Vylepšovanie, ladenie seba ako osobnosti i vyrobených produktov je japonskou národnou obsesiou. Pre nezainteresovaného diváka to však vyzerá tak, že Honda si len tak prokrastinuje. Karosériu si medzigeneračne zmení, ale dvojlitrový preplňovaný motor tu predsa už bol v roku 2015 v deviatej generácii (z pohľadu Type R modelu to bola štvrtá) a priniesol 310 zúrivých koní. Ďalšia generácia priniesla 320 koní. Aktuálna 330 koní (presnejšie 329). Čo to je? To si robí Honda z nás srandu? Iné automobilky navyšujú kone po desiatkach…
Treba si však uvedomiť, že “kone” (krútiaci moment) sú pri prednom náhone trochu ošemetné. Hodnota okolo pekného čísla 300 je v skutočnosti adekvátna, preniesť aj túto porciu na vozovku si vyžaduje umne vyladenú prednú nápravu. Keď už to s koníkmi nemohli preháňať, sústredili sa na to povestné zlepšovanie iných komponentov. Napríklad toľko pretraktovaný vzhľad, ktorý je na fotkách usadlejší, ale naživo ani tak nie, priniesol pri zlepšenej aerodynamike prítlak 100 kilogramov pri 200 km/h.
Civic je oproti svojmu civilnému parťákovi širší a nižší, takže jeho nahnevaný rozčapený vzhľad s červeným znakom uprostred nedáva priestor na pochybnosti, že tento čert bude naozaj rýchly. Chladiaca mriežka poskytuje zase o niečo lepšie prúdenie vzduchu k chladiacim komponentom, čím sa vyriešila kritika smerujúca k predchádzajúcej verzii. Zdôrazňujem, že teploty oleja a chladiacej kvapaliny si je možné strážiť v reálnom čase, na budíkoch, ku ktorým sa ešte dostaneme, lebo tento prvok musím rozdýchavať.
Nemám nič proti historickým odkazom, Championship White (biela) lak má svoje miesto v srdciach fanúšikov značky, ale Racing Blue Pearl (modrá) je úplne iný level. To auto žiari, rozdáva radosť a krúti krky okoloidúcim, ktorí takto prejavujú rešpekt k vizuálnemu zjavu. Tajpár je poslednú dobu aj o krídlach. Ako isto, bol tu pokus v minulej generácii aj o model bez neho, ale bolo to také nemastné neslané. To aktuálne je… teda bolo na prvých fotkách hodnotené akoby bolo vystrihnuté z filmovej série Fast & Furious. Naživo je to však úplná nevyhnutnosť (v karbónovom prevedení), ktorá podčiarkuje hodnoty modelu.
Otázka dňa ale nie je, že aké krídlo má Civic, ale ako jazdí? Minule nás fascinoval (https://revrats.sk/test-honda-civic-type-r-a-osmy-den-boh-stvoril-ctr/) koľajnicový mechanický grip, ten je tu stále, iba je ešte posunutý na vyššiu úroveň vďaka malým zlepšeniam, akým je prepracovaný podvozok a geometria a iným drobnostiach, v ktorých sa nechcem encyklopedicky utopiť. Na prvý pohľad udrie do očí šírka pneumatík 265/30 ZR19 (aj toto je posun oproti minulým, zbytočne veľkým 20-tkám), ktorá tiež má svoj podiel na istote, akou je možné vrhnúť sa do zákruty. A to sa veru môžete do nich oprieť, až zabudnete, že máte koncepčne nedotáčavú predokolku, lebo prakticky nemáte. Máte len grip, grip a grip. Samosvor sa pri výjazde pod plynom kusne a teleportne vozidlo k ďalšej zákrute.
