TEST BMW X7 – Boss Bossov

Nové BMW X7 – ak máš veľké ego, alebo rodinu takto v krátkosti by som zhrnul tento extrémny model z ponuky bavorského výrobcu, ktorý je určený prevažne na východoeurópske trhy. Alebo som práve vymyslel marketingový slogan? Podľa mňa je chytľavý, ak má niekto záujem ho použiť, ozvite sa.

No a prečo spomínam práve východoeurópske trhy? Nuž, neviem ako to je v západných krajinách, ale ak sa nemýlim, štatisticky nehrajú prím rodiny, ktoré majú viac ako 5 členov. Navyše, západniari si akosi idú ekologickú hru a jazdia na elektrických sedanoch či SUV. Tu prichádza teda druhá – hlavná cieľová skupina pre automobil, rozmermi pripomínajúci americké SUV-čká, v ktorých soccer moms rozvážajú svoje a susedovie decká do školy. Východná Európa, do ktorej teraz pomyselne budeme rátať aj postsocialistické krajiny strednej Európy, je pre tento model raj na Zemi. Práve tu stále znamenajú rozmery auta a jeho značka istý spoločenský status, vyjadrenie moci a úlohy v spoločnosti. A nič nekričí u nás viac do sveta to, že váš manžel je majetný podnikateľ alebo to, že sa vám darí (či už férovo alebo pofidérne) v biznise, ako veľké macaté auto prémiovej značky. Áno, je tu ešte Cullinan, Urus či im podobné, ale X7 si ide inú ligu. Je to taký Boss Bossov medzi nami, obyčajnými ľuďmi.

Presvedčila ma o tom prednosť pri všetkom počas testovacieho týždňa. Či už som si šiel diaľničných 145 km/h, alebo som chcel niekde zaparkovať, všade na mňa blikli alebo uhli, nech si v kľude idem – mám predsa prednosť. A ak aj nie, jeden či dva pozdravy laserovými svetlometmi dali jasne najavo, kto je tu pán. Je to smiešne, resp. milo-smiešne, že takéto predsudky stále existujú, a je jedno, či X7 šoféruje mladá žena alebo holohlavý muž, to auto vzbudzuje obrovskými rozmermi, širokými “ľadvinami” a úzkymi svetlami rešpekt.

Dajme ale predsudky bokom. BMW X7 je skvelé auto. Nie je žiadne ale, iba pár vecí, s ktorými sa musíte naučiť žiť. To najdôležitejšie a najťažšie, sú rozmery vozidla. Parkovanie? Problém. Zrazu sú parkovacie boxy príliš úzke a obe bočné strany auta stoja priamo na čiare. Risknete ošuchnutie od vedľa stojaceho auta? Nemyslím, preto som radšej preparkovával obďaleč. Síce pri parkovaní pomôže skvelý kamerový systém, ktorý dokonca ukazuje, koľko priestoru vezmú otvorené dvere, no aj tak som pri bežných nákupoch vyhľadával veľké rodinné miesta či veľké voľné plochy v zadnej časti parkovísk. Milou a vtipnou situáciou bolo tiež, keď som šiel X7-čku fotiť a tak som ju šiel umyť na wapku. Opäť problém, pretože aj keď som vzduchový podvozok stlačil k zemi, ako 190 cm vysoký jedinec som musel stáť na špičkách, aby som videl, či je strecha umytá alebo nie.

Mamutie rozmery ale ocenia pasažieri vnútri. Predný a zadný (druhý) rad má kráľovsky veľa miesta. Vpredu je to plnohodnotná business class, s vyhrievaním, odvetrávaním a funkciou masáže. Druhý rad ponúka kráľovsky veľa miesta na sedenie (i keď trochu vyšší posed), pohodlne tvarované sedačky, možnosť výhrevu, elektrické roletky, ovládanie strešnej roletky – taký štandardný premium class. Vzadu (tretí rad) je v ponuke výhrev a ovládanie vlastnej strešnej roletky, no usadil by som tam iba deti. Sedák je dostatočne dlhý, no zdvih sedadla je vďaka kufru nízky. Kratšiu cestu zvládnu aj dospelí, no pripomína to klasickú economy class, kde tolerujete len nevyhnutný čas strávený cestovaním – ak to smiem prirovnať k lietaniu.

