Už prvé BMW, ktoré kombinovalo tvary kupé spolu s (ne)populárnym SUV, vyvolalo rozporuplné diskusie. Nech už patríte do ktoréhokoľvek táboru – medzi hejterov či priaznivcov – musíte uznať, že s príchodom X6-ky akoby prišla nová dizajnová revolúcia vo svete automobilov. Zabudnuté tvary kupé dostali druhý dych a začali byť húfne osádzané na rôzne podvozky, predovšetkým však autám kategórie SUV/SAC.
Neľahký chodníček tomuto novému trendu vyšľapalo BMW X6, ktoré, povedzme si to úprimne, v prvej generácii nebolo práve najkrajšie. Svojich fanúšikov si však našlo predovšetkým v strednej podnikateľskej triede, ktorá vložila dôveru do rúk tomuto nevšednému dizajnu. Neskôr sa X6-ky na uliciach rozšírili vďaka lokálnym „vagošom“, ktorí ich s nájazdom 200 000+ km vykupovali vo veľkom. Z SUV-čka s kupé tvarmi sa stala akási ikona kvázi-luxusu, a to najmä v krajinách strednej a východnej Európy. A tak ostatné automobilky nastúpili na rozbehnutý vlak a začali chrliť svoje vlastné deriváty X6-ky. BMW-čku sa tiež so svojim modelom výrazne darilo, preto sa rozhodol ho uviesť v zmenšenej verzii pre ženy, ktorú po štyroch rokoch pochoval, aby zo základov znovuzrodenej X3-ky priniesol kupé derivát s novými tvarmi. A práve tento krok bol veľký game changer, keďže inak (pre mňa) veľmi nevkusne zmenšená relatívne dobre vyzerajúca X6-ka, dostala svieži look a začala vyzerať sakra dobre!
Zväčšenie, rozšírenie rázvoru a posunite hrany strechy (a teda aj zväčšenie priestoru pre hlavy cestujúcich vzadu) spolu s novými zadnými svetlami pomohli X4-ke výrazne sa odlíšiť a doslova opeknieť. V M Packete, ktorým verzia M40d oplýva, navyše pôsobí agresívne, športovo, drsne a zároveň elegantne. Kdekoľvek si X4-ku zaparkujete, nebude príliš vytŕčať.
Vo vnútri je to (našťastie) tradičné BMW, ktoré dostalo všetky moderné prvky známe z ostatných Bavorákov. Všetko dôležité je tu orientované na vodiča, posed je skvelý, športové sedačky s dofukom pomôžu pri rezaní zákrut, dotykovo-analógové ovládanie iDrive infotainmentu je už tradične snáď to najlepšie, čo môžete v aute mať a pomyselnú korunu tomu dáva veľký a tučný veniec M-kového volantu s krídelkami na manuálne radenie.
Pochváliť musím aj priestor vzadu, ktorý s novým tvarovaním zadnej časti pomohol vyšším osobám komfortnejšie sa usadiť. Kritizovať ale budem doslova hrozný výhľad zo zadného okna, kvôli jeho sklonu a chýbajúci stierač, ktorý na tvary kupé síce nepatrí, no tu mi chýbal ako soľ.
Tí, čo riešia dilemu, či vziať lepšie tvarovanú, ale za to nudnejšiu X3-ku, zúfať nemusia, vzadu narvete 525 litrov a po sklopení sedačiek až 1 430 litrov čohokoľvek.
Končím s nudnými číslami a začínam vyťahovať tie zaujímavé. Štyridsiatka za „eMkom“ ukrýva šifru v podobe trojlitrového naftového šesťvalca s výkonom 240 kW (326 koní) a mamutieho krútiaceho momentu 680 Nm. Biturbo pomáha rozkrútiť kolesá tejto beštie už od spodných 1 500 otáčok a ochotne to ťahá až k 4 500 otáčkam, kedy prevodovka v športovom režime obyčajne preraďuje na vyšší prevodový stupeň. Z nuly na sto sa rozbehne za 4,9 sekundy (!!!) čo poľahky konkuruje hociktorému hothatchu. Zaujímavo však auto zrýchľuje aj za stovkou, kedy naberie druhý dych a už beztak valiacu sa dvojtonovú slonicu rozkrúti ešte ochotnejšie na rýchlosti okolo dve stovky, a keď máte dostatok odvahy, asfaltu a nafty, tak až po elektronicky obmedzenú 250-ku.
Spolu s 8-stupňovou prevodovkou, ktorá v športe nervózne hádže rýchlosti jednu za druhou, vám dáva dojem, že šprintujete v skutočnom športiaku, aj umelé trhanie prevodovky. Práve to je príjemným spestrením pre všetkých, ktorí chcú byť oklamaní, že nejdú v obrovskom naftovom SUV, ale športovom benzínovom kupé. Rovnako tak sa snaží umocniť pocit z rýchlosti falošný zvuk z reproduktorov, ktorý prekrýva kamiónové vrčanie šesťvalca v otáčkach dunením a bublaním akože benzínového motora. Musím sa priznať, že moje zmysli boli na talianskych priesmykoch dokonale oklamané a hravo som si vychutnával Milošov Hyundai i30N Fastback, ktorý som takmer vždy nervózne tlačil pred sebou a hral sa s ním, ako predátor so svojou korisťou. Cukanie prevodovky pri manuálnom radení, bublanie z reproduktorov a okamžitá dávka sily po stlačení pedála mi dávala pocit eufórie, ktorú som si vychutnával a naplno uveril športovým vlastnotiam tohto auta. Koniec koncov, rozdiel v motorizácii bol značne v môj prospech.
Mojim pomocníkom bol aj pohon všetkých štyroch kolies, (čuduj sa svete) adaptívny M-kový podvozok spolu so silnejšími brzdami, športovým diferenciálom a veľkými 20-palcovými kolesami. Vďaka tejto kombinácii som mohol X4-ku posielať do zákrut mrštne, bez strachu o nepríjemné náklony známe pre SUV-čka, s vypnutou trakciou a vychutnávať si výjazdy z vracákov v jemnom boji o odtrhnutie zadku. Technológia xDrive mi to poväčšinou nedovolila, no chladné sychravé počasie a mokrý asfalt na vrchoch vyše dvojtisícových horských prejazdov mi doprial trošku zábavy.
Strach v očiach som mal len v situáciách, kedy som sa dostal do momentu s núteným krízovým brzdením, keďže brzdiť túto 1 970 kg vážiacu beštiu je aj na M-kové brzdy občas problém. Tu bolo najviac cítiť, že moja hra na mačku (X4 M40d) a myš (Hyundai i30N Fastback) sa mi vymyká spod kontroly a pri prudkom brzdení a naháňačke dolu kopcom som sa necítil úplne sebaisto.
Okrem tohto neduhu má však X4 M40d xDrive všetko, čo môžete chcieť. Má priestor. Má štýl. Má výbavu. Má pohon všetkých štyroch kolies. Má výkon. A jazdí za bohovsky málo (dlhodobo za celý týždeň 7,7 l/100 km). Treba vám viac? Myslím si, že nie.
