TEST Dacia Duster 1.3 Tce – Jeden deň v blate

Ktoré auto je najlepšie terénne auto? Ak ste odpovedali, že firemné, máte sčasti pravdu. Lenže, to ste asi nemali vo firme (alebo doma) Dustera. Že sa tomu autu niekto smeje, že to je rumunský vrak s najtvrdšími plastami, je vedľajšie, lebo ak si ho raz vyskúšate, navždy zmeníte názor. Podobne, ako ja.

Dustru som sa doposiaľ vyhýbal ako čert krížu. Nemám nejaké predsudky voči Dacii, dokonca ani neverím všetkým tým urban legends o nepozinkovaných hrdzavých karosériách prvej generácie. Beriem to ako lacné SUV s funkčným interiérom. Lenže, v mojej hlave sa pri slove “lacné” vždy rozbliká kontrolka. Nemám rád nefunkčné či pomalé veci, chytám pri tom hisák. Aj preto som sa Dustru vyhýbal, myslel som si, že ma ostatné aktivity mimo šoférovania doženú k šialenstvu a päsťovke do displeja, ktorú neskôr oľutujem a budem musieť dílerovi v Petržalke vysvetľovať. Lenže, nestalo sa tak.

Okrem toho, že je Duster zvonka pekný, ten môj vo výbave Prestige bol aj celkom fajn nakonfigurovaný. Mal LED denné svietenie (a žlté stretávačky), fajnovú zemitú metalízku, oplastovanie ako riadny tereňák a svetlú výšku, za ktorou majitelia chatkárskych Škodoviek a Oplov kvíkajú.

Interiér bol tiež solídne vybavený – tvrdé plasty, štvorramenný volant s ovládaním, výhrev sedačiek, tempomat, monitor mŕtveho uhla, klíma a infotainment s navigáciou. Well done, výbava postačujúca na pracovné cesty aj každodenné fungovanie. Ak si chcete prečítať čosi o tom, aký Duster na cestách je, nech sa páči, venovali sme sa mu už raz – tu.

Ja som sa totiž venoval iba jeho offroad vlastnostiam. Zobral som ho na jeden deň blatiť sa a šantiť do neďalekej prírody pod heslom odvážne, úprimne, pre ľudí. Na neďalekej hrádzi pri Váhu som otočil kolieskom prevodovky do režimu 4WD a začal sa spúšťať vyjazdenou opršanou kamenistou cestou smerom na piesčito-blatové pláne pobrežia jednej z najvodnatejších riek Slovenska.

A Dacia Duster sa začala ukazovať ako ideálny pomocník dobrodruha Bear Gryllsa. Podvozok vzdialený dvestodesať milimetrov od zeme si ani len neodfúkol, pretože žiadna tesnotka sa pri zliezaní násypu nekonala. S prudkým uhlom klesania si prevodovka poradila sama, auto zbehlo dolu a zrazu sa ocitlo na klzkej tráve. Plný kotol začal metať blatové kúsky okolo karosérie a 1,3-litrový turbobenzín zapriahol všetkých 150 koní cez prevodovku na obe nápravy. V takmer 50-kilometrovej hodine s jemným poskokom si to prerážam na blatovo-piesčitú vyjazdenú, nazvime to cestu, a akcelerujem pri poskakovaní na 80 km/h.

Podvozok Dustra pracuje ako tlakeri v posilke, keď zbadajú nové dievča v nabitej Nebbia uniforme. Narozdiel od nich si však Dacia neodfukuje a s pružením celej svojej hmotnosti nemá problém ani dlhší čas. Juchú, terénnu jazdu si užívam a prichádzam k rozvodnenému Váhu, ktorého dvihnutá hladina zakryla takmer celý povrch. Pŕŕŕ, brzdím, pretože ani len nevidím, kde sú jamy či terénne nerovnosti, a hlavne, ako sú hlboké.

Strach z neznáma a jazda “vo vode” nerobí Dustru problém, opäť vďaka perfektnej svetlej výške 210 mm a pohonu všetkých štyroch kolies. Duster fŕka vodu, mokrý piesok a blato okolo seba, vyhrabáva sa a vybieha do bažinatých trávnatých porastov, ktoré nestihli nasať rozliaty Váh. Zastavujem, rýchla fotka, naberám blato na topánky, naskakujem dnu a plnou parou vpred. Opäť raz sa splašený Duster zakusne, potom trochu prešmykne a vystrelí vpred hľadajúc ďalšie výzvy.

A tak som mu ich doprial. Po niekoľkých desiatkach minút na rôznych povrchoch, s kompletne špinavou karosériou a blatom zarytým v hlbokom dezéne bežných zimných pneumatík sa pokúsim vyjsť relatívne vysokú zatrávnatenú hrádzu. Pri kompletnom zastavení to však Duster nedáva, chýbajú mu na to offroad pneumatiky, trochu sa šmýkam dolu. Stačí však nabrať malinkú rozbehovú rýchlosť a malé SUV-čko sa šplhá hore. Okolie, ktoré venčí psov len neveriacky pozerá nevedno či na úspechy Dustra alebo bláznivé aktivity, ktoré tam posledné minúty stváram.

Sú mi však ukradnutí. Mňa Duster bavil. Až sa mi nechcelo ísť na normálne cesty, kde som si opäť uvedomil, že sedím v lacnom a tak trochu tvrdom aute. Chcel som sa vrátiť na tie blatové cesty, dať si ešte jedno kolečko, než ho pôjdem umyť a na druhý deň vrátiť. A… Tak ešte predsalen jedno, nech to stojí za to. Otáčam z 2WD opäť na 4WD a vraciam sa užiť si svoj deň v blate.

Mohlo by sa vám páčiť