TEST Honda Forza & Honda PCX – Skútristov mokrý sen
- Od Miloš & Laco
Vysvetlíme situáciu a dáme disclaimer rovno na začiatku. S Hondou Forza a PCX sme si vymysleli redakčný dvojtest, ktorý sme pôvodne mali urobiť formou roadtripu. Lenže, čo čert nechcel, počasie akurát v “skútristický týždeň” bolo odporné ako naschvál, takže sme to museli poňať individuálne, i keď predsa sme sa v jeden deň stretli a skútre vzájomne porovnali…
Laco:
Písal sa rok 2018, keď som sa rozhodol okoreniť svoju testovaciu kariéru o jednostopový rozmer. Do karát mi zahrala aj dlhšie presadená legislatíva, že na moje vodičákové B-čko si môžem vysadnúť aj na 125cc skúter s automatickou prevodovkou. Prvé nesmelé kroky som začal ilegálnou cestou do Rakúska (https://revrats.sk/skuter-trip-alebo-ako-zacat-so-skutrom/), o rok na to som pokračoval ilegálnou cestou do Maďarska (https://revrats.sk/test-honda-forza-irany-a-balaton-smer-balaton/), po ktorej som pochopil, že EU legislatívny rámec používania týchto strojov nie je zladený a naše slovenské individuálne podmienky nekorelujú so susednými štátmi.
Takže, ako skúsený kriminálnik som si aj tento rok zobral Forzu, ktorú považujem za takú vrcholnú záležitosť v tejto oblasti, ako svojou veľkosťou, tak i komfortom i výbavou. Je to taký mokrý sen skútristu do 125cc. Kolega Michal zasa zobral PCX-ku, že teda spravíme si spoločný skúter trip. Lenže, naše testovacie spolužitie so skútrami sa razom zmenilo na mokrú nočnú moru. Iba jeden jediný týždeň v roku pršalo každý deň. Logicky, ten náš testovací.
No nič, život je krutý, nebudem sa sťažovať, zobral som to ako výzvu, okúsiť fungovanie v danom počasí a zostať pritom čo najďalej od nemocnice. Čuduj sa svete, s dobre vybavenou Forzou to ani taká výzva nebola. Obsahuje niekoľko užitočných prvkov, ktoré celú situáciu zjednodušili. V prvom rade je to výsuvný predný štít. Na skúter som nasadol v klasickej riflovine a pustil sa do dažďa. Keď som zastavil o 30 kilometrov ďalej, na nohaviciach som mal iba pár kvapiek, rovnako ani plexi na prilbe nebolo v stave, že by mi bránilo vo výhľade.
Isto, štít neštít, sedadlo je mokré po státi okamžite, ale tak na to je dobré mať prichystanú suchú handričku, alebo niekoľko handričiek. A netreba sa báť, je ich kam dať. Okrem mega priestoru na dve prilby pod sedadlom je si možné prikúpiť aj odnímateľný 45 litrový kufor, otvárajúci sa frajersky elektronicky, približujúci sa frajerine bezkľúčového štartovania, taktiež prítomného.
Potom je tu dvojkanálové ABS vpredu i vzadu. Myslím, teda som, teda viem, že mi to párkrát zachránilo zadok a aj techniku od poškodenia. V zásade sa človek stále nakalibruje, že na vode sa ide s rozumom, ale okolitý egosvet si ide aj tak svoje. Hocikedy mi skočilo do jazdenej dráhy nejaké vozidlo, alebo proste som bol vystavený nejakému externému zásahu, na ktorý som musel niekedy až núdzovo reagovať. ABS je fajn.
Jazda na vode v priamom smere je blbovzdorná, pneumatiky so slušnými rozmermi 120/70 R15 vpredu a 140/70-R14 vzadu (značku som zabudol pozrieť, mea culpa) odvádzali tekutinu v dostatočnom predstihu. A keď som pri kolesách, musím sa zastaviť pri podvozku, respektíve tlmení, ktoré bolo jednoducho ideálne. Keďže som sa pohyboval po mestskom tankodróme, tak presne viem, aké rany dostane automobil od konkrétnej jamy a ako sa to prejaví na skútri, toto porovnanie vychádzalo lepšie pre jednu stopu. Rovnako cez spomaľovače som si paradoxne na skútri dovolil preletieť väčšou rýchlosťou. Šokantné.