Všetky sedadlá sa ovládajú elektricky. Prv budete trocha zmätení z počtu tlačidiel, ktoré sú pri vodičovi či v kufri, no ak sa naučíte kombinácie, pochopíte, že tento sofitistikovaný systém vám uľahčí život na palube. Na všetko je tu totiž tlačidlo a šofér ľahko nastaví celé usporiadanie. Nie je nutné teda chodiť dozadu či do kufra a hrať sa s priestorom.

Dôvod, prečo je X7 skvelé auto, hľadajte tiež v podvozku. Perfektný vzduchový podvozok v kombinácii s obrovskými 22-palcovými diskami s gumami 315/35/R22 (vzadu) si poradilo s mestskými výmoľmi a vlnkami bravúrne. Auto si tichučko pláva svetom a o dianí v okolí šoférovi neprezrádza veľa. Náklony sú potlačené a ani pri ostrejšej jazde nemáte pocit, že sedíte v dodávke. Rozdiel pocítite pri prepnutí do športového režimu, kedy sa brucho auta pričapí trocha k zemi a odozva je razom ostrejšia. Ó ako ma to auto prekvapilo, keď som sa ho pokúšal potrápiť na okreskách. Obrovská hmotnosť, veľké rozmery, to obyčajne nemôže fungovať, no vďaka elektronike si X7-čka krásne lízala zhadené cesty v diaľničných rýchlostiach a ja som ostal milo prekvapený. Samozrejme, sedan to nie je, no niečo z DNA BMW tam predsa len je, aj napriek tomu, že zameranie auta je diametrálne odlišné.

Pod kapotou testovaného kusu sa nachádza rozumná motorizácia 30d (trojlitrový naftový šesťvalec s jedným turbom) s výkonom 195 kW. Ten je možno ohurujúci v malej trojke, no v tomto takmer dva-a-pol tonovom monštre je takým kľuďasom. Jeho chod je kultivovaný, tichý, do kabíny sa vďaka množstve tlmiaceho materiálu a dvojitým sklám nedostáva takmer žiaden zvuk. Okrem toho si necucne veľa nafty – pri diaľničnej jazde okolo 8-9 litrov na sto, v priemere aj s mestom som sa hýbal okolo desiatky. Toľko k jeho výhodám. Naopak, nevýhodou sú jeho atletické schopnosti. Samozrejme, do stovky šprintuje pekne, avšak potom je to iba také rozumné akcelerovanie, nič čo by vás ohúrilo. Neodporúčam preto potenciálnym majiteľom extra vyskakovať a vyzývať na veľké predbiehačky. Predsalen, rozkotúľať 2 445 kg, to už chce aspoň dve turbá (40d) alebo ideálne štyri (50d). Práve so spomínanou päťdesiatkou je to pekelne rýchle a silné monštrum, tridsiatka je zas úspornejšia a nabáda k defenzívnejšej jazde.

Po týždni s X7-čkou sme sa s manželkou ťažko lúčili s týmto gigantom. Naša rodina pozostáva z nás dvoch, takže to bolo u nás o tom východoeurópskom egu, ale cenovka 106 988 eur nás odradila od výmeny našej X4-ky. Aj keď, v dnešnej dobe nikto BMW nekupuje za cenníkovú cenu a našli sme aj takú, ktorá bola nová a mala o tretinu nižšiu cenu pri veľmi podobnej (vysokej) výbave, predsalen, nechce sa nám prestavávať garáž… Je nám však stále smutno. Možno teda raz, no dnes nie. Ešte sa na sedmičku necítim. Ako som už načrtol vyššie, vidím tam skôr staršieho pána či tzv. Soccer mom, ktorá tu-i-tam potrebuje odviezť päticu malých futbalistov na tréning, no sama si potrpí na luxus, ktorý jej práve dvihnutá sedmička dožičí.

Mohlo by sa vám páčiť