áut na mňa svietil názov HR-V a keďže tento model už perfektne opísal v jeho recenzii kolega Laco, v mojej hlave sa omieľala jediná otázka – „Prečo práve ja?“. Nejako mi pritom ale ušlo dodatočné označenie Sport, ktoré vo mne po menšom rešerši prebudilo aký taký záujem a nádej. Ako to? Na webe výrobcu na mňa útočili slovné spojenia ako jazda plná emócií, mohutný výkon alebo inšpirácia športovým kupé. A tieto všetky veci mám predsa veľmi veľmi rád.
V preberací deň kráčam s kľúčom v ruke k zaparkovanému autu, ktoré aj napriek skrytým kľučkám zadných dverí ani zďaleka nevyzerá ako inšpirované športovým kupé. Skôr ako toto malé SUV odomknem, zopár krát si ho pomaly obkrúžim, aby som zistil, s čím to mám vlastne dočinenia. Vzadu na mňa gánia dve koncovky výfukov, čierne matné osemnástky sa snažia neúspešne vyplniť bohato dimenzovaný priestor blatníkov a pomyselnú čerešničku na torte ešte pridáva decentný bodykit. Musím uznať, že vyzerá celkom k svetu a v spojení so šedou metalízou dodávajú tieto prvky autu potrebnú optickú šťavu, ktorá ostatným verziám tak trochu chýba.
Otvorím dvere a okrem nevkusne červeného interiéru mi hneď udrie do očí radiaca páka. Tá je svojim tvarom nositeľom zlej správy, ktorá zvestuje, že testovaný kus je vybavený CVT prevodovkou. Moje sklamanie je o to väčšie, že ešte stále mám v pamäti nádherne presné dráhy radenia manuálnej prevodovky v Civicu Sport. S tým najrýchlejšie SUV od Hondy zdieľa aj rovnaký motor. Tým je prepĺňaný štvorvalec s objemom 1,5 litra, ktorý sa radí medzi tie najlepšie turbomotory na trhu. Jeho deklarovaných 180 koní vie síce Hondu príjemne rozhýbať, ale to, že motor disponuje mohutným výkonom (tvrdenie výrobcu) by som prehlásil asi iba po priamom presadnutí z čerstvo zreštaurovanej Škody 120.
Časť tohto problému má na svedomí v dnešnej dobe už konštručne zastaralá prevodovka CVT, ktorá svojim letargickým naladením odsúva akože športovejšiu verziu Hondy HR-V skôr do komfortnej kategórie. Stavím svoj mesačný redaktorský plat, že s manuálom by to bolo úplne iné auto.
Zlý dojem, ktorý zanechala prevodovka, čiastočne skorigoval jazdný prejav malej Hondy. Ten je možné označiť v základe ako neutrálny a užívateľsky veľmi prívetivý. Aj napriek o niečo tvrdšiemu (rozumej športovému) naladeniu dokáže dobre kopírovať povrch vozovky a bez zbytočného skackania sa vie pekne oprieť o zákrutu. Skrz nečakane (v tejto kategórii) presné riadenie posielate povely prednej náprave, ktorá má veľmi pozitívny vzťah k zmenám smeru. Tá ako keby ani nebola osadená na aute z kategórie SUV a silou mocou sa snažila plniť sľub o jazde plnej emócii.
Celkovo mi to vychádza tak, že z tých troch Hondou sľubovaných vlastností, ktoré majú v rámci modelového radu povýšiť verziu Sport na vrchol potravinového reťazca, sa dá považovať za relevantný hlavne super naladený podvozok. Ten samotný však nevie ospravedlniť veľmi odvážne nastavenú cenovku, za ktorú môžete pri dobrej ponuke vstúpiť do sveta prémiových produktov. A s tými sa bohužiaľ Honda HR-V Sport nedá porovnávať.
