TEST Honda Civic Sedan 1.5 VTEC TURBO – Starý sensei
- Od Miloš & Laco
Je to už nejaká doba, čo zakotvil v našich redakčných vodách sedan desiatej generácie Hondy Civic. Bolo to v roku 2017, zhodou okolností, rovnako s bez stupňovou automatickou prevodovkou CVT. Rok nato sme testovali naftový variant, ktorý tohto času už v ponuke nenájdete. Modelový rok 2020 priniesol niektoré minoritné zmeny, tak si tohto ostrieľaného borca trochu pripomenieme.
Pojem Civic je už legendárny, ťahá sa s nami od roku 1972, čo je naozaj slušná šnúra. Už len kvôli tomuto faktu si zaslúži rešpekt. Z rešpektu sa však v drsných trhových podmienkach vyžiť nedá, takže musí mať aj niečo ďalšie v talóne. Ani samotní Slováci to sedanu nehodlajú ani trochu uľahčiť, keďže milujú statusové SUV-čka, praktické nákladné kombíky, prípadne uniformné hatchbacky. Sedany sa derú do popredia až vo vyššej lige ako reprezentatívne limuzíny. Tak čo taký Civic sedan len u nás zmôže?
V prvom rade má jednu výhodu, ktorá pramení z predchádzajúceho popisu stavu. Konkurencia je v danej oblasti biednejšia. Lacnejšia Corolla mieri predsa len na inú klientelu, Jettu v tieni väčšieho Passatu nikto nechce. Nádherná Mazda 3 je trochu odlišnejšia, niektorým môže brnkať na nervy absencia preplňovaného motora s dostatočným návalom krútiaceho momentu.
Z predchádzajúcich testov iba pripomínam dve najväčšie devízy sedanu, na ktoré ľudia reagujú so záujmom. Batožinový priestor má objem slušných 519 litrov, takže na dovolenku je možné prevážať kvantum zbytočností. Pre mňa dôležitejším atribútom je rázvor náprav 2 698 mm, ktorý sa rád prejavuje veľkosťou (alebo malosťou, podľa hodnoty) vnútorného priestoru, hlavne v prípade zadných pasažierov. Tu je ho habadej, v kombinácií s výhrevom kožených sedačiek (štandard vo výbave Executive) to vyzerá na kvalitné cestovanie.
Najmarkantnejšiu zmenu pre rok 2020 som zaregistroval v strede palubnej dosky, týka sa kontroverzného infotainmentu. Obrazovka prešla z plne dotykového ovládania na hybridné s mechanickými tlačidlami a otočným ovládačom hlasitosti. Dotykové je zachované, ale hlavné funkcie sa prepínajú exaktnejším tlačidlom, čo je iba dobre. Z užívateľského hľadiska fungovalo všetko ako malo, navigácia navigovala, telefón sa pripájal okamžite, nepridružil sa žiadny nechcený zásek, nebodaj reštart. Citlivé oko počítačového maniaka by privítalo väčšie rozlíšenie obrazového materiálu, tiež aj dizajnovo vyčačkanejší systém, ale nebudem jatriť staré rany.
Motoricky nás tento stroj už nemohol nijako prekvapiť, je to moderné turbo, dynamické parametre má v poriadku (182 koní a 0-100 za 8,2s), s CVT prevodovkou si rozumie, jazda s ňou je plynulá. Spolu s adaptívnym tempomatom, ktorý vďaka tomu, že sa nevypína ani pri poklese rýchlosti na nulu, je platným bojovníkom do mesta. Čo sa týka spotreby, tak nie je problém ju udržiavať pod číslovkou sedem pri bežnom používaní.
Civic sedan je komplikovaný artikel. Má svoj vek, svoju vážnosť ako starý sensei. Jeho žiaci (fanúšikovia Hondy) si ho vážia, európska konkurencia už pomenej. Určite nie je dokonalý, mne osobne vizuálne vadia v dnešnej dobe smiešne malé kolieska R17 s balónovými pneumatikami 215/50, na ktorých mi prekáža aj vzor a použitie čiernej farby. Moji kolegovia si večne uťahujú z jeho softvérového rozhrania, v tomto prípade som trochu zhovievavejší, lebo funkčne si svoje úlohy plní.
Na druhej strane, je to limuzína, ktorá má aj svoje reprezentatívne chvíľky. Vo vnútri je dobre odhlučnená, je dostatočne veľká (4 658 mm), aby ste sa nemuseli hanbiť ani v lepšej spoločnosti. Pohonná jednotka dovoľuje aj nemecké diaľničné presuny. Takže sensei je tu, dá sa kúpiť za normálny peniaz (akciová cena modelu začína pri sumičke 22 790,-) a ponúka iný (japonský) pohľad do daného segmentu, ktorý je všeobecne poddimenzovaný.
