TEST Ford Focus ST Line – Sme také, aké sme

Spojenie nového Fordu Focus a starej piesne Beáty Dubasovej (staršie ročníky si pamätajú, novšie použijú Google), je na prvé počutie nepochopiteľné. Aktuálna generácia zakotvila v našej redakcii už po tretí raz (naposledy vo verzii Active). Každá testovaná verzia ma utvrdila v názore, že Ford si ide drzo svojou cestou. Podobne ako dievčatá zo spomínanej piesne. Niektoré vlastnosti má vynikajúce, v niektorých možno pokrivkáva, ale je mu to jedno. Proste tu je a je taký, aký je. 

Tak napríklad externá vizáž. Pôsobí moderne, v modrom kabáte Desert Island Blue je to doslova pútač na prvý pohľad. Na ten druhý sú však jeho krivky príliš univerzálne, chýba mi tu odvaha sa odkloniť od všeobecného hatchbackového dizajnového vzorca. Treba však povedať, že prvky výbavy ST Line (bočné prahy, zadný difúzor s dvojitou koncovkou výfuku a 10 milimetrové zníženie vo forme športového odpruženia) situáciu zachraňujú. Možno je v tomto smere dôležitejšia inverzná filozofia, že tvary karosérie nie sú vôbec škaredé, lebo to nie sú. 

Vďaka paketu má interiér niektoré malé odlišnosti oproti bežnej verzii, z ktorých najvýraznejší je na spodku sploštený volant s červeným prešitím a hrubým vencom. Do ruky padne akurát. V duchu nevďačnej úlohy testovať niečo, čo už sme mali (len v trochu inej kombinácií) ešte zopakujem, že základný objem batožinového priestoru je 375 litrov. Na papieri to megalomansky nevyzerá, ale v reálnom živote to stačí s veľkým prehľadom.

Trojvalcovému preplňovanému motoru s objemom 1497 kubických centimetrov v bežnom režime toho veľa vyčítať nemôžem. Jeho výkon 110 kW (maximálny krútiaci moment je 240 Nm) uspokojuje bežné dynamické nároky (0-100 za 8,8 s), v tradičnom priestore medzimesta má rezervu na bezpečné predbiehanie. Šesťstupňová manuálna prevodovka je moderná. To znamená, že ma úplne zbytočne dlhé stupne v mene úspory nejakých trápnych mililitrov spotreby (priemerná spotreba sa po týždni ustálila na 7 l/ 100 km). Ako som spomenul, je moderná. 

Už od uvedenia Focusu na trh (1998) až doteraz platilo a platí, že podvozkom patrí k špičke triedy. V aktuálnej generácii z pohľadu zaujatého šoféra síce stratilo cit vo volante, ale stále je to starý dobrý Ford, ktorého predná náprava poslúcha povely bez reptania a zadná (viacprvková) sa nedá zneistiť ani na nerovnostiach. V tomto modeli je to jazda citeľne tuhšia, keby som bol influencer na Instagrame, neváhal by som napísať, že športovejšia. 

V rybníku rodinných hatchbackov nižšej strednej triedy je ohromné množstvo zaujímavých rýb. Čo je dobré, ale zároveň aj zlé, kvalitatívne rozdiely medzi nimi sú relatívne malé. Voľba na ten či onen model závisí často iba od aktuálnej akciovej ponuky. Alebo dnes už od vzácnej srdcovej príslušnosti k nejakej značke. Ak sa pozrieme na zúbky tomuto prípadu, tak tento Focus je lepší ako ten predošlý – je modernejší v každom ohľade a ergonomickejší. 

K dokonalosti mi chýba, aby ST line packet dostal motor, ktorý nebude tak úplne “rodinný”, lebo som sa namlsal všetkými tými plaketami, nápismi a drsným difúzorom. Aha, on ho už dostal a volá sa Focus ST. Skvelé, už som spokojnejší, šup s ním sem… 

Mohlo by sa vám páčiť