TEST BMW i3 – Ach, tie dvere!

Už je to hádam päť rokov, čo svetlo sveta uzrel rad “i”, ktorý priniesol spestrenie do dovtedy klasickej ponuky BMW. Í-osmička, čoby ukážka budúcnosti hybridných superšportov, sa stále vyvíja, a í-trojka, ako mestské elektrické autíčko, prišlo nedávno vo svojej tretej verzii. A práve tá prišla o tzv. REX (Range Extender), vďaka čomu sa i3-ka stala čistým elektromobilom, no tentoraz už konečne s poriadnym akumulátorom, ktorý mu dovolí prejsť na jedno nabitie okolo 300 kilometrov.

Range Extender považujem za skvelý doplnok, keďže vďaka tomuto malému benzínovému generátoru, ste mohli jazdiť ďalej, aj keď zabudovaný akumulátor začal hlásiť, že sa blíži jeho neodvratná dočasná smrť. BMW sa však rozhodlo ísť cestou čistej elektriky, a tak i3-ku vybavil baterkou s kapacitou 42,2 kW/h (120 Ah), čo v reálnych podmienkach činí okolo 230 kilometrov v normálnom jazdnom režime. V dnešnom svete je to zlatý štandard, ktorý stačí na to, aby ste s autom v prímestskom či mestskom štýle vybavili všetko potrebné dva či tri dni bez nabitia. Pre nás dochádzačov – cépéčkárov, je to o niečo horšie, no stále sa s týmto dojazdom dá vybaviť jeden plnohodnotný deň.

Nabíjanie na rýchlonabíjačke (50 kW/h) ani nebudem rozoberať do detailu, no tých 80 % sa dá dosiahnuť za približne trištvrtehodinku, doma s wallboxom od BMW to dáte za tri hodinky. Cez bežnú sieť to ani neskúšajte, plné nabitie je nekonečných 17 a viac hodín.

Príjemným prekvapením a vytrhnutím zo sveta letargických malých elektromobilov je motor, ktorý ponúka výkon 125 kW (170 k) a neustále dostupný plný krútiaci moment, vďaka čomu i3-ka vystrelí na stovku za 7,3 sekundy a digitálny tachometer vo futuristickom interiéri sa zastaví na hodnote 150 km/h. Vyššia rýchlosť je elektronicky limitovná, je neekologická a celkovo, zrejme podľa výrobcu aj nepotrebná. Uznávam, že za testovací týždeň som sa dostal iba jedenkrát do situácie, kedy ma auto v treťom (rýchlom) pruhu tlačilo a ja som kvôli limitu nemohol ujsť a uhnúť rýchlejšie. Inak som rýchlosť nad 150 km/h aj kvôli spotrebe skrátka nemusel dosahovať.

Okrem vlastností, ktoré sú typické pre elektromobily, nízkej hmotnosti (1 345 kg) a rýchleho a svižného motora si ma i3-ka získala najmä svojim interiérom. BMW tu muselo spolupracovať s nejakým škandinávskym architektom, pretože vytvorilo priestor, ktorý vyzerá ako obývacia miestnosť z promo katalógu Bang & Olufsen. Farebné kombinácie, materiály (zväčša ekologické, pochádzajúce z recyklovaných materiálov) a rozloženie je skutočne nádherné a mrzí ma, že takúto voľnú ruku nedostávajú dizajnéri aj v bežných modeloch so spaľovacími motormi. Ktokoľvek si do i3-ky sadol, bol užasnutý a prekvapený z toho, ako interiér veľkoryso, čisto a luxusne pôsobí. Bravo, klobúk dole BMW, odporúčam túto “budúcnosť” implementovať aj do súčasnosti.

Za čo si ale automobil zaslúži obrovské pokarhanie, sú dvere. Ach tie dvere. Ešte dodnes si spomínam na nespočet situácií, kedy som preklínal toho, kto navrhol spôsob ich otvárania, ako na Rolls-Royce. Efekt to určite má, no v praxi je to maximálne nanič. V prípade, že zadný pasažier chce vystúpiť, musí najprv dvere otvoriť šofér, no ešte predtým sa musí odpásať, keďže navijak na pás je ukrytý v zadných dverách. Celé je to komické a ak sa v aute vozíte traja alebo štyria, dochádza k týmto nepraktickým situáciám relatívne často. Čo je horšie, nejde si na to zvyknúť. Rovnako hlúpe to je aj pri sídliskovom tesnom parkovaní, kedy sa nasúkate na voľné miesto medzi dve autá a snažíte sa dostať niečo, či nebodaj niekoho zo zadných sedadiel. Táto procedúra má svoju presnú postupnosť, ktorá možno dávala logiku dizajnérovi, no nenašiel sa ani jeden pasažier, ktorý by na ten systém nenadával alebo sa na tom aspoň nezasmial.

Okrem vyššie spomínaného faktu však neviem i3-ke vytknúť nič podstatné. Dojazd je relatívne dobrý, dizajn exteriéru je diskutabilný, no mne sa páči. Interiér je nádherný, funkčný, priestranný. Motor je svižný, auto je neskutočne tichučké a aj na príplatkových úzkych 20-palcových kolesách hlce cestu s gráciou. Vyváženie hmotnosti je opäť o niečo lepšie, bočné náklony, ktoré sú pre elektromobily typické, sú tu oveľa menej výrazné ako pri konkurencii. No a na záver cena. Tá nemôže konkurovať so spaľovacími autami, ale na to sme si už zvykli. Kúsok cez 50 tisíc je síce odvážna cena, no dostanete za to nadčasový Bavorák, ktorý má svoje miesto na trhu. Ja osobne si ho neviem predstaviť ako primárne auto, ale to iba kvôli dojazdu. Ako druhé, (prí)mestské vozenie by som ho však bral všetkými desiatimi. Teda, až na tie dvere…

Mohlo by sa vám páčiť