S hybridmi je to z pohľadu verejnej mienky aktuálne ošemetné. Zmysel-nezmysel elektromobilov je hranične jasný, buď niekomu vyhovujú ako sú, alebo nechcú mať s nimi nič spoločné. Efektivita hybridného pohonu je často otázna, marketingovou frázou o podpore spaľovacieho procesu v mene znižovania spotreby sa často zakrýva potreba automobiliek znižovať emisné portfólio v snahe vyhnúť sa eventuálnym pokutám za nadlimitné emisie.
Z daného už tušíte, ako negatívne naladený som si išiel prebrať Ford Mondeo Hybrid. ,,To bude nudná povinná jazda, čo len o tom napíšem, aby som nedostal celoročný BAN ako kritik na fanstránke Ľuboša Blahu? Ale aspoň je pekné červené Ruby Red, na fotkách to bude pekné, BAN asi nedostanem, uff!“ Čo sa týka exteriéru, je to evolúcia dizajnu, na ktorý sa pozeráme od roku 2014, čo však nie je nutne negatívny jav. Napriek svojmu veku vyzerá Mondeo stále sviežo, vizuálny úpadok ešte nie je prítomný. Škoda väčších balónov, rozumej pneumatík, v príplatkovom rozmere 235/50 R17 (štandardne je to 215/60 R16), vedel by som si tu predstaviť “instagramové” nízkoprofilové verzie, ale je to HYBRID, takže toto prevedenie svoje opodstatnenie má.
Neviem sa ubrániť dojmu, že zadná časť automobilu sedí trochu viac pri zemi, ako keď sa spýtate svokry, či ju máte zobrať domov a ona povie zákerne, že áno. Sadne si dozadu a auto klesne k zemi. Takže teraz už viete, kde sa nachádza lithium-ion batéria o kapacite 1,4 kWh, ale k jej misii sa ešte dostaneme. Podstatné je, že jej prítomnosť si vyžiadala určité kompromisy, zhmotnené vo vyššom dne kufra s výslednou kapacitou 403 l. Stresovať však netreba, obvykle je tento objem pre bežnú rodinu dostatočný.
Ostatok interiéru sa drží štandardov strednej triedy, teda tam, kde sme zvyknutí na mäkčené plasty (na palubovke), tak tam ich nájdeme, a podobne. Na extrémne dizajnové hry sa tu jednoducho nehrá, ale to nie je vada, to je vlastnosť. Pozastavil by som sa iba nad kvantitou poskytovaných informácií na budíkoch ohľadom jazdných parametrov.
Brzdný asistent tam vyhodnocuje kvalitu brzdenia podľa svojej logiky v reálnom čase, hybridný monitor oznamuje parametre systému, čo je všetko samo o sebe veľmi krásne, ale pokiaľ by tie informácie niekoho naozaj zaujali a sledoval by ich, skončilo by to v tom lepšom prípade nejakou škodovou udalosťou. Informácií je zbytočne veľa, nie je možné ich sledovať, pokiaľ tam majú byť, mali tam byť vo forme logov, ktoré by sa dali prezerať (propagovať do mobilného zariadenia) až po jazde (nevylučujem, že to systém podporuje už teraz).
Ako hrdý otec dvoch detí oceňujem priestor na zadných sedadlách. Malé deti toho priestoru veľa nepotrebujú, poviete si. Lenže neposedné detičky počas jazdy zo svojej autosedačky okopkávajú z nudy sedadlo pred nimi. Tento neduh je v Mondeu eliminovaný veľmi pragmaticky, miesta je tam toľko, že deti tam jednoducho nedočiahnu.
Je na čase sa vrátiť k môjmu počiatočnému skepticizmu ohľadom hybridného pohonu. Ako základná jednotka tu je na pomery strednej triedy použitý výkonovo poddimenzovaný štvorvalcový dvojliter (103 kW/173 Nm). Zaujímavejší je kombinovaný výkon hybridnej sústavy, ktorý má svoj vrchol na hodnote 137 kW. Po prečítaní strohých katalógových čísel nemám dôvod na zmenu postoja.
Zmena však prišla počas aktívneho testovania, počas ktorého ma hybrid prekvapil ako aj pružnosťou motora, tak i spotrebou. Udávaná hodnota zrýchlenia 9,2 s / 100 km neodráža pocitové vnemy, ktoré sú priaznivejšie. Prirodzene, hybridná tématika sa točí primárne okolo spotreby. Vzhľadom k môjmu triednemu zaradeniu považujem spotrebu okolo šiestich litrov na sto kilometrov za prekvapenie. Ono to na diaľnici bolo viac, v meste a v medzimeste zase menej. Zaujímavosťou je, že podľa palubných údajov som prešiel na čisto elektrický pohon viac ako tretinu odjazdených kilometrov.
Tu si treba povedať jednu dôležitú vec. Pokiaľ ste klasický bombovač a máte nejaké klasické vozidlo s čisto spaľovacím motorom, jazdíte štýlom plyn-brzda a predbiehate všetkú chamraď pred vami, tak po presadnutí do hybridu budete najsklamanejší a najnahnevanejší človek na internete. Patričným spôsobom túto zlosť budete šíriť a všade budete proaktívne písať, aj keď sa vás nik na to nebude pýtať, že hybrid je na hovno.
S hybridným autom musí zákonite prísť aj zmena filozofie. Hybrid si kupujete z dôvodu, že chcete mať menšiu spotrebu a sekundárne nejakú technologickú novinku v súlade s modernými trendami. Tu “bombovanie” nemá priestor, priestor tu má jedine kľudný a plynulý štýl (a treba si uvedomiť, že stlačiť ECO mód nie je hanba). To ale neznamená, že sa zmeníte na pomalého slimáka, ktorého bude každý obiehať. To len predpokladá, že sa nebudete pchať do každej diery v kolóne a potom následne prudko brzdiť, a potom sa pod plným plynom presuniete do nasledujúcej diery v druhom pruhu. Tak ešte raz, chce to premenu z debila na premýšľajúcu bytosť. Niekto to zvládne, niekto nie…
Tento model od Fordu mi na konci týždňa pripomenul staré známe “kindervajíčko”, ktoré, len tak pre zaujímavosť, existuje od roku 1974. Keď som bol dieťa, teda poriadne dávno, som sa neskutočne tešil na každý kúsok, jednak, že neboli tak dostupné ako teraz, ale hlavne, po skonzumovaní fajnovej čokoládky som sa dopracoval k prekvapeniu. Prekvapenia boli kedysi komplikovanejšie, dlhšie sa skladali, boli jednoducho hodnotnejšie. Postupom času sa tieto hračky zjednodušovali, aktuálne sú kľudne aj jednodielne, bez potreby zapojiť fantáziu a kreativitu pri ich zostrojovaní. V praxi to znamenalo, že som sa na ne prestal tešiť.
S hybridmi to bolo podobne. Prvé modely spôsobili wau efekt, potom prišiel útlm a vytriezvenie, pretože reálne na cestách až také terno neboli. Poslednú dobu sa to začalo na moje všeobecné prekvapenie obracať. Mondeo Hybrid je presne ten prípad, ktorý mi spôsobil príjemné prekvapenie. Nebol ani pomalý (pre chlapa je to najdôležitejšia vlastnosť, však, chlapci v redakcii!), ani spotreba nebola hulvátska. A bolo to kombi, čo je pre mňa menej dôležité (liftback forever), ale pre mnohých je to kritérium, ktoré vie misky váh nakloniť vo svoj prospech. Kinder Surprise je späť!
