TEST Honda CBR650R – Ľahká podzvuková stíhačka
- Od Michal B.
Vždy som mal pocit, že 600-kové superšporty sú len také “bejby” náplasti pre wannabe ostrostrelcov (poznáte tie reči: Nemáš tisícku nie si nič / Ja si kúpim litrovicu, nech to na Babe poriadne ťahá…); prípadne, že tieto menšie mašiny sú vymyslené skôr pre ženy. No ja sa teším, keď sa v tejto veľmi málo zastúpenej kategórii štvorvalcových 600 – 650 ccm superšportov objaví niečo nové.
Keď Honda posielala zoznam novinárskych motoriek na tento rok, svietilo tam zopár noviniek. Okamžite zaostrujem na “malú” fajrblejdku a vyberám taký termín, aby už bolo celkom teplo, ale zas nechcem čakať do leta, lebo už z prvej fotky Hondy CBR650R ma svrbia dlane. Nič o nej nečítam, nič nezisťujem, nič neočakávam. Chcem si na ňu sadnúť s čistou hlavou a užiť si jazdu.
A tak sa aj stalo. Tá strela ide ako stíhačka. Zrýchľuje úplne orgasticky. Až tak, že sa mi nechce ísť konštantne ani na rovnejších úsekoch. Jazdím ako retardované jojo, zrýchlim-spomalím, zrýchlim-spomalím, cak podradím, brzdy-zákruta, v polovici zrýchlim a na rovinke ťahám do červených otáčok, cak vyšší stupeň, znova červené otáčky a drb na tacháči číslo vysoko za hranicou pokutovosti. Táto motorka je čistý fet.
Oné čísla nad limit sú veľmi rýchlo a ľahko dosiahnuteľné. No vďaka hmotnosti motorky a až takmer smiešne parádnej ovládateľnosti aj v spektre dovolenej rýchlosti, je radosť s touto motorkou šantiť po okreskách. Ochotne sa nakláňa, pýta si zákruty (škoda, že sa s predvádzačkami nemôže ísť na ring). Má skvelé brzdy, kde ABS zbytočne nezasahuje ani pri prudkom brzdení. Inžinieri z Hondy asi vedeli, že prudké brzdenie je nutnosť pri tak návykovom zrýchľovaní, a tak zabezpečili špeci featurku – spustenie výstražných smeroviek pri silnom dobrzďovaní. Okrem toho, že upozorní na náhlu zmenu rýchlosti ľudí za vami, to má aj efekt na pilota – potvrdenie, že na brzdy šiel naozaj poriadne.
Zvuk je fantastický. Pri voľnobehu nie je ohlušujúci a pod plynom správne vrčí. Určite by sa našli experti čo by tam pchali ladiče a iné koncertné doplnky, ale ja som bol s továrenskou verziou maximálne spokojný. Autá uhýbajú, chodci sa za ňou otáčajú a pozorujú uhrančivý pohľad honďáckych LED svetlometov, ktoré sa naozaj vydarili. Malí chlapci v dedinách so srdiečkami v očiach nesmelo dvíhajú k stíhačke ruky a keď im zakývam a Hondou zavrčím, tak sa vyrehotaní škeria a verím, že im táto krásna červená motorka spravila deň.
Displej je už klasicky hondovo dokonalý (prvý krát ma fascinoval na Africa Twinke a utvrdil na Neo Cafáčovi). CBR650R-ka nemá jazdné režimy, jediné čo sa dá elektronicky nastaviť, je vypnutie trakčnej kontroly. Podľa mňa je to super, zbytočne to nepredražuje motorku a jazdec sa nespolieha na systémy, ale iba na seba. No a ja som aj tak pri iných mašinách používal iba jeden jazdný mód.
Na druhej strane sa nešetrilo na dôležitých veciach, ako napríklad obrátená zlatá vidla Showa SFF, poriadne duálne radiálne brzdy, skvelý motor a krásne kvalitné prevedenie celej motorky. Pri Hondách proste človek nemá pocit, že sa tam či onam použil nekvalitný materiál.
Určite sa CBR 650-ka dostane do porovnania s inými strojmi – litrovicami, či konkurenciou od iných značiek v rovnakých objemoch. Áno, tisícky sú určite rýchlejšie. Áno, konkurencia má možno viac koní či nejaké featurky navyše. Ale. Šikovný jazdec na tejto raketke zotrie bežného používateľa na akejkoľvek silnej mašine (aj keď verím, že ide o zážitky, nie o zotieranie). Na okruhoch či horských priesmykoch by táto motorka bola parádnou alternatívou k tým o dosť silnejším (a drahším).
No a dostávame sa k cenovke, ktorá je viac ako priaznivá pri tom, aký zážitok táto mašinka ponúka. Pri 8 450 eurách už prestáva vadiť, že to nie je 1000ccm, alebo že má “iba” 70 kW. Navyše, všetko podstatné pre rýchlu a obratnú jazdu tu nechýba. A teda, ak veľké litrové motorky sú nadzvukovými lietadlami ciest, Honda CBR650R je menšia, obratnejšia, šikovná podzvuková stíhačka.
Pre oficiálne informácie, marketingové reči a technické údaje kliknite sem.