Táto skúsenosť ma zase niekde posunula. Doteraz som mal filozoficky skúter zaradený tak, že všetko fajn, v meste je to bomba, ale musí byť pekné počasie. Nemusí. Môže byť ja monzún, ono to funguje prekvapivo dostatočne. Tu na juhu je aj v zime sneh zamaskovaný za dážď, takže keď sa nad tým zamyslím, hm… Teraz je ešte doprava aj v Bratislave relatívne riedka, oproti stavu pred Koronou, ale keď sa to zase vráti do starých koľají, bude to extrém. A extrémne situácie si vyžadujú extrémne riešenia!
Michal:
Ja, ako skútrista s opätovne narastenou panenskou blanou (jazdil som na skútri naposledy pred 13 rokmi), som volil radšej opatrnejšiu, pomalšiu a menšiu PCX-ku. Pôvodne som s ňou plánoval lietať len po meste, keďže z motorkárskej výbavy disponujem len otvorenou helmou z čias pretekania autami na okruhoch, no osud to zariadil inak. V ten týždeň som nemal žiadne iné testovacie auto, takže po prebratí a trápnom štvorminútovom skúmaní ako skúter naštartovať (PCX-ka musí byť zhodená zo stojana), som osedlal moje mestské približovadlo a hor sa rovno na 75 kilometrovú okresku domov do Šale.
Nesmelo som pridával a osvojoval si riadenie skútra, najmä pri kľučkovaní cez upchaté bratislavské výpadovky. Pri Senci som už bol macher, čo to (aspoň v mysli) klopí v kruháčoch a vychádza nebezpečným tempom 25 km/h. Kolóna kamiónov obiehajúca ma na starej uskákanej seneckej ceste mi však dala najavo, kto tu je pánom a kto má uhnúť a radšej spomaliť, aby vôbec v zdraví dorazil domov. Z maximálky, ktorá činí okolo 100 – 110 km/h (podľa hmotnosti a protivetru), som radšej pribrzdil na 80 km/h a zistil, že bezpečnejšie je jazdiť okolo tejto rýchlosti. Nad 90 km/h bolo vo veternom poobedí s miestnymi prehánkami a otvorenou helmou rozprava s Bohom o živote a smrti. Niežeby to PCX-ka nedala, ale ja, oblečený v civilnom postroji, som cítil veľký rešpekt.
Deň po dni som sa však s PCX-kou zžíval oveľa viac, dokonca až natoľko, že som s ňou otočil 3x Bratislavu a naspäť, sebavedomo, mimo dedín, po okreskách, v plnej rýchlosti. V meste je skúter nenahraditeľný, perfektne sa s ním labzuje v premávke, dobre tlmí nerovnosti aj mačacie hlavy v centre hlavného mesta a parkovanie, to je priam bohovské. Len zosadnúť, žuchnúť prilbu, okuliare a bundu pod sedadlo a čau, vybavené. O to viac som sa do PCX-ky zaľúbil, keď som objavil priehradku na 0,5 L fľašku so zapaľovaním, vďaka ktorému si po ceste máte kam odložiť mobil a ešte ho aj nabíjať. Fasa!
O spotrebe sa nemusíme baviť, pri hrotení a častom tlačení maximálke sa vyšplhala na 2,5 l / 100 km, inak sa dá dopohody dlhodobo jazdiť aj za 2,2 – 2,3 A to sú také hodnoty, že elektrický pohon stráca zmysel.
Kolega Laco perfektne zhrnul aj fungovanie v daždi, ktorého som sa setsakramentsky bál, no ako situácia ukázala, ani v lejaku PCX-ka nie je smrťák a dá sa s ňou v pohode jazdiť ako po meste, tak aj mimo mesta. Treba si však dávať pozor na lesklé povrchy, brzdiť opatrnejšie a zákruty vyberať s rozumom. Hoci ja som štít na svojom skútri nemal, zavretá prilba alebo slnečné okuliare postačia na to, aby bola tvár chránená od bijúceho dažďa, motorka v rýchlosti ostáva viac-menej suchá.
PCX-ku som si obľúbil, dokonca sa mi viac páčila ako väčšia, vybavenejšia Forza. Určite ju budem voliť aj nabudúce, snáď nám počasie dovolí ísť konečne spolu na trip. Dokonca aj dnes, pri písaní tohto testu, mi PCX-ka chýba. Nie pre to, že by som bol nejaký fanúšik jednostopových vozidiel, ale pre jej šikovnosť, obratnosť a rozmery, vďaka ktorým boli inak nepríjemné vybavovačky a presuny po meste zábavou.