Dvojlitrový motor je predsa len malý motor (viem viem, znie to ako žart, ale…), takže aj to prepracované turbo má určitú turbodieru, netreba sa báť držať otáčky poriadne pod krkom, lebo toto je Honda a Hondy treba od nepamäti vytáčať (maximálny výkon 242 kW (329 koní) dosahuje pri 6 500 ot./min. a krútiaci moment 420 Nm sa drží v rozsahu 2 500 – 4 000 ot./min.). To, že má Civic zrýchlenie 0-100 za 5,4 sekúnd a maximálku 275 km/h len naznačuje jeho reálne dynamické možnosti. V bežných podmienkach sú jeho schopnosti plne nevyužiteľné, ale našťastie tu máme okruhy a záujemca o tento model by ochudobnil sám seba, keby ich z času na čas nenavštevoval.
Na predku máme ako ďalšie vylepšenie tentoraz už dvojdielne kotúče (350 mm), ale pre vodiča je dôležitý cit na pedále. Ak niekto potrebuje preposilovaný prvý dojem, tak musí ísť do Európy. Japonci si to radi dávkujú a tento prístup mne vyhovuje maximálne. Trochu ma stresuje neprimerané nadúžívanie smeroviek pri brzdení, popravde, ak sa dá, rád by som túto vlastnosť deaktivoval.
K tomuto modelu patrí červená farba. Červená provokuje a tu je to správne. Človek má až dojem, že do červených koberčekov v interiéri sa musí vyzuť. Červené sedačky sú jedny z najlepších, v akých som posledné roky sedel (vidieť ich už z diaľky), pohodlné aj na dlhé cesty, ale s bočným vedením, ktoré šoféra objíme a pustí zo zovretia až po výživnej jazde. Nerád kazím športovú nôtu, ale na svoje si prídu aj pasažieri na zadných sedačkách, lebo toho priestoru tam je naozaj dosť (rázvor náprav je 2 734 mm).
Budíky. Ja jednoducho túto formu digitalizácie nedávam, zasekol som sa v dobe Civica deviatej generácie, keď boli ešte na palubovke klasický analógový otáčkomer i rýchlomer. Nechcem to ani veľmi rozmazávať, nechávam si priestor na plnotučnú internetovú diskusiu. Na druhej strane, signalizácia, ktorá oznamuje, že je čas na preradenie rýchlostného stupňa, ako vizuálna tak i akustická, v takomto voze chýbať nesmie a je tu veľmi užitočná.
Tento model je špeciálny a vzácny (a drahý, 66 490 EUR). Nedisponuje automatickou prevodovkou, pohonom štyroch kolies, neodtrhne vás od reality dokonale pohodlnou rýchlosťou. Stále tu treba poctivo pracovať a odmenou je šoférsky zážitok, na ktorý sa už úplne zabudlo a to ma nesmierne mrzí. Dnes je rýchly kadekto, ale málokto sa pritom zabaví. Honda Civic Type R ešte toto poskytuje. Nevieme dokedy, šušká sa o hybridnej hrozbe, ale na stole je aktuálny model a ten si treba vychutnať. Posledný postreh, ktorý bol vlastne prvým, je, že keď som si sadol za volant a prešiel úplne prvé kilometre, dokonca to bolo v meste, napriek tomu mi dala Honda pocítiť, že toto je výnimočný model. Nie kvôli teatrálnemu hluku, akým sa prezentujú konkurenti (ten je ešte stále decentný), ale každým otočením volantom, na ktorom som cítil chlapsky tuhšie riadenie, sa auto chladnokrvne nasmerovalo tam, kde som chcel bez zbytočných náklonov. Dokonca na kruhovom objazde som ostal krúžiť dlhšie, ako je psychologicky zdravé. Každé stlačenie spojky a delikátne prehodenie rýchlosti sa ma snažilo oklamať, že motoristický svet, ako sme ho nadšene spoznali, ešte nie je stratený. On však stratený je, ale ešte stále tu máme tie modely, ktoré nás jazdecky uspokoja, len musíme siahnúť do vrecka hlbšie ako kedysi.
