TEST Honda Civic Executive Sport Line – Plesová sezóna

Významní lekári, vedci, známi moderátori, speváci, herci, ale aj mafiáni a pochybní podnikatelia. Na reprezentatívnych plesoch sa stretáva zaujímavý výber kadejakých persón. Pod rúškom krásneho oblečenia skrývajú rôzne príbehy svojich nositeľov. Prvý dojem je ten najdôležitejší, na tie ostatné nie stále ostáva priestor.

Pri testovacom modeli Hondy Civic nám však ten priestor ostal, tak sa na ňu pozrieme podrobnejšie. Honda si na naše stretnutie obliekla róbu Sport Line, ktorá sa od casual oblečenia, ktoré bežne nosí, mierne odlišuje. Tentokrát sú tu športové lišty nárazníkov, bočné prahové lišty, čierne kolesá (R17), červené podsvietenie ukazovateľov, ale najmarkantnejší je športový spojler, ktorým sa priblížila k modle zvanej Type R, ktorú si je možné po novom objednať s totožným objektom na dverách batožinového priestoru.

V tomto bode je prvý dojem pozitívne naplnený. Exteriér je, až na jednu výnimku, naozaj silno zaujímavý, po bežnej uniformnej nude v nižšej strednej triede tu nie je ani stopy. Jeden pohľad však spracovávam ťažšie, a to priamy kolmý na zadné partie. Táto časť na mňa pôsobí opticky úzko a preplácane, alebo mi tam chýba starosvetská koncovka výfuku? Bohvie, lenže o kúsok ďalej je to už okej, napríklad šikmý (tzv. trojštvrtinový) pohľad na tieto partie je už správne dynamický.  Dizajn je však subjektívna disciplína, výsledný obraz si musí poskladať každý sám. 

Ako ideme hlbšie, spoznávame už poznané. Evolúciu infotainmentu sme si ohmatkali tento rok už v sedane, veľkorysý objem batožinového priestoru (478 l) je všeobecné známy, adaptívny tempomat je fajn i 11 reproduktorov poteší (465W). Plejáda rôznych preventívnych systémov zabraňujúcich prípadnej kolízii má tiež svoje čaro. Drobnosti ako červené prešívanie poťahov, viažuce sa na daný výbavový stupeň, neovplyvňujú výsledný pocit, že tu nie je jednoducho nárok na nijaké prekvapenie. Z čisto ergonomického pohľadu sa tu vyslovene kazy nenachádzajú. Legendárna tyčinka na vynulovanie počítadla kilometrov a parametrov jazdy nemôže nikoho uraziť, ba naopak, musí vyslovene nostalgicky potešiť. 

V najtemnejšom zákutí, ktoré je pre okoloidúcich vizuálne nedostupné, sa nachádza turbodúchadlom dopovaný trojvalec, a teraz si možno poviete, že našťastie, že je vlastne ukrytý. Treba sa však na to pozrieť z pohľadu základnej motorizácie. Kedysi to bola atmosféricky plnená 1.4-ka, potom tu boli 1.6-ky, aj keď 1.0 vyzerá na prvý pohľad ako strmý pád dole, s parametrami a užívateľskou prístupnosťou to tak rozhodne nie je. Nízko položený maximálny krútiaci moment 200 Nm (v 2250 ot./min.) zahanbí predošlé slabšie verzie s prstom v nose. Ani maximálny výkon 93 kW nie je to najhoršie, čo vás v tejto oblasti môže stretnúť. 

Určité koncepčné neduhy sa tu vyriešili šesťstupňovou prevodovkou s “krátkymi” prevodmi (druhý vyvinie maximálne 79 km/h, tretí približne 125 km/h). Jeden, ktorý tu drzo ostal, je tu ale tak nejak správne. Hrubý zvuk, ktorý je typickým prejavom danej konfigurácie valcov, sa sem proste votrel ako jeden paradoxný športový vnem. Stlačenie plynového pedálu by bez neho bolo nudnou činnosťou aj preto, lebo s adaptívnym podvozkom je to hra na prirodzenú komfortnú istotu, trochu pervezného vzrušenia ešte nikoho nezabilo. 

Civic Sport Line je dokonale pripravený na najbližší plesový zjav. Stačí mu k tomu to, čo aj mnohým ľudským návštevníkom tohto druhu zábavy – kontroverzne príťažlivý vzhľad. A o tom je presne tento paket. Bežný model na bežné dni je už trochu okukaný, týmto počinom získal niečo nové, žiadúce. Je to oživenie ponuky a je to správne. Viac k tomu asi nie je nutné dodať. 

Mohlo by sa vám páčiť